Zložitý koncept vzťahov

Významná slovenská prozaička, poetka, esejistka a filozofka Etela Farkašová (*1941) do literatúry vlieva osobitou formou svoj myšlienkový, citový, charakterový a spoločensko-sociálny prúd, ktorý si nachádza cestu nielen u nás , ale aj v zahraničí. Svedčia o tom preklady jej kníh do iných jazykov. A nie je ich málo. Jej vnútorná aktivita a postoj k životu vytvárajú kultúrny obraz nášho národa a jeho duševný potenciál.

Etela Farkašová: Dni,
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2026, 230 strán

Jej knihy akoby vybočovali od zaužívaných trendov už tým, že sa upriamujú na tých, ktorí nie sú úspešní a typicky kladní hrdinovia, ale práve naopak. Potrebujú viacej pozornosti, ohľaduplnosti a zodpovedného prístupu od svojej rodiny a okolia. Ako píše portugalský autor Afonso Cruz, „šťastné rodiny sú si podobné, no rodina, ktorá takou nie je, celý život hľadá, aby sa k šťastiu priblížila spôsobom sebe vlastným“.

Novela Dni, ktorej predobrazom bola najprv poviedka Deň za dňom (resp. Potrhané myšlienky), zobrazuje príbeh matky a jej mentálne postihnutého syna Fedora, ktorého chybná genetická výbava narúša bežný život rodiny. Rodina sa musí takémuto jedincovi prispôsobovať, obmedzovať sa, vzďaľovať od svojich ideálov a predsavzatí. Začínajú odchýlky. A aj nevyrovnanosť, aká nebýva v iných rodinách s deťmi.

„Občas sa pokúšam aspoň čiastočne zakrývať, maskovať, aj syna učím jednoduchým maskovacím manévrom, ktoré by mu pomohli zvládať nepredvídané situácie, napríklad v hromadnom dopravnom prostriedku, ak ho niekto neznámy znenazdajky osloví a začne sa ho vypytovať, koľko má rokov a či azda ešte chodí do školy. Je toľko podobných situácií, ktoré som už zažila, a ešte viac tých, ktoré si domýšľam…“ dočítame sa v knihe (str. 31).

Protagonistka sa posúva od dňa ku dňu. V každom treba niečo prekonať, na niečo sa odvážiť, niečo strpieť, ale aj pretrpieť.

Filozofické úvahy, ktoré sú spisovateľke vlastné, neobchádzajú ani jednotlivé pasáže v knihe. „Ak by sme hľadali presný zmysel slov, neunikli by sme pochybnostiam o existencii nekonečna, ktoré sa každodenne opakuje…“ (str. 37).

Matka hľadá to, čo z nej mohlo prejsť do synovej chorobou poznačenej tváre, do jeho nerozvážnej mysle i celej osobnosti, do jeho ťarbavých, nešikovných pohybov.

Nastupuje u nej aj sebaobviňovanie a jej vlastný podiel na Fedorovej večnej nezrelosti. No aj Fedor má svoj vlastný svet a svoje rituály (osobitný kútik v knižnici, v ktorej matka začala pracovať, má svoje muškáty, ktorým dal mená, pozorovanie vtáčikov spoza záclony, škrečkov, kreslenie, vystrihovačky a podobne.) Jeho otec Karol má k chlapcovi vlažný postoj, ktorý sa však začne časom meniť. Veta: „Fedor vrhol na naše životy tieň, zatienil ich… (str. 102) zostáva medzi manželmi visieť ako otáznik.

Hlboký psychologický prienik do citovej oblasti, ktorý Etela Farkašová v tejto knihe majstrovsky načrtla, svojou naliehavosťou osloví každého čitateľa. No predovšetkým reflexie zmyslu či hodnoty ľudského života, nech je už akýkoľvek. Ten, kto si knihu prečíta, akoby cez jej protagonistov začal citlivejšie vnímať kazy, poruchy a vykoľajenie, ktoré sú v našej súčasnosti také markantné. Akoby siahal, po tom čo je rozumné, dobré a prospešné pre celú našu existenciu…

(Recenzia vyšla v Literárnom týždenníku 31 – 32/2026)