Family foto účastníkov stretnutia hláv štátov Šanghajskej organizácie spolupráce. Zdroj: https://sectsco.org/
Koncom augusta (31. 8. 2026) a v prvé dni septembra (1 .- 2. 9. 2026) sa z geopoliticko-mocenského pohľadu nepodstatné hlavné mesto Kirgizska – Biškek – de facto stal centrom svetovej diplomacie.
Konal sa tam summit Šanghajskej organizácie spolupráce[1], ktorej v tomto roku predsedá práve Kirgizsko.[2]
Pripomeňme si, že Kirgizsko oslavuje 35. výročie svojej nezávislosti, ale aj to, že v tomto meste (vtedy Piškek) prežils v rámci INTERHELPA (ktoré má stále v krajine cveng, ale o kultivovanie historického odkazu sa ani „sociálnodemokratická“ slovenská vláda nestará), časť svojho detstva Alexander Dubček.
Od bezpečnosti hraníc po globálnu agendu
Šanghajskú organizáciu spolupráce (ŠOS) v súčasnosti tvorí desať členských krajín: Bielorusko, India, Irán, Kazachstan, Čína, Kirgizsko, Pakistan, Ruská federácia, Tadžikistan a Uzbekistan.
Predhistóriou ŠOS je Šanghajská päťka (Š5)z roku 1996, ktorú tvorili Kazachstan, Čína, Kirgizsko, Ruská federácia a Tadžikistan. Jej cieľom (vtedy) bolo posilniť vzájomnú vojenskú dôveru a demilitarizovať hranice v regióne Strednej Ázie.
V roku 2001 k Š5 pristúpil Uzbekistan, došlo k transformácii na ŠOS a obsahový program organizácie sa výrazne rozšíril vrátane boja proti terorizmu, náboženskému extrémizmu a separatizmu.
V ostatných rokoch sa päťka, resp. šestka rozšírila o ďalšie štyri krajiny, takže program a zameranie ŠOS sa prestal obmedzovať len na bezpečnostné otázky s preferenciou na narastajúci akcent ekonomickej dimenzie vzťahov.
Organizácia má desať horeuvedených členov, dva pozorovateľské štáty (Afganistan a Mongolsko) a pätnásť partnerov pre dialóg (Arménsko, Azerbajdžan, Bahrajn, Egypt, Kambodža, Katar, Kuvajt, Laos, Maldivy, Mjanmarsko, Nepál, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Srí Lanka a Turecko)[3].
Kronika prvého dňa[4]
Medzinárodné letisko Manas 2 neďaleko Biškeku zažilo 31. augusta 2026 mimoriadny nápor.
Ako prvý priletel do Biškeku Si Ťin-pching (o 8.30 MČ), ktorý účasť na summite spojil so štátnou návštevou Kirgizska.
Potom postupne prileteli: premiér Indie Naréndra Módi, ktorý prišiel na pracovnú návštevu Kirgizska z Taškentu, kde bol na dvojdňovej štátnej návšteve.
Ďalší hostia pristávali v tomto poradí: prezident Mongolska Uchnágijn Churelsuc, viceprezidentka Vietnamu Võ Thị Ánh Xuân, generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Manuel de Oliveira Guterres, predseda rady ministrov Toga Faure Gnassingbé, prezident Laosu Thongloun Sisoulith, prezident Iránu Masúd Pezeškján, premiér Arménska Nikola Pašinjan, prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon, prezident Azerbajdžanu Ilcham Alyjev, prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev, premiér Pakistanu Mian Muhammad Shehbaz Sharif, prezident Bieloruska Aleksander Lukašenko a potom prezident Turecka Recep Tayyip Erdoğan.
Predposledným prezidentského hosťovského náporu bol letecký špeciál – Iľjušin 96-PU – prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina. Ten okrem účasti na summite hláv štátov SOŠ hneď prvý deň rokoval na bilaterálnej úrovni so Si Ťin-pchingom a N. Módim. No a potom s prezidentom Kazachstanu, prezidentom Iránu, Tadžikistanu. Mongolska, Turecka a premiérom Arménska. Samozrejme súčasťou pracovného programu V. Putina boli aj rokovania s hostiteľom – prezidentom S. Žaparovom[5].
A ako posledný do Biškeku o 17.52 MČ priletel prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev.
Rastúci ekonomický význam ŠOS
Prvá poznámka – na rozdiel od stagnujúcej Európskej únie, ktorá v mene banderovskej Ukrajiny „klopýtá“ – ekonomiky krajín ŠOS rastú. A to napriek globálnym ťažkostiam a dokonca rýchlejšie ako globálny priemer.
V rámci možností zjednodušených nákladov sa totiž intenzívne podporuje obchodná, hospodárska, investičná a finančná spolupráca. Spolupráca (ideológia a najmä povinná európska štvrtoríšová rusofóbia ide bokom) v rámci ŠOS sa prehlbuje v oblasti energetiky, financií, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti, infraštruktúry, špičkových technológií, inovácií a dopravy….
Krajiny ŠOS sa líšia veľkosťou svojich ekonomík, štruktúrou výroby, poskytovaním zdrojov, konkurenčnými výhodami a stupňom otvorenosti trhov. Táto rozmanitosť vytvára veľké príležitosti pre rozvoj špecializácie, priemyselnej spolupráce a vzájomnej komplementarity ekonomík.
Štáty ŠOS majú veľké zásoby energie a nerastných surovín, rozvinutú priemyselnú základňu a rastúce spotrebiteľské trhy. Podľa výpočtov založených na medzinárodných energetických štatistikách tvoria krajiny organizácie asi 69 % globálnej produkcie uhlia a asi 30 % produkcie zemného plynu.
V rokoch 2015-2024 sa objem vnútroregionálneho obchodu členských štátov ŠOS zvýšil takmer 2,5-krát, z 271 mld. $ na 674 mld. $. Počas tohto obdobia sa podiel na celkovom zahraničnom obchode krajín organizácie zvýšil z 8,9 % na 14,2 %.
Rast obchodných vzťahov následne podporuje rozvoj dopravných trás, digitalizáciu obchodných postupov a rozsiahle používanie národných mien vo vzájomnom zúčtovaní etc. Teda všetko to, čo progresivistická byrokracia v Bruseli osekáva[6].
Ďalšia etapa rozvoja ŠOS je do značnej miery limitovaná schopnosťou zabezpečiť realizáciu multilaterálnych projektov.
Osobitný význam má vytvorenie vlastného nástroja financovania projektov ŠOS a tiež digitalizácia obchodných a colných postupov, zúčtovanie v národných menách, prepojenie dopravných trás a konvergencia obchodných podmienok.
Závery summitu
Na záver summitu jeho účastníci podpísali Biškekskú deklaráciu k 25. výročiu Šanghajskej organizácie spolupráce[7]a ďalšie interné dokumenty (… doplnenie Charty ŠOS, Nariadenie o univerzálnom Centre pre boj proti výzvam a hrozbám pre bezpečnosť členských krajín ŠOS… + 28 záverečných dokumentov o posilnení spolupráce v bezpečnosti, ekonomike a smerujúce k ďalšiemu rozvoju organizácie…).
Pohľad do rokovacej sály. Foto:www.president.kg
Ak sa začítame do textu záverečnej deklarácie, je tam čierne na bielom aj toto: „… prijatím tohto Vyhlásenia pri príležitosti dvadsiateho piateho výročia ŠOS členské štáty vyhlasujú, že organizácia bude aj naďalej účinne slúžiť vznešeným cieľom a zámerom, ktoré boli vyhlásené pri jej vzniku, a bude aj naďalej významne prispievať k udržaniu mieru a stability v regióne, zaisťujúc bezpečnosť a prosperitu členských štátov ŠOS…“
Na záver summitu bolo tiež jednomyseľne prijaté rozhodnutie, že Šanghajskej organizácii spolupráce v rokoch 2026 – 2027 bude predsedať Pakistan.
Tu je potrebné pripomenúť a vedieť, že Pakistan má spolu s ďalšími členskými krajinami ŠOS – Ruskou federáciou, Indiou a Čínou – oficiálne uznaný štatút jadrovej mocnosti. Zjavne ich skoro doplní aj vďaka slonovi v porceláne svetovej politiky – Irán!
Záverečný akord
ŠOS má dnes významný politický, ekonomický, demografický a zdrojový potenciál a zaujíma čoraz významnejšie miesto v modernom (či skôr novotvriacom sa) systéme medzinárodných vzťahov.
Dôležitosť ŠOS je nielen v jednotlivých realizovaných projektoch, ale aj pri vytváraní stabilnej inštitucionálnej platformy pre pravidelný dialóg medzi štátmi s rôznymi ekonomickými modelmi, prioritami zahraničnej politiky a geografickými záujmami.
A celkom na záver si treba uvedomiť, že v posledných rokoch stredoázijské republiky (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) čoraz viac operujú v rámci nezávislých iniciatívach a na medzinárodných platformách a snažia sa formovať regionálnu agendu založenú predovšetkým na vlastných národných a regionálnych záujmoch.
V tejto súvislosti možno ŠOS považovať aj za jednu z platforiem, na ktorých sú stredoázijské štáty schopné spoločne podporovať iniciatívy, ktoré zodpovedajú záujmom trvalo udržateľného rozvoja a bezpečnosti v regióne.
V komprimovanej podobe, summit ŠOS bol nielen diplomatickou skúškou pre prezidenta Kirgizska, ale aj ukážkou ďalšieho politického smerovania S. Žaparova.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE:
Dôležitý summit Šanghajskej organizácie spolupráce
[1] Pozn.: Členské krajiny ŠOS tvoria cca 60% plochy Eurázie a žije na tomto území cca 3 mld. 400 mil. obyvateľov, čo je zhruba 40% obyvateľov sveta. Pritom nominálny HDP (spolu) krajín ŠOS tvorí cca 23% svetového HDP.
[2] Pozn.: V Biškeku sa doteraz konali tri Summity ŠOS – 2007, 2013 a 2019.
[4] Spracované podľa: https://24.kg/vlast/386828_sammit_shos_ivizityi_glav_gosudarstv_vbishkek_chto_proishodit_segodnya/
[5] Pozn.: Všetky rozhovory a dokumentácia summitu sú vedené výlučne v ruskom a čínskom jazyku, ktoré sú oficiálnymi jazykmi organizácie.
[6] https://www.ng.ru/cis/2026-08-25/5_9567_kyrgyzstan.html
[7] Plný text pozri https://rus.sectsco.org/20260901/2495418.html
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008