Odmietam bezočivý diktát ukrajinskej ambasády: Slovenskí poslanci sa zodpovedajú občanom, nie cudzím diplomatom!
Veľvyslanectvo Ukrajiny v Slovenskej republike zaslalo nášmu rezortu diplomacie protestnú nótu, v ktorej ostrým tónom kritizuje moje výroky z osláv 82. výročia Slovenského národného povstania v Bratislave. Vyčítajú mi, že som poukázal na problematické aspekty súčasnej ukrajinskej politiky pamäti a uctievania niektorých historických postáv. Ako predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov však považujem za svoju povinnosť na tieto výhrady vecne a priamo reagovať.
Rád by som ukrajinskej strane v prvom rade pripomenul, že oslavy SNP sú spomienkou na odvahu slovenského ľudu a všetkých národov, ktoré bojovali proti ľudáckej vláde, nacizmu a fašizmu. Vždy som si hlboko vážil pamiatku všetkých obetí a hrdinov vrátane etnických Ukrajincov, ktorí položili životy pri oslobodzovaní Slovenska. To mi však neberie právo jasne pomenovať pravdu, ak sa v súčasnosti u nášho suseda glorifikujú postavy spojené s fašistickou či nacistickou ideológiou.
Ukrajinská ambasáda vo svojej nóte síce tvrdí, že každý suverénny štát má právo určiť si vlastný panteón hrdinov, no hranica sa jednoznačne končí tam, kde sa začína ospravedlňovanie a rehabilitácia nacistických kolaborantov a vojnových zločincov. Ako vo svojej reakcii trefne pripomenul historik a politický analytik Eduard Chmelár, je od ukrajinskej diplomacie absurdnou schizofréniou, ak na jednej strane vyzdvihuje etnických Ukrajincov v SNP a na druhej strane oficiálne velebí Andrija Meľnyka, ktorého krídlo OUN (Organizácia ukrajinských nacionalistov) politicky zastrešovalo 14. granátnickú divíziu SS Galizien. Práve táto divízia pritom od jesene 1944 potláčala Slovenské národné povstanie a dopúšťala sa brutálnych represálií a vypaľovania obcí ako Smrečany či Kvačany.
Ak dnes Ukrajina chce glorifikovať Stepana Banderu, Romana Šuchevyča či Andrija Meľnyka, musíme si položiť jednoduchú otázku: ako by asi reagovala Európska únia, ak by sme my na Slovensku do nášho národného panteónu zaradili predstaviteľov vojnovej Slovenskej republiky Vojtecha Tuku, Alexandra Macha či Jozefa Tisa? Je predsa nepredstaviteľné, aby sme v Európe 21. storočia uplatňovali takýto dvojaký meter. Spochybňovanie glorifikácie takýchto postáv je otázkou našej národnej cti a principiálneho protifašistického postoja, voči ktorému oprávnene protestovali napríklad aj Poliaci. Pre Slovensko sú princípy antifašizmu nedotknuteľné.
Zároveň považujem za absolútne neprijateľné, aby ukrajinské veľvyslanectvo spochybňovalo účel mojej účasti na štátnych spomienkových podujatiach a cez oficiálnu nótu žiadalo od slovenskej vlády akési kárne „vysvetlenia“a za vyjadrenia legitímne zvoleného poslanca slovenského parlamentu. Slovensko je zvrchovaný štát a slovenskí poslanci sa zodpovedajú svojim občanom, nie zahraničným diplomatom. Skutočne konštruktívny a dobrý susedský dialóg sa nebuduje na zametaní nepríjemných tém pod koberec, ani na diktovaní toho, čo môžeme na vlastnom území hovoriť. Ak chceme budovať poctivé vzťahy, musia stáť na vzájomnom rešpekte a na nulovej tolerancii k akejkoľvek forme fašizmu a nacizmu – bez ohľadu na to, z ktorej strany prichádza. Namiesto písania útočných nót a zasahovania do vnútroštátnej debaty preto ukrajinskej diplomacii odporúčam podstatne viac rešpektu k suverenite Slovenskej republiky a k historickej pamäti nášho národa.
(Status na FB, 4. septembra 2026)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008