Karikatúra: Flickr / Autor: Donkey-Hotey
Vyjednávači prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner pôsobili dojmom, že sú v úprimnom úžase ohromení po najnovšom osobnom stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Witkoff nadšene vyhlásil, že tieto stretnutia patria k „vrcholom“ jeho životných skúseností. Obaja muži hovoria o Rusku ako o potenciálnom partnerovi a pristupujú k tejto krajine ako podnikatelia, ktorí – podobne ako Trump – hľadajú s Putinom riešenia výhodné pre obe strany (win-win).
Stojí za to pripomenúť si lekciu o Putinovi, osvojenú iným podnikateľom, ktorý sa stal vládnym úradníkom – Hank Paulson, bývalý generálny riaditeľ Goldman Sachs. Ako minister financií navštívil Paulson Peking počas olympiády v auguste 2008, práve keď globálna finančná kríza naberala na sile a trhy sa čoraz viac obávali o Fannie Mae a Freddie Mac, dve obrovské inštitúcie, ktoré garantujú väčšinu hypoték v Spojených štátoch.
V Pekingu Paulson dostal správu, ktorá mu podľa jeho slov „vyrazila dych“. Ruskí predstavitelia oslovili Čínu a navrhli, aby sa obe krajiny spoločne zbavili veľkého množstva cenných papierov Fannie a Freddie. Cieľom bolo zintenzívniť tlak na už aj tak nestabilnú americkú ekonomiku a napokon ju zhodiť zo stola. Čína odmietla.
Zamyslite sa, o čom to hovorí. V čase, keď sa americký finančný systém blížil k najhoršej kríze od Veľkej depresie, Putin hľadal spôsoby, ako zasiahnuť Ameriku, keď je na dne – hoci hlbší americký prepad by nevyhnutne poškodil zvyšok sveta vrátane Ruska. Zdalo sa, že Putin bol ochotný riskovať vzájomnú prehru oboch, pokiaľ USA stratia viac.
To je takmer opak toho, ako uvažuje podnikateľ. Putin však nikdy netvrdil, že je podnikateľ hľadajúci dohody. Je to ruský nacionalista, ktorý sa snaží obnoviť moc a územie stratené kolapsom ruského a sovietskeho impéria, a to aj napriek tomu, že jeho krajina na svetovej scéne ekonomicky, demograficky a politicky upadá.
Človek sa pýta, čo by sa muselo stať, aby si v administratíve uvedomili, že Putin strávil roky presadzovaním zahraničnej politiky zameranej na oslabenie Ameriky a jej vplyvu. Zoberme si Trumpovu vojnu s Iránom. Ktorá veľmoc bola najväčším vojenským spojencom Iránu? Rusko dodalo Teheránu moderné lietadlá, tanky a množstvo ďalších zbraní. Zdieľa spravodajské informácie a posiela Iránu americké zbrane nájdené na ukrajinskom bojisku, aby ich Teherán mohol prostredníctvom reverzného inžinierstva použiť proti USA. Financial Times nedávno odhalili, že Rusko tajne pomáha Iránu vyvíjať nadzvukové strely s plochou dráhou letu poháňané prúdovými motormi, ktoré sú schopné ohroziť americké lietadlové lode. Nie sú to zbrane pre nejakú abstraktnú geopolitickú hru. Tieto zbrane sú predurčené, aby prerazili americkú obranu a zabili amerických vojakov.
Trump má víziu západnej pologule, v ktorej majú USA dominantné postavenie. Ktorá veľmoc roky pracovala proti tejto vízii? V rokoch 2001 až 2018 pripadalo na Rusko viac ako 70 percent dovozu zbraní do Venezuely. Teraz sa Trumpova administratíva zameriava na Kubu a Nikaraguu. Vojenský arzenál Kuby je prevažne ruského pôvodu, rovnako ako ten nikaragujský.
Uvedený vzorec sa šíri aj v Afrike, kde Moskva využíva zbrane, peniaze, politickú podporu a žoldnierov na rozširovanie svojho vplyvu a vytláčanie Západu. Vagnerova skupina začínala ako nástroj pôsobiaci popri ruskej štátnej moci a stala sa prostriedkom na presadzovanie ambícií Moskvy od Líbye až po oblasť Sahelu. Rusko tiež prehĺbilo vojenské partnerstvá so Severnou Kóreou a Čínou – dvoma ďalšími jadrovými mocnosťami, ktoré považujú USA za svojho hlavného strategického protivníka.
Trumpova administratíva k ukončeniu rusko-ukrajinskej vojny pristupovala v zásade tak, že sa v rámci konfliktu postavila na stranu Moskvy. Trump nepravdivo tvrdil, že vojnu rozpútala Ukrajina plus označil prezidenta Volodymyra Zelenského za diktátora. Jeho administratíva vopred ustúpila ohľadom niekoľkých ruských požiadaviek: že Ukrajina nevstúpi do NATO, že Rusko nevráti značnú časť obsadeného územia plus veľkosť ukrajinskej armády bude obmedzená.
Americká vojenská pomoc bola znížená a USA na istý čas pozastavili aj kľúčovú výmenu spravodajských informácií. Ukrajinskí generáli a vojaci, s ktorými som hovoril počas svojej návštevy Kyjeva, označili stratu americkej podpory za najväčšiu strategickú ranu, akú ich krajina utrpela od začiatku ruskej invázie. Ukrajina a jej európski partneri našli spôsoby, ako odolať ruským útokom a ako na ne reagovať. Obávajú sa však trvalejšej škody, toho, že ich Amerika opustila.
Na snahe dosiahnuť dohodu s Putinom nie je nič zlé, rovnako ako na túžbe po urovnaní, z ktorého by každá strana niečo získala. Diplomacia sa však začína pochopením osoby, ktorý sedí na druhej strane rokovacieho stola. Witkoff a Kushner v ňom vidia podnikateľa hľadajúceho riešenie výhodné pre obe strany. Putinova doterajšia činnosť však naznačuje niečo úplne iné: je to človek, ktorý bol opakovane ochotný zaťažiť Rusko nákladmi, destabilizovať iné krajiny a riskovať straty, ak uvedené oslabí USA.
Hank Paulson sa o tom presvedčil v Pekingu pred osemnástimi rokmi. Bolo by užitočné, keby sa túto lekciu naučili aj súčasní americkí podnikatelia-diplomati v Moskve.
Zdroj:
https://www.washingtonpost.com/opinions/2026/09/11/putin-is-not-dealmaker-trump-wants-him-be/ September 11, 2026
© The Washington Post
Preložil Ladislav Hohoš.
Poznámka redakcie
Fareed Zakaria patrí k popredným kritikom prezidenta Trumpa. Mal blízko k Bidenovej administratíve.
(Text neprešiel redakčnou úpravou)
Dôvetok prekladateľa
Mohol by som ironicky poznamenať: keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Povestný dvojaký meter. Nerobme si ilúzie, je súčasťou diplomacie. Rusko veľmi dlho ustupovalo USA a Západu v snahe zachovať vzájomné partnerské vzťahy. Počnúc obeťou dámy zo strany M. Gorbačova, čo si Západ (US) mylne vyložil ako porážku Ruskej federácie, hoci išlo o porážku ZSSR. Zakaria je autoritatívny analytik neoliberálneho deep state. Hnevá ho, že RF je jednou z veľmocí, hoci to fakticky priznáva, v texte používa termín great power.
Prezident Obama v prítomnosti prezidenta Medvedeva v roku 2010 pri príležitosti New Start Treaty zazvonil zvončekom, ktorý mal signalizovať „reset“ vzťahov medzi USA a RF. Koncom marca roku 2014 (teda po začiatku špeciálnej vojenskej operácie RF na Ukrajine) v Haagu predniesol ostrý prejav, v ktorom označil Rusko za „regionálnu mocnosť“ (regional power), ktorá ohrozuje susedov, čo podľa neho nie je prejavom sily lež slabosti. Svoje funkčné obdobie v decembri 2016 ukončil sankciami a vypovedaním 35 ruských diplomatov obvinených zo špionáže; prezident Trump v marci 2018 vypovedal ďalších 60 diplomatov. Výsledkom bolo, že počas funkcie prezidenta Bidena USA a RF prakticky spolu nekomunikovali.
Takže rusofóbia je v USA veľmi silná, lebo sú mocné kruhy, ktorých záujmy sú späté s neoliberálnou agendou. Aktuálne načrtnem dva možné scenáre. Na summite APEC* 18.-19. novembra v Číne (Šen-čen) by sa traja svetoví lídri mohli stretnúť. V optimistickom variante by sa mohli dohodnúť na obmedzenej spolupráci v niektorých oblastiach ako aj na minimálnych pravidlách konkurencie, resp. súťaženia v iných.
Druhý scenár. Vojna na Ukrajine by mohla skončiť v roku 2028, t.j. podľa želania prezidenta Trumpa ešte pred koncom jeho funkčného obdobia. Ak sily deep state, ktorých postoje Zakaria presne popísal, uznajú to, čo on napísal vo svojom komentári: totiž že RF predstavuje veľmoc a nie iba regionálnu mocnosť. Pokiaľ ide o ČĽR, jej veľmocenské postavenie je aktuálne nespochybniteľné.
* Asia-Pacific Economic Cooperation (Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca), organizácia bola založená v roku 1989.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008