Opustený poriadok

Ilustrácia: Pixabay | Autor Gerd Altman

Pred piatimi rokmi sa čínsky trh s bývaním zrútil a tisíce bytových domov po celej krajine zostali nedokončené. Generácia čínskych občanov, ktorá stavila všetky svoje úspory na neurčitú expanziu, sa zrazu ocitla bez domova. Postupom času sa však niektorí nebojácni ľudia nasťahovali do ruín týchto budov, postavili si stany na betónových podlahách, použili posteľnú bielizeň ako steny a varili na provizórnych sporákoch. Číňania tieto opustené stavby nazývajú lanweilou*, čo doslovne znamená „zhnité budovy“ (rotten-tail buildings), resp. projekt, ktorý sa pokazil, pozastavený plán. Obyvatelia rozpadnutých budov prerábajú staré veci a improvizujú, aby našli spôsob, ako prežiť ekonomickú búrku.

Stav čínskeho trhu s bývaním je dobrou metaforou pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách vedený USA. Po desaťročiach expanzie ho tiež opúšťajú. Čína a Rusko tento poriadok nikdy celkom neakceptovali a nové asertívne stredné mocnosti ho nenávidia; americký ľud, jeho hlavný finančný podporovateľ, stratil záujem o podporu jeho napredovania. A rovnako ako v prípade neúspešných projektov bývania v Číne, nevyskytuje sa pritom žiadny alternatívny poskytovateľ, ktorý by prevzal kontrolu.

Vzniká svet zhnitého chvosta, v ktorom sa štáty budú musieť prefíkane prispôsobiť, improvizovať s novým využitím tých prvkov starého poriadku, ktoré zostávajú hodnotné, plus sa rýchlo prispôsobiť dramatickému úpadku ostatých. Príliš veľa lídrov však stále koná, akoby sa starý poriadok dal nejako zachrániť alebo dokonca zdokonaliť. Valné zhromaždenie OSN sa stále stretáva každý rok, napriek tomu, že je čoraz viac odsúvané na vedľajšiu koľaj ohľadom diplomatického pôsobenia. Svetová obchodná organizácia (WTO) naďalej rozhoduje obchodné spory napriek nárastu protekcionizmu. Konferencie OSN o zmene klímy sú zvolávané, aby načrtli čoraz beznádejnejšiu cestu k nulovým čistým emisiám. Medzinárodné pracovné skupiny sa stále stretávajú, aby prediskutovali veľké plány na dvojštátne riešenie napriek tomu, že Blízky východ horí.

Najmä spojenci Spojených štátov jednoducho nechápu, že Washington stiahol svoju podporu starého poriadku a teda aj ich podporu. Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa vysmieval tým Európanom, ktorí navrhujú naučiť sa brániť bez pomoci USA, a povedal im, aby „ďalej snívali“. Summit NATO v júli 2026 ponúkol jeden z najsurrealistickejších príkladov kognitívnej disonancie: európski lídri freneticky prisľúbili americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi tribút vo forme svojvoľného zvýšenia výdavkov na obranu – bez ohľadu na hodnotenia vlastných obranných analytikov – v nádeji, že USA z aliancie nevystúpia. Spojené kráľovstvo naďalej posilňuje svoju bezpečnostnú závislosť od Spojených štátov nákupom amerických stíhačiek a Dánsko schvaľuje rozsiahle nákupy zbraní od Washingtonu, hoci Trump hrozí násilnou anexiou súčasti jeho územia, Grónska. Austrália pokračuje v investíciách do AUKUS, trojstranného bezpečnostného partnerstva so Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi, a dotuje priemyselnú základňu USA, hoci americké záväzky idú do stratena.

Lídri, ktorí nedokážu čeliť tejto novej realite, vedú svoje krajiny k zlyhaniu. Je čas uznať, že starý poriadok skutočne zmizol a tak naplánovať nový prístup ku geopolitike. Uvedený okamih nepredstavuje krátke medzivládie medzi poriadkom vedeným USA a poriadkom vedeným Čínou. Svet bude nejaký čas úplne bez akéhokoľvek poriadku – bude sa zmietať v  rámci fragmentácie, nákazy i škrtenia alebo pokušenia využiť ako zbraň širokú škálu úzkych miest (chokepoints)** – geografických, ekonomických a technologických. Namiesto budovania veľkej stratégie budú musieť štáty vyvinúť oveľa flexibilnejšie a remeselnejšie (artisanal)*** reakcie.

Kontrola reality

Minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger kedysi vyhlásil, že svetový poriadok spočíva na dvoch pilieroch: primerane stabilnej rovnováhe síl a súbore spoločne dohodnutých pravidiel o tom, čo štáty môžu alebo nesmú robiť. Dnes sa oba piliere rozpadajú a je nepravdepodobné, že by sa v blízkej budúcnosti mohli posilniť alebo znovu vybudovať. Spojené štáty zostávajú najvýznamnejšou vojenskou, ekonomickou a technologickou mocnosťou sveta. Je však čoraz jasnejšie, že Washington už nemá schopnosť predchádzať konfliktom ani zabezpečiť voľný tok obchodu na celom svete; nedokázal ani otvoriť Hormuzský prieliv potom, čo vojensky pokuľhávajúci Irán túto vodnú cestu uzavrel.

Dokonca na vrchole moci USA boli protivníci v Afganistane a Iraku schopní využiť asymetrické výhody, ako ju spochybniť. Rýchle technologické zmeny, najmä šírenie lacných rakiet a dronov, však rýchlo podkopávajú velenie americkej armády na mori a na oblohe ako aj súvisiaci relatívny mier. Systém aliancií napomáhajúci Spojeným štátom presadzovať pravidlá, bol oslabovaný už pred Trumpom; Čína, Rusko a nastupujúce mocnosti, ktoré pravidlá netvorili, tlačili proti nim.

Neskôr Trump spustil vnútornú vzburu proti poriadku vedenému USA, zastrašoval amerických spojencov, opustil Svetovú zdravotnícku organizáciu, zrušil Americkú agentúru pre medzinárodný rozvoj a zaviedol rozsiahle represívne clá. Prejavil zvláštnu vôľu zničiť poriadok, ktorý Spojené štáty vybudovali. Dokonca po skončení jeho prezidentského obdobia v roku 2029 je veľmi nepravdepodobné, že Spojené štáty obnovia svoju dovtedajšiu rolu. Američania už stratili záujem byť hlavným svetovým poskytovateľom verejných statkov, svetovým policajtom a zástancom voľného obchodu. A žiadna iná mocnosť nemá ambíciu prevziať štafetu.

Vodcovia sveta, s ktorými som za ostatný rok viedol desiatky súkromných rozhovorov, sa zhodli iba na tom, že nevedia, čo nás čaká. Na zorientovanie sa usilujú využiť históriu alebo teóriu. Správy od svojich spravodajských agentúr a diplomatických služieb im už neposkytujú žiadnu istotu. Pred každým summitom NATO dostávam textové správy od európskych lídrov, ktorí sa ma pýtajú, čo si myslím, že by sa mohlo stať. Jeden líder z krajiny Perzského zálivu mi nedávno priznal, že jednoducho netuší, aké usporiadanie by urovnalo spor o Hormuzský prieliv. Poradca pre národnú bezpečnosť spojenca USA v indo-tichomorskej oblasti povedal, že jeho vláda už nevedela, či Spojené štáty budú brániť jeho krajinu v kríze.

Ústredným prvkom týchto rozhovorov je neistota, pocit, že svet sa vzpiera konvenciám a porozumeniu. Epizódy porušovania pravidiel vždy charakterizovali poriadok založený na pravidlách, ale odohrávali sa v rámci celkového rámca, ktorý stále platil. Ide o tento rozdiel: v neusporiadanom svete aktéri porušujú pravidlá, ktoré stále uznávajú. Vo svete definovanom tým, čo by sa dalo nazvať „neporiadkom“, konajú bez ohľadu na akýkoľvek spoločný rámec.

Svet v kusoch

Neistotu, ktorá preniká touto neusporiadanou dobou, poháňajú tri sily, ktoré narúšajú medzinárodný systém: fragmentácia, nákaza a škrtenie. Trumpov predátorský prístup k partnerom fragmentuje Západ ako politické spoločenstvo. Aliancie sa rozpadajú, a to nielen tie západné; všimnime si chaos v Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC****. Obchodné obmedzenia rozbíjajú svetové trhy, lež nie na usporiadané bloky. Globálne problémy už nepriťahujú globálne riešenia, ale skôr mozaiku krátkodobých riešení.

Najhlbšia fragmentácia je epistemická. Digitálne prepojený svet nie je rozdelený len kvôli interpretáciám; obyvatelia sa aktuálne nezhodujú na faktoch, čím sa stráca zmysel pre spoločnú realitu, čo je základom diplomacie. Uvažujme o vojne, ktorú Spojené štáty a Izrael začali vo februári proti Iránu. Strany konfliktu sa nedokázali dohodnúť ani na tom, či existuje prímerie, akými pákami disponujú, resp. kto vyhral či prehral.

Snaha o vytvorenie jednotného globálneho poriadku ustupuje realite, v ktorej koexistuje a súťaží viac organizačných systémov. Niektoré sa organizujú v rámci regiónov. Iné, vrátane Pax Silica (nová iniciatíva na zabezpečenie dodávateľských reťazcov technológií), Komplexnej a progresívnej dohody o transpacifickom partnerstve a AUKUS, sa snažia riadiť oblasti ako technológie, obchod a bezpečnosť. Preč je predstava, že Organizácia Spojených národov alebo dokonca Spojené štáty by mohli dohliadať na komplexné mierové dohody, ktoré by úspešne riešili územné nároky, povojnovú spravodlivosť a rekonštrukciu. Takéto dohody sú nahradzované prostredníctvom obmedzené prímerí a dohôd o zastavení paľby. Nevyrokovali ich diplomati, lež nesúrodá skupina sprostredkovateľov, ako sú americký realitný magnát Steve Witkoff, ruský bankár Kirill Dmitriev a pakistanský generál Asim Munir, sústredení skôr na zmrazenie konfliktov ako na ich riešenie. Vo svete nespoľahlivých spojencov sa krajiny budú chcieť zabezpečiť. Zmluva o nešírení jadrových zbraní by mohla prestať fungovať ako zmysluplné obmedzenie, pričom Nemecko, Irán, Poľsko, Saudská Arábia a Južná Kórea by mohli počas dvoch desaťročí získať jadrové zbrane.

Odišla predstava, že globálnu ekonomiku by mali riadiť konzistentné pravidlá. Na vzostupe je ekonomický nacionalizmus a protekcionizmus: zavedenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach EÚ, Trumpove clá a čínske kontroly vývozu urýchľujú rozpad globálnej ekonomiky. S totožnými barelmi ropy sa teraz obchoduje za značne odlišné ceny v závislosti od toho, kde sa predávajú, prostredníctvom akého platobného systému, ktorému kupujúcemu a pod akým sankčným režimom. Napríklad začiatkom apríla sa Brent kontrakty na budúce nákupy obchodovali za približne 113 dolárov za barel, zatiaľ čo fyzické náklady tejto ropy sa predávali až za 144 dolárov. Budúce kontrakty na ropu a spotové (t.j. aktuálne) ceny sa zvyčajne líšia, ale len o niekoľko dolárov; takéto rozpätie je obzvlášť nezvyčajné. Londýnsky a newyorský trh so zlatom tiež zažívajú obdobia prudkých cenových rozdielov. Tento druh fragmentácie sa totiž bude ďalej rozširovať. Dominancia dolára bude rýchlejšie upadať, pričom jeho podiel na globálnych devízových rezervách možno klesne pod 50 percent, keďže sa rozšíria bilaterálne menové dohody a ceny komodít sa budú diverzifikovať. Náklady na pôžičky v USA narastú a globálne transakčné náklady sa budú prudko zvyšovať, keď sa budú znásobovať nekompatibilné systémy.

Mimo kontroly

Ďalšou veľkou výzvou je nákaza. Medzinárodné právo a normy kedysi obmedzovali konanie štátov. Veľmoci možno nie vždy dodržiavali pravidlá, ale boli vnútené menším mocnostiam a stanovovali očakávania týkajúce sa toho, ako sa bude obchodovať. Avšak v tejto ére uvoľnenia zábran krízy sa už neobmedzujú na pôvodnej doméne a aktéri sa už necítia zaviazaní normami upravujúcimi korektné správanie – naozaj sa zdá, že viacerí z najmocnejších aktérov sveta si už ani neuvedomujú, že porušujú pravidlá.

V takomto prostredí je tiež menej pravdepodobné, že spory zostanú navzájom izolované. Francúzsko a Nemecko sa dôrazne postavili proti vojne, ktorú Spojené štáty začali proti irackému diktátorovi Saddámovi Husajnovi v roku 2003, ale to im nezabránilo v pokračovaní v zdieľaní spravodajských informácií a obchodovaní so Spojenými štátmi, ani to nezastavilo spoluprácu s Washingtonom v iných záležitostiach NATO. Keď Trump naopak pohrozil clami proti európskym spojencom, ktorí nesúhlasili s jeho nárokom na Grónsko, ukázal, že ani medzi spojencami už hospodárske a bezpečnostné vzťahy nie sú od seba oddelené. Počas nedávnej vojny v Iráne, keď niekoľko európskych krajín vyjadrilo pochybnosti ohľadom konfliktu, Trump pohrozil zastavením vzájomného obchodu a stiahnutím vojakov umiestnených v ich krajinách.

A po tom, čo Izrael a Spojené štáty zaútočili na Irán, Islamská republika a jej spojenci spustili útoky na amerických partnerov Bahrajn, Omán, Jordánsko, Kuvajt, Katar, Saudskú Arábiu, Turecko, Spojené arabské emiráty a dokonca aj na Európu útokom na Cyprus. Namiesto toho, aby sa Irán snažil priamo brániť vojnovému úsiliu USA, prejavil odhodlanie čo najviac narušiť globálne trhy. Spojené arabské emiráty, frustrované blízkosťou Pakistanu k Iránu, zo svojej strany prijali odvetné opatrenia v rôznych oblastiach tým, že vynútili predčasné splatenie dlhu vo výške 3,5 miliardy dolárov a deportovali tisíce pakistanských pracovníkov.

Tá istá strata zábran čoraz viac riadi spôsob, akým sa vedie samotná vojna. Mizne tabu o atentátoch, útokoch na civilistov a začínaní územných dobývacích vojen. Podľa správ v The New York Times Izrael plánoval zavraždiť iránskeho ministra zahraničných vecí a predsedu parlamentu, kým títo dvaja rokovali so Spojenými štátmi. Počas celej vojny v Gaze Izrael útočil na ľudí a zariadenia, ktoré predtým neboli považované za legitímne ciele: novinárov, nemocnice, kultúrne pamiatky, náboženské inštitúcie a civilnú infraštruktúru; Izrael tvrdil, že Hamas používa podobné ciele ako krytie. Rusko pravidelne útočí na civilnú infraštruktúru v rámci vojny na Ukrajine a obe krajiny si navzájom zabíjajú občanov cielenými atentátmi v tretích krajinách.

Tento druh nekontrolovanej eskalácie takmer určite povedie k ďalším vojnám. Krajiny mimo Spojených štátov by mohli byť v pokušení vydierať svojich spojencov, pričom hrozba jadrových útokov by sa mohla stať normou. Najviac znepokojuje vyhliadka na šírenie malých vojen o územie. Možné katalyzátory nechýbajú. Čína by sa mohla priamo zamerať na Taiwan; Venezuela by sa mohla rozhodnúť použiť silu pri presadzovaní svojich nárokov na Essequibo*****, západnú polovicu susednej Guyany bohatú na zdroje; Etiópia by sa mohla pokúsiť vybojovať prístup k eritrejským prístavom v Červenom mori; Rusko by sa mohlo rozhodnúť obsadiť estónske pohraničné mesto Narva.

Veľké zovretie

V manželstve, ktoré sa zvrtlo, sa putá, ktoré spájali pár v dobrých časoch – dom, deti, pes – stávajú zbraňami, ktorými si navzájom ubližujú v zlých časoch. Podobne aj v dnešnej geopolitike štáty čoraz viac premieňajú na zbrane systémy, ktoré ich kedysi spájali – energetické trasy, dodávateľské reťazce polovodičov, finančnú infraštruktúru, námorné trasy. Kontrola krajiny nad úzkymi miestami sa stáva kľúčovým ukazovateľom jej moci, rovnako ako HDP a veľkosť jej armády.

Západné krajiny boli obzvlášť aktívne v identifikácii a zneužívaní úzkych miest, predovšetkým prostredníctvom kontroly nad globálnym finančným systémom a kľúčovými technológiami. Prvá Trumpova administratíva obmedzila prístup čínskych spoločností k mikročipom vyššej úrovne, Bidenova administratíva zintenzívnila toto technologické obmedzenie zavedením širších kontrol vývozu, pričom využila skutočnosť, že americké a spriaznené firmy dominujú vo výrobe zariadení na výrobu čipov a softvéru potrebného na výrobu pokročilých čipov. V roku 2022, po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu, koalícia európskych a severoamerických krajín urobila pozoruhodný krok zneužívaním dolára ako zbrane, aby potrestala krajinu G-20, keď vylúčila ruské banky z platobného systému SWIFT a zmrazila rezervy ruskej centrálnej banky v hodnote 300 miliárd dolárov.

Čína sa z toho poučila a rýchlo rozširuje svoju vlastnú právomoc nad úzkymi miestami. V roku 2010 Peking krátko experimentoval so zastavením vývozu vzácnych zemín do Japonska uprostred územného sporu, ale ešte nemal zavedenú byrokraciu, ktorá by presne zacielila takéto kontroly. Odvtedy si vybudovala vlastný systém kontroly exportu, ktorý bol výslovne modelovaný podľa washingtonského a rozšírila zdrojové úzke miesta, ktoré ovláda od surovín až po spracovanie. Koncom roka 2025 Čína prijala vlastnú verziu amerického pravidla o priamych zahraničných produktoch, v ktorej si uplatnila právo rozhodnúť, či spoločnosti majú prístup k magnetom kdekoľvek na svete, ak obsahujú čo i len stopové množstvo čínskych materiálov alebo boli vyrobené pomocou čínskej technológie. Peking v skutočnosti obrátil proti Washingtonu rovnakú exteritoriálnu taktiku, akú Washington vynašiel na kontrolu čipov. Aj menšie krajiny a neštátni aktéri čoraz viac využívajú zdrojové úzke miesta. Podľa nemeckých prokurátorov ukrajinský tím zničil plynovody Nord Stream, aby prelomil závislosť Európy od ruského plynu. Ešte predtým, ako Irán uzavrel Hormuzský prieliv, čím takmer zastavil 20 percent svetovej prepravy ropy a skvapalneného zemného plynu, milície Húsíov v Jemene používali lacné drony a rakety na blokovanie tranzitu cez Červené more.

Takéto využívanie úzkych miest sa čoskoro stane univerzálnym. Dôsledky by mohli byť mimoriadne, pretože potenciálne úzke miesta sa nedajú spočítať: existujú nielen vo fyzických vodných cestách, ale aj v dodávateľských reťazcoch zbraní, ako aj potravín, zdravotnej starostlivosti a kľúčových technológií – vo všetkom, čo ľudia potrebujú pre každodenný život. Spojené štáty by mohli zabrániť Európanom v používaní ich modelov umelej inteligencie alebo im dokonca zablokovať prístup k produktom spoločnosti Microsoft. Čína by mohla ďalej obmedziť vzácne zeminy používané v amerických a európskych zbraňových systémoch a špičkových technológiách alebo využiť svoju kontrolu nad globálnym priemyslom elektromobilov, solárnej a veternej energie. A keďže Peking vyrába prevažnú väčšinu účinných farmaceutických zložiek, mohol by dokonca obmedziť výrobu životne dôležitých liekov. Dodávky potravín by sa dali obzvlášť ľahko obmedziť: viac ako 55 percent celosvetovo obchodovanej kukurice, pšenice, ryže a sóje prechádza cez aspoň jedno námorné úzke miesto, pričom prerušenia dodávok energie sa môžu v priebehu niekoľkých týždňov zmeniť na krízu cien potravín.

Blokovanie jedného úzkeho miesta odkláňa dopravu na iné, čím sa preťažujú alternatívy. Uzavretie Hormuzského prielivu vynútilo prepravu ropy okolo Mysu Dobrej nádeje. Súčasné uzavretie Suezského prieplavu a Melackého prielivu by nemalo žiadne schodné riešenie. Irán aj Spojené štáty naznačili, že majú v úmysle vyberať mýto od lodí prechádzajúcich Hormuzským prielivom, aj iné štáty by mohli byť v pokušení začať spoplatňovať prístup k medzinárodným vodným cestám. Uzatvorenie ktoréhokoľvek jednotlivého uzatváracieho úzkeho miesta by sa dalo zvládnuť. Lež početné lockdowny by sa zvládnuť nedali.

Buďme reálni

Vynárajú sa dva hlavné spôsoby fungovania v tomto novom svete: metóda architekta a prístup remeselníka. Architekti vyvíjajú plány pre poriadok a snažia sa formovať svet podľa svojich návrhov, rozvíjajú univerzálne normy a zakotvujú bezpečnosť v multilaterálnych inštitúciách. Remeselníci na druhej strane nepredpokladajú, že majú moc alebo zdroje na to, aby postavili veľkolepé stavby od základov. Namiesto toho využívajú improvizáciu a flexibilitu, aby sa vyrovnali so svetom, ktorý sa nehodí na rozsiahle plány. V mnohých ohľadoch sa Čína už správa ako remeselnejší (artisan) štát. Svoje záujmy Čína presadzuje prehodnocovaním existujúcich inštitúcií, napríklad  využila Medzinárodnú telekomunikačnú úniu na zabudovanie kontrolných mechanizmov priateľských k dohľadu do globálnych internetových štandardov, taktiež vytvára nové inštitúcie, ako je Šanghajská organizácia spolupráce a BRICS+, geopolitický blok, ktorý združuje Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu, Južnú Afriku a štyroch ďalších nových členov. Tieto inštitúcie sú flexibilné v rámci členstva a účelu, pričom nie sú určené na stanovovanie globálnych pravidiel. Ďalšie stredné mocnosti, ako napríklad Brazília, India, Irán a Turecko, vytvárajú a pripájajú sa k množstvu podobných zoskupení, vyvažujú a chránia samých seba medzi veľmocami.

U mnohých iných stredných mocnostiach v Európe, Indo-Pacifiku a Severnej Amerike naopak smútok nad poriadkom založeným na pravidlách prebúdza architektonický inštinkt. Hoci pripúšťajú neistotu, lídri v týchto krajinách nechápu zmeny, ktorým čelia, pričom ich stratégie príliš často navrhujú zachovanie formy starého poriadku bez jeho podstaty – legitimity a vynucovacej kapacity, ktorú mu zverili Spojené štáty. Stále sa snažia upevniť globálny obchodný systém založený na pravidlách tým, že sa snažia vybudovať kópiu zablokovaného odvolacieho mechanizmu Svetovej obchodnej organizácie a naďalej podávajú sťažnosti proti americkým clám na WTO, čo je ekvivalent kriku do prázdna.

Príliš veľa vlád sa stále snaží obmedziť konflikty pomocou OSN alebo medzinárodných súdov. Írsko sa napríklad pripojilo k Španielsku a podporilo žalobu Južnej Afriky proti Izraelu na Medzinárodnom súde, čo je veľmi okázalý pokus, ktorý nemal prakticky žiadny vplyv na izraelskú politiku. Austrálsky minister zahraničných vecí hovoril o „novej ére zosilnenej diplomacie stredných mocností“, ktorá by sa snažili podporiť formálne multilaterálne záväzky a presadzovať medzinárodné právo. Kľúčový rozdiel medzi týmito projektmi a tými viac remeselnejšími, ktoré uplatňuje Čína a ďalšie krajiny, spočíva v tom, že ich účel zostáva primárne legalistický, zameraný na dosiahnutie zmeny dodržiavaním čoraz zastaralejších rámcov.

Starý poriadok založený na pravidlách v skutočnosti nikdy nebol len o pravidlách. Ponúkal pravidlá podporované konkrétnou mocnosťou ochotnou znášať neprimerané náklady na ich udržiavanie. Spojené štáty a ich európski spojenci boli architektmi povojnových a post-studenovojnových poriadkov, lenže už nemajú zdroje na ich udržiavanie. A stredné mocnosti nemôžu jednoducho spojiť svoje zdroje a replikovať minulosť. Žiadna koalícia nedokáže udržať relevantnosť WTO, zabezpečiť dominanciu dolára ani otvoriť Hormuzský prieliv. Politici hovoria ako architekti, pretože veria, že to vzbudzuje dôveru. V skutočnosti takéto reči dôveru podkopávajú.

Bývalí spojenci Spojených štátov musia namiesto toho myslieť a konať ako remeselníci. Mnohé z predmetných krajín sú na túto strategickú zmenu lepšie vybavené, než si uvedomujú. Ich história je posiata príkladmi inovácií a flexibility.

Zatiaľ čo architekti hľadajú stabilitu, remeselníci sa pripravujú na chaos a zmenu. Architekti by sa mohli pokúsiť reformovať Bezpečnostnú radu OSN alebo obnoviť odvolací orgán WTO. Stratili by tým čas. Remeselníci sledujú kurz, ktorým sa už uberá diplomacia. Čína je pozorovateľom v Arktickej rade. EÚ by sa mala rovnako uchádzať o vstup do BRICS+, Šanghajskej organizácie spolupráce alebo Združenia národov juhovýchodnej Ázie ako pozorovateľ. V oblasti obchodu by remeselný prístup znamenal investovanie do nových infraštruktúrnych uzlov vybudovaných okolo koridorov a prístavov, ako je napríklad koridor Lobito******, logistická trasa spájajúca na nerasty bohatú strednú Afriku s Atlantikom. Tieto sľubujú väčšie odmeny než rozsiahle obchodné dohody, ako tie, o ktoré sa EÚ usiluje s Indiou alebo s juhoamerickým hospodárskym blokom Mercosur, ktorých vyjednávanie môže trvať desaťročia. A namiesto toho, aby Austrália, Nórsko, Španielsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo a podobné štáty súťažili o nomináciu svojich diplomatov za osobitných vyslancov OSN, mali by sa snažiť prispieť k nekonvenčnejším snahám o sprostredkovanie konfliktov, ktoré v súčasnosti vedú krajiny ako Pakistan a Katar.

Zatiaľ čo architekti veria, že môže existovať jeden súbor pravidiel pre všetkých, remeselníci akceptujú, že bude koexistovať viacero súborov usmernení. Zoskupenia ako EÚ by mali čoraz viac zamerať svoje úsilie na vytváranie pravidiel založených na pravidlách vo vlastnom susedstve,  nie na snahu o nedosiahnuteľný globálny poriadok. Rozsiahle multilaterálne regulačné prístupy, ako napríklad všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov, strácajú svoju účinnosť, keďže iné hlavné trhy vrátane Číny prestávajú kopírovať pravidlá EÚ. Rovnako strácajú na účinnosti aj globálne rámce na riešenie problémov, ako je zmena klímy. Súťaž o dominanciu v oblasti obnoviteľných technológií pravdepodobne urobila v boji proti rastúcim emisiám viac ako všetky konferencie zmluvných strán dohromady. Európania a členovia G-6+ by mali vynaložiť maximálne úsilie, aby pochopili, ako na tento okamih nazerajú Brazílčania, Indovia, Indonézania, Rusi a Juhoafričania. Ak chcú efektívnejšiu bezpečnosť, musia lepšie pochopiť svojich kolegov v budovaní živých plotov.

Zatiaľ čo architekti vnímajú globalizáciu ako prostriedok na transformáciu druhých, remeselníci sa obávajú zraniteľností, ktoré formuje vzájomná prepojenosť. Európa a jej spojenci majú viac prostriedkov na rozvoj sebestačnosti a vypracovanie dohôd s inými mocnosťami, než si sami pripúšťajú. Aby sa Európa ochránila pred čínskym vydieraním, mohla by využiť svoj predaj Airbusov zadržaním aktualizácií softvéru pre čínsku flotilu Airbusov, čo by uzemnilo viac ako polovicu komerčných lietadiel v krajine. Ako odveta proti americkým clám by mohla zablokovať prístup na trh pre americké korporácie sociálnych médií. Aby Taiwan odradil Čínu od ohrozovania svojej suverenity, mohol by obmedziť svoj kľúčový polovodičový priemysel.

Takéto stratégie môžu byť skôr defenzívne zamerané, ale ak chcú krajiny prosperovať, musia posilniť svoju bezpečnosť, priemyselnú konkurencieschopnosť, vedúce postavenie v oblasti čistej energie a globálny vplyv. Kľúčovou súčasťou toho je snaha o technologickú suverenitu. Namiesto toho, aby akceptovali závislosť od amerických technológií alebo stavili na budovanie autonómnych technologických zásobníkov, musia využiť páku, ktorú už majú, na minimalizáciu rizika agresívnych krokov proti nim a na rozšírenie svojich prirodzených výhod. V roku 2023 britská Národná zdravotná služba udelila americkej technologickej spoločnosti Palantir významnú zmluvu na poskytnutie jej novej dátovej platformy; tento rok prejavil záujem o spoluprácu s touto firmou nový britský program umelej inteligencie pre políciu. Namiesto toho by krajina mala využiť silu svojej peňaženky na motivovanie domácich poskytovateľov, ktorí využívajú technológie s otvoreným zdrojovým kódom, na vývoj špecializovaných nástrojov a nariaďovať otvorené štandardy a prenosné dátové formáty v rámci podmienok verejných zákaziek, aby sa platforma žiadneho dodávateľa nestala trvalým úzkym miestom.

Asi najdôležitejšie je, že zatiaľ čo architekti premýšľajú o bezpečnosti zvonku dovnútra, remeselníci si uvedomujú, že krajinu treba brániť  zvnútra von. Európske a indo-tichomorské štáty musia zachrániť, čo sa dá zo starej bezpečnostnej architektúry napríklad tým, že sa pri vojenských operáciách budú opierať o veliteľské štruktúry NATO a pritom sa stať oveľa menej závislými od Spojených štátov ako večného poskytovateľa bezpečnosti pre svoje regióny.

A nesmú sa iba snažiť replikovať kapitálovo náročné vojenské metódy Spojených štátov. Musia vyvinúť úspornejšie spôsoby vedenia vojny, ktoré sú relevantné pre ich individuálne situácie. Ukrajina aj Irán predviedli, ako prispôsobiť lacnejšie technológie na útočné aj obranné účely, čím neutralizovali výhodu svojich protivníkov v oveľa drahších high-tech systémoch. Mnohé krajiny budú profitovať z podobných stratégií „ježka“*******, ktoré čerpajú z technologickej revolúcie uprednostňujúcej obranu a izolujú vlastné územia pred nákazou. Pre európske krajiny to znamená budovanie vojenských kapacít, boj zubami nechtami, aby sa zabránilo Rusku a Spojeným štátom uzatvárať dohody bez nich plus zaujímať odťažitejší prístup ku konfliktom vo vzdialenejších častiach sveta. Japonsko a Južná Kórea musia podobne investovať do sebaobrany a pracovať na tom, aby zabránili Číne a Spojeným štátom v tom, aby ich vylúčili z voľby formujúcej budúcnosť. Hoci Spojené štáty už nie sú ochotné byť svetovým policajtom, majú v tomto úsilí zohrať vlastnú dôležitú úlohu a to povzbudzovať partnerov, aby sa prispôsobili, avšak nie aby z nich urobili vazalov – dokonca ak to znamená menej objednávok pre americké zbrojárske firmy.

Zmeny v globálnej mocenskej štruktúre vyprázdnili starý poriadok už dávnejšie pred Trumpovým druhým funkčným obdobím. Pričom sily rozvratu budú pravdepodobne zrýchľovať. Nasledujúce desaťročia budú určovať výbušné zmeny a vlny kríz, nie návrat k starému poriadku ani vytvorenie nového. Podobne ako vynaliezaví obyvatelia čínskych rozpadnutých budov, aj najúspešnejšími lídrami budú tí, ktorí vezmú svoj osud do vlastných rúk, namiesto toho, aby vyčkávali na záchranu prostredníctvom nového súboru pravidiel.

* čínsky slang, doslovne „zhnitý chvost“; termín, ktorý vyjadruje nádejný počiatok niečoho, čo skončilo zle v provinčnej metropole Čeng-čou

** geopolitický termín označuje úzke miesto, ktoré obmedzuje pohyb do úzkeho hrdla, nielen geograficky lež aj ekonomicky

*** označuje remeselný sektor, ručnú prácu, tradičné výrobné postupy, poľnohospodárske produkty, najnovšie aj baníctvo v malom rozsahu (kritické minerály); tieto sektory dokážu čeliť inštitucionálnemu tlaku

**** aliancia 6 štátov založená v 80-tych rokoch  Bahrajn, Kuvajt, Omán,  Katar, Saudská Arábia, Zjednotené arabské emiráty

***** v španielčine Esequibo je geografický región a rovnomenná rieka v Južnej Amerike, ktorý je v súčasnosti centrom vážneho medzinárodného územného sporu medzi Guyanou a Venezuelou

****** je významný železničný a logistický projekt, ktorý spája atlantický prístav Lobito v Angole cez Demokratickú republiku Kongo až po Zambiu a ďalej s prepojením na východnú Afriku

******* obrana typu ježko je taktický manéver určený na boj proti hlbokým nepriateľským prienikom alebo vojne v štýle blitzkriegu.

Autor je britský politológ, ktorý je jedným zo zakladateľov a riaditeľom Európskej rady pre zahraničné záležitosti (založená v roku 2007).

© Mark Leonard, The Abandoned Order, Learning to Live in a Post-American World. Foreign Affairs September/October 2026

Zdroj:
https://www.foreignaffairs.com/united-states/abandoned-order-world-mark-leonard

Preložil Ladislav Hohoš.