Informovanie o „maxifórach“, ako je Mníchovská bezpečnostná konferencia, má jedno kritické miesto. Je ním ucelený súhrnný pohľad na jeho konanie, najmä na závery, ak sa nejaké prijali. Scenár programu konferencie však nie je zameraný tak, aby sa robili nejaké závery. Preferuje sa nastolenie tém, ktoré sa považujú za aktuálne i významné z pohľadu organizátorov, ale s tým, že by sa malo hľadať ich riešenie a robiť k tomu nejaké závery, sa príliš nepočíta. Eufemisticky zhodnotené ide najmä o to, aby sa k nim vystupujúci vyjadrili a je len na nich, čo v role, ktorú im organizátori prisúdili, povedia.
Situačná snímka z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie 2024. Foto: Flickr
Napíšeme niečo politicky málo korektné. Organizátori sa snažia nájsť čo najviac renomovaných vystupujúcich, aby akcia mala mediálny „cveng“ (záujem i ohlas). Vystupujúci využívajú akciu aj na svoju prezentáciu. Je dobré, že sme sa tu zišli a porozprávali sa, aby sa o nás viac vedelo a už sa tešíme na ďalšiu podobnú akciu.
Na známu tézu Karla Marxa o Feuerbachovi „filozofi svet len rôzne vykladali, ide však o to, zmeniť ho,“ si takmer nikto (možno s výnimkou ojedinelých účastníkov z ČĽR) na konferencii nespomenie (veď medzi nimi sú len výnimočne profesionálni filozofi, aj keď K. Marx to myslel širšie). Zmena pomerov vo svete by znamenala pre organizátorov i prevažnú väčšinu účastníkov veľa starostí i oslabenie a možno aj stratu súčasného postavenia.
Plynú z toho dve ponaučenia, skoro ako bájkach, ktoré však majú politický charakter. Prvé je, že nevadí, že svet je iný, ako ho vidia organizátori, lebo pre nich stačí taký, ako ho vidia. A to druhé, prečo by sa mal svet meniť, keď atlantisti sú v ňom v menšine, a za nič nechcú dovoliť pomery, v ktorých nebudú vládnuť.
Fungovanie široko koncipovaného pôsobenia konferencie, v rámci ktorej sú aj iné akcie ako len každoročne vo februári v Mníchove, vyžaduje veľa peňazí. Medzi partnermi a sponzormi konferencie je uvedených 90 štátnych i súkromných subjektov. Na prvých miestach sú tri spolkové ministerstvá zahraničných vecí, obrany a hospodárskej spolupráce a rozvoja. Uvidíme, aký bude Globsec Bratislava 24. – 26. mája 2024 bez vládnych financií a podpory.
Atmosféra na konferencii je konfrontovaná so skutočnosťou, ktorá je iná, ako sa vykresľuje. Organizátori konferencie však chcú, aby sa vo svete stále ozýval silný hlas slabnúcich atlantistov. S predstaviteľmi iných názorov sú preto ochotní diskutovať čoraz menej. Nechuť ku kritickej diskusii sa podľa pozvaných osôb prejavila nielen voči Rusku, Bielorusku, Iránu a pod., ale aj doma voči Alternatíve pre Nemecko, ktorá je zastúpená v Bundestagu. Pozvaný nebol nikto ani zo strany Ľavica, zastúpenej tiež v Bundestagu, ktorá sa však rozštiepila. A to že v Bundestagu sú aj zástupcovia novej strany Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW), je lepšie si ani nevšimnúť, lebo však ktovie, čo všetko by mohli narozprávať.
Ku konferencii už patrí aj „akademicky“ manipulatívny spôsob hodnotenia, ktorý má dokazovať, že pohľad jej organizátorov na svet je podložený aj vedeckými argumentmi. Slúži na to Mníchovský bezpečnostný index, ktorý sa spracováva od roku 2022.
O Mníchovskom bezpečnostnom indexe 2024
V tohtoročnom Indexe sú výsledky prieskumu na základe zberu údajov od 24. októbra do 16. novembra 2023 v 12 štátoch (v siedmich z G7, štyroch 4 zo skupiny BRICS /bez Ruska/ a v niektorých vybraných otázkach aj na Ukrajine). Zber údajov vykonali dôveryhodní a renomovaní partneri pre prácu v teréne v súlade s kódexom Európskej spoločnosti pre prieskum názorov a trhu (nebudeme pátrať, ako zbierali údaje v niektorých štátoch mimo Európy).
Z každého štátu bola vybratá vzorka 1 000 ľudí podľa stratifikovaných kvót pre pohlavie, vek, bydlisko, formálne vzdelanie a príjem tak, aby zabezpečila reprezentatívnosť výskumu. Štatistická odchýlka môže byť 3,1 %. Index nechceme úzkoprso ohodnocovať, ale vzorka 1 000 osôb „vypovedá“ ináč v Indii a Číne (kde ich je viac ako 1,4 mld.) ako v Kanade (viac ako 38,5 milióna) či Taliansku (necelých 59 mil.). Na Ukrajine sa podľa údajov na webovej stránke Worldometer (https://www.worldometers.info/world-population/population-by-country/) odhadoval počet jej obyvateľov na viac ako 36,5 mil.
Skúmal sa názor respondentov na 31 vybraných rizík. Ide o výber zo súboru známych rizík, ktorý sa skúma v rôznom rozsahu a v indexe si ho prispôsobili. Uvedieme z nich len to, že bolo medzi nimi 5 štátov (Čína, Irán, KĽDR, Rusko a USA) a EÚ. Respondenti mali odpovedať na 5 otázok: ako sa vníma veľkosť rizika pre štát, aká je miera hrozby rizika, ako sa zvýši alebo zníži riziko v nasledujúcich 12 mesiacoch, aká veľká by bola škoda, keby sa riziko naplnilo a ako je štát na riziko pripravený.
V správe sa na základe týchto 5 otázok formálne matematickým výpočtom zostavil rebríček vnímania hrozieb od 0 do 100 bodov. Výsledky sa vyhodnotili súhrnne pre celý súbor a aj zvlášť v každom skúmanom štáte.
Jadro prieskumu vychádza z názoru, že ruská vojna proti Ukrajine znamenala pre štáty G7 „Zeitenwende“. Existujú však už náznaky, že vnímanie rizika Ruska sa zmierňuje. Rusko bolo v Indexe 2022 (robil sa v novembri 2021) na 15. mieste až za Čínou, ktorá bola jedenásta. V Indexe 2023 sa Rusko stalo najväčším rizikom (Čína bola na 10. mieste). V Indexe 2024 bolo Rusko na 4. mieste (Čína na jedenástom). V štátoch G7 najviac kleslo v Taliansku na 12. miesto. Takmer všetky ukazovatele o rizikách súvisiacich s ruskou vojnou proti Ukrajine klesli, čo naznačuje, že ani v tejto nevyváženej vzorke sa nepovažuje za najväčšie bezpečnostné riziko vo svete. Narastajú však obavy respondentov z netradičných rizík.
O najväčších rizikách podľa Mníchovského bezpečnostného indexu 2024
V Indexe 2024 sa „vypočítalo“, že respondenti považujú za tri najväčšie riziká extrémy počasia a lesné požiare, kybernetické útoky proti krajine a ničenie prirodzených biotopov. Na konci rebríčka sa ocitli riziká pandémie korony, USA a EÚ. Aké dojemné…
Na získanie ucelenejšieho obrazu doplníme, ktoré riziká sa v jednotlivých skúmaných štátoch (údaje z Ukrajiny v správe nie sú súhrnne uvedené) považovali za najväčšie:
G7
– Kanada: extrémy počasia a lesné požiare; ničenie prirodzených biotopov; Rusko.
– Francúzsko: radikálny islamistický teror; masová migrácia ako dôsledok vojen a klimatických zmien; klimatické zmeny v celku.
– Japonsko: Rusko; Čína; kybernetické útoky proti krajine.
– Nemecko: masová migrácia ako dôsledok vojen a klimatických zmien; radikálny islamistický teror; kybernetické útoky proti krajine.
– Taliansko: extrémy počasia a lesné požiare; klimatické zmeny v celku; ničenie prirodzených biotopov.
– USA: kybernetické útoky proti krajine; polarizácia spoločnosti; Čína.
– Veľká Británia: Rusko; ničenie prirodzených biotopov; kybernetické útoky proti krajine.
BRICS (bez Ruska)
– Brazília: extrémy počasia a lesné požiare; klimatické zmeny v celku; ničenie prirodzených biotopov.
– ČĽR: kybernetické útoky proti krajine; klimatické zmeny v celku; USA.
– India: klimatické zmeny v celku; kybernetické útoky proti krajine; ničenie prirodzených biotopov.
– Juhoafrická republika: prerušenie dodávok energie; ekonomická alebo finančná kríza v krajine; nedostatok potravín.
O zameraní diskusie na konferencii
Na webovej stránke konferencie boli ako hlavné témy tohtoročného programu stanovené: obrana, globálny poriadok, ľudská bezpečnosť, udržateľnosť a technológia. Každá akcia bola zaradená do niektorej z týchto oblastí.
Podať prehľad, v ktorom by sa usporiadane zaradili akcie v jednotlivých hlavných témach, by bolo už len vzhľadom na ich názvy komplikované. Znovu pri tom oceníme invenciu organizátorov. Má to však odvrátenú stránku. V takto široko, esejisticky koncipovaných akciách sa dá povedať kdečo, ale nikto neočakáva prevratné ani zásadné novoty, ktoré by mali zmeniť chod sveta. Poniektorí vystupujúci sa chcú zaskvieť aj svojou originalitou. Zameriame sa preto len na „klasifikáciu“ akcií z regionálneho hľadiska. Samozrejme, rôzne sa ich dotýkali aj všeobecné, „predmetné“ témy napr. klimatické (environmentálne), globálne pôsobenie krízových javov, dezinformácie, migrácia a pod.
Do popredia sa v regionálnom pohľade, aj na úkor atlantizmu (viceprezidentka USA K. Harrisová mala pred nie príliš naplnenou sálou asi 20 minútové vystúpenie, po ktorom ešte necelých 10 minút diskutovala s moderátorom Ch. Heusgenom), dostala téma bezpečnosti Európy v širšom chápaní, ktorá sa prelínala so situáciou na Ukrajine. Túto atmosféru posilnili aj záležitosti okolo smrti ruského disidenta Alexeja Navaľného vo väzení a ukrajinská strata mesta Avdijevka (V. Zelenskyj za ňu považoval zodpovedných západných spojencov, lebo nedodali zbrane a svojím zvláštnym štýlom znovu požadoval čo najskôr a čo najviac nových dodávok kvalitných zbraní). Viedlo to až k bizarnej akcii, ktorá má charakter arogantného zúfalstva. Podľa nemeckého časopisu Bild niektorí účastníci konferencie pripravili večierok „Noc slobody“, na ktorom sa o. i. malo pripiť proti Putinovi (Prosit gegen Putin!).
V téme bezpečnosti Európy išlo najmä o 8 akcií. Boli to 4 panelové diskusie (budovanie obrannej únie v náročných časoch; ciele v oblasti vzťahov EÚ a jej partnerov; rozširovanie EÚ; budúca geopolitická agenda EÚ), 3 okrúhle stoly (európska jadrová bezpečnosť po „Zeitenwende“; vyplnenie výpadku v európskej obrannej produkcii; zvýšenie ochrany: farebnosť šedých zón v európskom susedstve) a konverzácia nemeckého kancelára O. Scholza.
Ukrajine sa priamo venovali 4 akcie. Boli 2 panelové diskusie (O výhre v budúcnosti Ukrajiny a transatlantickej bezpečnosti; Boj proti únave: pre víťazstvo Ukrajiny treba urobiť všetko) jedna hra (O komplexnom pláne obnovy Ukrajiny) a konverzácia prezidenta Ukrajiny V. Zelenského. Vo svojom vystúpení, ktoré malo necelých 20 minút a čítal ho z papiera, nepovedal nič nové, ale aj tak vyvolal veľký potlesk obecenstva. Do ukrajinského bloku zaradíme aj „posvietenie si na problém“ budúcnosti Ruska.
Okolo Ukrajiny sa objavila až akási skľúčenosť. Prezidentka Nemeckého Marshallovho fondu (The German Marshall Fund of the United States) Heather Conleyová povedala, že vyhliadky Ozbrojených síl Ukrajiny v tomto roku sú chmúrnejšie, ako boli vlani. Prezident ČR zas uviedol, že v súčasnosti Rusko vyrába viac nábojov ako EÚ a USA spolu. Predseda Vojenského výboru NATO, holandský admirálporučík Rob Bauer pripustil, že vlani bolo NATO pri hodnotení vývoja situácie na Ukrajine príliš optimistické a vyzval ho k ostražitosti, aby sa na základe toho, čo sa aktuálne deje, nestalo príliš pesimistickým. Tieto a im podobné politické postavy v NATO a v jeho členských štátoch odmietajú pripustiť skutočnosť, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Podporujú ich v tom najmä neoliberálni politici. Zopakujeme aj známu skutočnosť, že v časti najmä odborných kruhov vyvoláva znepokojenie, že Západ vedený USA nemá „plán B“, čo však na konferencii nezaznelo.
Veľká pozornosť sa tradične venovala aj Blízkemu východu, tentokrát najmä v súvislosti s vojnou Izraela s Hamasom (podľa vyjadrení Benjamina Netanjahua mala skončiť zničením Hamasu za niekoľko týždňov, ale trvá piaty mesiac a jej skoré ukončenie nie je vo výhľade). Nastolili sa aj problémy, ktoré v súvislosti s touto vojnou vznikajú i v iných štátoch.
Spomenul sa aj región Sahelu, ktorý sa na konferencii objavuje tiež už dlhšie. Obavy vyvoláva oslabujúca sa pozícia Západu v regióne, v poslednom čase najmä Francúzska.
No a čo by to bola za „atlantická“ akcia, keby sa nespomenul aj problém indicko-tichooceánskeho regiónu. Možno sa len diviť európskym politikom, že pri svojich problémoch, na ktoré poukazovali, nedajú pokoj ani regiónu na „opačnom konci sveta“.
Trochu o mediálnych ohlasoch
„Maxifóra“ typu mníchovskej konferencie sú premyslene informačne „zabezpečené“ a majú aj mediálnych partnerov. A v tomto prípade ich je niekoľko: Deutsche Welle (nemecká verejnoprávna rozhlasová a televízna spoločnosť na vysielanie do zahraničia so sídlom v Bonne), Eurovision News (sieť verejnoprávnych médií, ktorá pôsobí vo viac ako 50 štátoch v rámci Európskej vysielacej únie /European Broadcasting Union/ so sídlom v Le Grand-Saconnex (pri Ženeve), Foreign Affairs (časopis v USA, ktorý vydáva Výbor pre zahraničné vzťahy /Council on Foreign Relations/, s hlavnou redakciou v New Yorku), Foreign Policy (časopis v USA so sídlom redakcie vo Washingtone), ntv (televízny spravodajský kanál so sídlom v Kolíne nad Rýnom, ktorý sa považuje za prvý nemecký spravodajský kanál) a YouTube. Bayerischer Rundfunk pôsobil ako hostiteľská spoločnosť.
V USA sa na propagácii konferencie podieľa „spolupracujúca“ organizácia The American Friends of the MSC. Podľa zákonov USA má štatút charitatívnej organizácie (čuduj sa svete – pozn. autora).
Z množstva ohlasov na konferenciu vyberieme len tri veci v širších súvislostiach. Podľa správy agentúry Reuters bola nevypovedanou témou konferencie „hrozba Trumpa“. Na jej pozadí sa, momentálne horúci kandidát na post nového generálneho tajomníka NATO dosluhujúci holandský predseda vlády Mark Rutte vyjadril, že nie je vylúčené ani ďalšie zvýšenie vojenských výdavkov členu paktu na 3 %, a to ešte nemusí byť konečné. O možnom zvýšení vojenských výdavkov, ale len všeobecne, hovorili aj iní európski politici.
Mnohými médiami prebehla správa, že V. Zelenskyj sa po svojom stretnutí s K. Harrisovou vyjadril, že ak USA nebudú podporovať Ukrajinu, prestane ich považovať za strategického partnera. Dodal však, že zatiaľ sa tak neuvažuje. Zdá sa, že renomé V. Zelenského vzhľadom na štýl i obsah jeho vyjadrovania v médiách upadá, hoci pri verejných vystúpeniach tak, ako aj v Mníchove, mu obecenstvo nadšene tlieska.
Riaditeľka talianskeho Inštitútu medzinárodných vzťahov (Istituto Affari Internazionali) v Ríme Nathalie Tocciová o konferencii povedala, že na nej bolo veľa slov, žiadne konkrétne záväzky a nič inšpirujúce. Uviedla, že Kamala Harrisová bola prázdna, O. Scholz kašovitý a V. Zelenskyj unavený (pozri As Putin Threatens, Despair and Hedging in Europe, By David E. Sanger and Steven Erlanger, New York Times, Feb. 18, 2024 https://www.nytimes.com/2024/02/18/world/europe/europe-russia-munich-conference.html)
Záverom
Mníchovská konferencia sa zaoberala horúcimi témami bezpečnosti vo svete, ale neodznelo na nej nič, čo by si zaslúžilo zvláštnu pochvalu. Už niekoľko rokov sa rokovanie točí okolo problémov, ktoré nastoľujú jej organizátori privierajúci oči pred zmenami vo svete a úroveň diskusie upadá. Nejde ani tak o obsah, lebo stále sú tam aj zaujímavé myšlienky, ale z hľadiska riešenia problémov sveta. Aj teraz sa nad konferenciou vznášala zaťatá pozícia odporu k zmene medzinárodného poriadku založenom na pravidlách, ktorý však nefunguje. Ide aj o dôkaz toho, že Nemecko a vedenie EÚ sa podivne príliš poddávajú neoliberálnemu a agresívnemu tlaku Washingtonu i NATO, čo sa škodlivo prejavuje vo viacerých oblastiach.
Veľký volebný rok 2024, ako ho označujú západné médiá hlavného prúdu, môže priniesť nejaké zmeny. Aké však budú, to sa dnes vo svete plnom chaosu, málokto odváži predvídať. Možno aj preto bola konferencia radšej zdržanlivejšia, hoci na renomé jej to nepridalo.
SÚVISIACE“
60. Mníchovská bezpečnostná konferencia v roku 2024 bez osláv a v úpadku | 1. časť
