V Nemecku vyvoláva znepokojenie rast preferencií Alternatívy pre Nemecko (Alternative für Deutschland, ďalej len AfD). V posledných týždňoch došlo k tomu, že sa dostali na úroveň preferencií SPD, ktorá vedie vládnu semaforovú koalíciu (Ampelkoalition – ide o obrazné vyjadrenie spojenia farieb troch vládnych strán – červenej SPD, žltej FDP a Zelených). Stalo sa aj to, že AfD mala od mája už v troch prípadoch vyššie preferencie ako SPD.
Začneme uvedením prehľadu vývoja preferencií šiestich hlavných nemeckých politických strán na spolkovej úrovni za posledný mesiac. Okrem štyroch už uvedených strán ide ešte o CDU/CSU a Ľavicu. Vzhľadom na množstvo uskutočnených prieskumov sú nemecké volebné prognózy pomerne presné a dokážu zachytiť trendy. Z toho dôvodu je aj nervozita ohľadne nárastu podpory AfD vyjadrením pociťovania komplikovaného stavu spoločnosti.
Preferencie hlavných nemeckých politických strán v %
Zdroj: Sonntagsfrage Bundestagswahl (https://www.wahlrecht.de/umfragen/)
Ďalšia webová stránka, ktorá uvádza súhrnné prehľady vývoja volebných preferencií „Najnovšie volebné prieskumy vo volebných trendoch vo voľbách do Bundestagu (Neueste Wahlumfragen im Wahltrend zur Bundestagswahl – https://dawum.de/Bundestag/)“, dopĺňa aj vážený priemer dosiahnutých preferencií z 9 posledných výskumov. K 13. júnu to bolo pre CDU/CSU 28,0 %, pre SPD 19,3 %, pre AfD 18,9 %, pre Zelených 14,0 %, pre FDP 7,0 % a pre Ľavicu 4,7 %. Aj podľa tohto ukazovateľa sa registruje už dlhšie trvajúci nárast preferencií AfD.
Okrem vyššie uvedených prieskumov je na tejto stránke zverejnený aj prieskum Inštitútu prognóz volebných obvodov (Institut Wahlkreisprognose), kde boli 2. 6. zistené hodnoty pre CDU/CSU 27,0 %, pre SPD 21,0 %, pre AfD 19, 0%, pre Zelených 13,0 %, pre FDP 8,0% a pre Ľavicu 4,0 %.
Pripomenieme, že vo voľbách do Bundestagu v septembri 2021 dosiahli SPD 25,7 %, CDU/CSU 24,1 %, Zelení 14,8 %, FDP 11,5 %, AfD 10,3 % a Ľavica 4,9 % (poslanecký klub si mohla vytvoriť napriek tomu, že neprekročila volebné kvórum, lebo za prvý hlas získala tri priame mandáty).
Vývoj volebných preferencií hlavných nemeckých politických strán od decembra 2021
Od volieb prešlo takmer dva a pol mesiaca, pokiaľ v decembri 2021 nastúpila nová vláda vedená Olafom Scholzom. Ak zostaneme pri údajoch o úrovni volebných preferencií od toho času, tak vidíme, že preferencie SPD boli najvyššie na úrovni 28 % v decembri 2021. Zhruba od mája 2022 sa začali prepadávať. Najnižšie poklesli na 16 % v máji 2023. V prípade Zelených sa preferencie v priemere stále držia okolo úrovne výsledkov vo voľbách (jeden čas v lete 2022 boli viackrát na úrovni 25 % a v auguste 2022 vyskočili až na 26 %). V tomto roku už viackrát klesli na úroveň 13 %. Úroveň preferencií tretej vládnej strany FDP bola najvyššia v decembri 2021 (13 %) a od februára 2022 začala klesať. Odvtedy už viackrát padla na 5 %.
Preferencie hlavnej opozičnej sily CDU/CSU začali rásť od februára 2022. V roku 2023 viackrát dosiahli úroveň 31 %. Od mája 2022 sú už stále vyššie ako pre SPD, niekedy aj viac ako o 10 %.
Najviac sa zvýšili preferencie AfD. Zhruba z 11 % v decembri 2021 sa udržiavali v roku 2022 v rozmedzí 9 – 12 %. Od augusta 2022 sa zvýšili na hladinu 13 % a rástli ďalej. V roku 2022 boli najvyššie na úrovni 16 %. V priebehu tohto roka predbehli preferencie Zelených a viackrát sa dostali na 19 %. V prieskume INSA, ktorý sa zverejnil 12. júna, boli až 19,5 %. Aktuálne to vyzerá tak, že ak bude tento trend pokračovať, tak AfD sa môže podariť predbehnúť aj SPD.
Ľavica dosahuje preferencie spravidla v rozmedzí 4 – 5 %. Ojedinele (najmä v roku 2022) vyskočili na 6 až 7 %, ale viackrát klesli aj na 3 %.
Možno zhrnúť, že na vládnu politiku poklesom preferencií najviac dopláca SPD a po nej FDP. Relatívne najmenej to pocítili zatiaľ Zelení. Všetky tri strany sú však predmetom ostrej kritiky najmä za sociálno-ekonomickú situáciu obyvateľstva. Vzrastá podpora pravicových strán CDU/CSU i AfD, ktorá sa niekedy považuje aj za extrémistickú. V týchto podmienkach klesá aj podpora Ľavice.
Vzhľadom na zložitosť a špecifiku „vnútrostraníckej“ problematiky sa stavom a vývojom vnútri jednotlivých strán nebudeme zaoberať. Poznamenáme len, že asi najzložitejšia situácia je v Ľavici, ktorá podľa niektorých zdrojov dopláca aj na to, že sa začala „liberalizovať“.
Doplníme, že vo viacerých prípadoch došlo od volieb v septembri 2021 k zmenám na čele strán. V CDU sa po neúspechu vo voľbách vzdal funkcie predsedu Armin Laschet (*1961). Na konca januára 2022 ho nahradil Friedrich Merz (*1955). V ostatných stranách išlo spravidla o výmeny na postoch po ukončení funkčných období.
Na čele Zelených sú od februára 2022 spolupredsedovia Ricarda Langová (*1994) a Omid Nouripour (*1975, má aj iránsku štátnu príslušnosť). Predchádzajúci spolupredsedovia získali posty v spolkovej vláde. Robert Habeck (*1969) je zástupcom kancelára a ministrom hospodárstva a ochrany klímy a Annalena Baerbocková (*1980) je ministerkou zahraničných vecí.
V AfD je spolkovou hovorkyňou (Bundessprecher), považovanou aj za predsedníčku strany, od júna 2022 Alice Weidelová (*1979). Nahradila Tina Chrupallu (*1975), s ktorým je však aj spolupredsedníčkou frakcie AfD v Bundestagu.
Najviac zmien bolo v Ľavici. V apríli 2022 nastúpila nová dvojica spolupredsedníčok, ktorú tvorili Janine Wisslerová (*1981) a Susanne Hennig-Wellsowá (*1977). Nahradili Katju Kippingovú (*1978) a Bernda Riexingera (*1955). S. Hennig-Wellsowá sa v apríli 2023 vzdala z viacerých dôvodov funkcie a na jej miesto nastúpil v júni Martin Schirdewan (*1975).
Nebudeme sa zaoberať ani analýzou výsledkov volieb v spolkových krajinách po septembri 2021. Jednotlivé strany majú rôzne výsledky, ktoré sú však výrazne regionálne podmienené. Podľa tohto ukazovateľa nastáva pokles sily najmä u SPD a Ľavice.
Vybrané aspekty charakteristiky AfD
Strana bola založená vo februári 2013 so zdôraznením pravicovo-liberálnej a euroskeptickej orientácie. Časť jej zakladateľov bola z CDU. Od toho času prešla viacerými zmenami i štiepeniami a v súčasnosti sa často charakterizuje ako krajne pravicová populistická strana. Strana napriek zjednodušujúcemu pohľadu liberálnych médií nie je „skalopevne“ jednotná a je v nej viacero skupín či „krídiel“. Niektoré z nich sú obviňované zo spojenia s inými krajne pravicovými nacionalistickými aj zakázanými hnutiami a z používania historicky revizionistickej (nacistickej) a xenofóbnej rétoriky.
Kvôli týmto aktivitám niektorých skupín a členov bola AfD aj predmetom žalôb. V marci 2022 správny súd v Kolíne nad Rýnom rozhodol, že Spolkový úrad na ochranu ústavy môže stranu klasifikovať ako podozrivú z pravicového extrémistu a sledovať ju. V apríli 2023 tento úrad označil mládežnícku organizáciu strany za „určite pravicovo extrémistickú“. Aj Nemecký Inštitút pre ľudské práva (Deutsches Instituts für Menschenrechte) poukazuje na to, že pri pôsobení strany sú naplnené podmienky na to, aby mohla byť zakázaná, lebo sa snaží obmedzovať ľudské práva garantované v prvom článku nemeckej ústavy. Ide najmä protimigračné postoje, kritiku islamu a rasizmus.
Vzhľadom na dlhodobý rast preferencií a ich súčasnú úroveň časť médií však už prestáva považovať AfD za tradičnú „stranu protestu“. Pravdou je aj to, že mnohí jej podporovatelia sa stále vyjadrujú, že boli sklamaní inými stranami. Niektorí politici navrhujú kvôli tomu, že AfD je „hrozba pre demokraciu“, aby „demokratické“ strany proti nej postupovali spoločne.
Aktuálne kvôli výrokom časti členov strany médiá označujú AfD za pro-ruskú i pro-putinovskú, najmä v súvislosti s kritikou zahraničnej a bezpečnostnej politiky vlády O. Scholza a krokov ministerky zahraničných vecí A. Baerbockovej. Okrem iného v AfD nesúhlasia s dodávkami zbraní na Ukrajinu a požadujú mierové riešenie krízy. Spolupredseda frakcie AfD v Bundestagu T. Chrupalla a čestný predseda AfD Alexander Gauland (*1941) 9. mája navštívili veľvyslanectvo RF, čo vyvolalo pobúrenie v médiách. Média už dávnejšie kritizovali T. Chrupallu za uctenie si pamiatky Červenej armády v súvislosti so stalingradskou bitkou.
AfD však zorganizovala protestné akcie aj proti sociálnej a energetickej politike, rastúcim cenám a životným nákladom. Boli aj protesty, na ktorých sa paradoxne zúčastnila aj radikálna ľavica. Niektoré protesty sprevádzalo aj násilie.
Veľmi aktívna je AfD najmä v nových spolkových krajinách, kde má výrazne vyššiu podporu ako v starých krajinách. Podľa súhrnného počtu poslancov v nemeckých krajinských parlamentoch je však AfD na štvrtom mieste za CDU/CSU, SPD a Zelenými. Napriek tomu však aj v AfD existuje vnútorné napätie. Ukázalo sa to vo voľbách v mestskom štáte Brémy v máji, keď sa v strane nevedeli dohodnúť na jednotnej kandidátke a nakoniec sa na nich ani nezúčastnili.
Médiá o zdrojoch rastu sily AfD
Jednou z najproblematickejších oblastí hodnotenia AfD je, prečo taký počet ľudí v súčasných podmienkach podporuje krajnú pravicu. Ide o problém, ktorý má v Nemecku aj historické súvislosti a vyvoláva špecifické znepokojenie.
Vo všeobecnosti možno povedať, že vzhľadom na medzinárodnú i domácu nemeckú situáciu došlo k výraznému zneisteniu veľkej časti obyvateľstva, ktoré je väčšie na východe v nových spolkových krajinách. Žiaľ, podpisuje sa na tom aj dlhodobé pôsobenie neoliberalizmu, ktoré je oveľa viac kritické voči ľavici ako pravici. Prispieva k tomu aj naivný (či vypočítavý?) názor časti sociálnodemokratických a socialistických politikov, že posunom do stredu a liberalizáciou zvýšia svoj vplyv na masy. Časť obyvateľstva v týchto deprimujúcich pomeroch hľadá jednoduché východisko, ktoré však neoliberálna ekonomika a politika nie sú schopné poskytnúť.
Za rastúcou podporu AfD vidí T. Chrupalla najmä nekontrolovanú migráciu, problémy v energetickej oblasti (najmä pripravované zmeny pri vykurovaní bytov) a návrhy na mierové riešenie ukrajinskej krízy.
Za hlavnú príčinu rastu preferencií AfD médiá považujú výsledky politiky vlády, na ktorú sa pozerá ako na slabú vo všetkých oblastiach jej pôsobenia. Opozícia kritizuje najmä to, že Scholzova vláda sa čoraz menej stará o problémy každodenného života ľudí. Spomínajú sa najmä starosti s infláciou, migrantmi, bývaním a energetikou, ktoré vznikli po zatvorení jadrových elektrární. Nie za všetko môže samozrejme O. Scholz, ale zdá sa, že nemá dostatok politickej sebareflexie.
K príčinám rasti nespokojnosti obyvateľstva patrí aj rastúci pocit úpadku, neistoty z budúcnosti a frustrácie z problémov v hospodárskej oblasti (výrobe). Nemecko už nie je tým Nemeckom ako bolo ešte pred niekoľkými rokmi. Protesty vyvolávajú aj rôzne prvky prehnanej nafúknutej „zelenej“ politiky, ktoré sa dotýkajú nielen ekonomických otázok, ale aj kultúry a medziľudských vzťahov. Ide však aj o pocit sprísňovania cenzúry v médiách, rast počtu tém, ktoré sa tabuizujú.
Nechceme uvádzať ďalšie čísla z rôznych prieskumov, ale sú dve oblasti, ktoré dosahujú kritické hodnoty prinajmenšom od zjednotenia v roku 1990. Je to najmä mimoriadne nízka podpora vlády a veľmi vysoká nespokojnosť s pôsobením médií a pociťovaním záruky slobody slova.
O niektorých rastúcich komplikáciách politického a ekonomického vývoja v Nemecku
Možno trochu zjednodušene uvedieme, že nielen vláda, ale najmä O. Scholz splnil len máločo z očakávaní, ktoré na neho boli doma i v zahraničí. Dnes ho už málokto považuje za dôstojného nástupcu Angely Merkelovej, ktorý mal určovať politiku nielen v Nemecku, ale aj v EÚ. Po krátkych počiatočných obavách neoliberálov z toho, aký bude jeho vzťah k USA, sa príliš rýchlo a veľmi lojálne poddal Washingtonu. K aktuálnym prejavom jeho postoja patrilo aj to, keď nedávno na otázku jedného žiaka pri besede v škole povedal, že podporuje znovuzvolenie Joea Bidena.
Aby O. Scholz nemal málo starostí, stále sa na neho vyťahuje stará aféra z čias jeho pôsobenia ako primátora v Hamburgu. Ide o údajné spojenie s rozsiahlym škandálom s daňovými únikmi, tzv. aférou „Cum Ex“. Poslanci CDU/CSU chcú zriadiť parlamentnú komisiu na vyšetrenie jeho úlohy v tejto kauze.
Politici trúsia rôzne reči, ale horšie sú údaje o tom, že nemecká ekonomika je v tzv. technickej recesii, keď zaznamenala dva za sebou idúce štvrťroky pokles HDP. Uviedla to na základe spresnených údajov koncom mája prezidentka nemeckého štatistického úradu Destatis Ruth Brandová. Vďaka miernej zime sa síce nenaplnili najhoršie ekonomické scenáre, ale súkromná spotreba vzhľadom na vysokú infláciu nedokázala zvýšiť výkon ekonomiky. Tempo rastu cien sa v poslednom období síce spomalilo, ale medziročná miera inflácie 7,2 % evidovaná v apríli je stále vysoká.
Navyše tento týždeň zástupca kancelára a minister hospodárstva a ochrany klímy R. Habeck na ekonomickej konferencii povedal, že ak do Európy prestane tiecť ruský plyn, Nemecku hrozí, že bude musieť obmedziť alebo úplne odstaviť svoju priemyselnú výrobu. No a to je niečo, čo sa dnes nechce počuť, či sa o tom ani nesmie hovoriť. Svedčí o tom aj reakcia bývalého ministra hospodárstva SR (rusofóba) Karola Hirmana dnes člena strany-zázraku Demokrati, ktorý na sociálnych sieťach R. Habecka obvinil, že si vymýšľa katastrofický scenár presne v duchu putinovskej propagandy, ktorý je už našťastie zažehnaný.
S ekonomickými číslami a štatistickými údajmi sa však, žiaľ, dá rôzne manipulovať a dnes je jeho z vrcholov v tejto „tvorivej“ činnosti. Realita ale býva neúprosná. Aj súčasná hystéria rozpútaná USA jej tvorcom v realite takmer vo všetkom protirečí.
Záverom
Nemožno podceňovať obavy v Nemecku z rastu podpory AfD. Otázka však znie tak, či sú vládne kruhy v Berlíne ochotné objektívne posúdiť a pripustiť, čo sa za tým skrýva. Varovné je, že zjednotený Západ pod vedením USA dnes už odmieta akúkoľvek diskusiu o tom, že vývoj nejde podľa jeho predstáv a treba ho korigovať. Línia totiž nevychádza z reálneho hodnotenia situácie, ale z vidín zvyšujúcich sa ziskov nadnárodného vojensko-priemyslového komplexu prepojeného s finančnými kruhmi.
Pred koncom nám nedá mravokárne nepoukázať na príklad pokrytectva a dvojtvárnosti politiky voči AfD. Súhlasíme s tým, že nacizmus a neonacizmus je nebezpečný a treba urobiť všetko proti ich šíreniu. Prečo sa však prehliadajú tieto črty, ktoré sa dlhodobo a vo viacerých podobách prejavujú oveľa viac v pôsobení ukrajinskej moci?
Na predčasné voľby do Bundestagu to zatiaľ nevyzerá. V októbri majú byť krajinské voľby v Bavorsku a Hesensku. V Bavorsku sa očakáva víťazstvo CSU, otázka je len, aké bude vysoké. Vzhľadom na to sa príliš veľký zisk pre AfD nepredpokladá. Výsledky v Hesensku však môžu niektoré trendy potvrdiť alebo vyvrátiť. A v roku 2024 majú byť krajinské voľby v Brandebursku, Durínsku a Sasku, teda všetko nových spolkových krajinách. A okrem toho budú v máji voľby aj do Európskeho parlamentu. To sa môže zomlieť vecí…
Poznámky:
AfD = Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland)
CDU = Kresťanskodemokratická únia Nemecka (Christlich Demokratische Union Deutschlands)
CSU = Kresťansko-sociálna únia v Bavorsku (Christlich-Soziale Union in Bayern)
FDP = Slobodná demokratická strana (Freie Demokratische Partei)
Ľavica = v nemčine DieLinke
SPD = Sociálnodemokratická strana Nemecka (Sozialdemokratische Partei Deutschlands)
Zelení = plným nemeckým názvom Bündnis 90/Die Grünen (Spojenectvo 90/Zelení)
