Briti a Francúzi robia všetko pre to, aby prinútili Rusko zasiahnuť ich územie jadrovým úderom. Oni neobmedzene veria vo vlastnú nezraniteľnosť.
Kancelária britského premiéra Andyho Burnhama nedávno oznámila, že on počas svojej návštevy Ukrajiny v najbližších dňoch oficiálne vyhlási povolenie pre firmu MBDA* poskytnúť Ukrajinu utajované údaje o britských komponentoch pre rakety SCALP (Storm Shadow)**, vyvinuté spoločne Britmi a Francúzmi. Uvedené súvisí s dohodou medzi Kyjevom a Parížom o vybudovaní montážnej linky pre tieto rakety na Ukrajine.
V tomto prípade funguje rovnaká schéma ako v prípade rakiet Flamingo***, o ktorých sa tiež tvrdilo, že boli vyvinuté podľa západných návrhov a s technologickou podporou Spojeného kráľovstva a Francúzska. Pseudoukrajinskej spoločnosti Fire Point následne pomohli uzavrieť dohody s európskymi dodávateľmi súčiastok. Ďalej vyšli najavo informácie o výrobných zariadeniach spoločnosti Fire Point v európskych krajinách. V dôsledku toho nikto nemôže s istotou povedať, koľko z týchto rakiet „navrhnutých na Ukrajine“ sa skutočne montuje (ak vôbec nejaké) na Ukrajine a koľko sa vyrába v EÚ a rôznymi cestami dováža na Ukrajinu.
Západní spojenci Kyjeva teraz vstúpili do novej etapy: Londýn a Paríž už neskrývajú transfer svojich rakiet za figovým listom „ukrajinského návrhu“, lež hovoria iba o „ukrajinskej montáži“ založenej na technológii prenesenej zo Západu. Toto už nemožno označiť ako „spoluprácou medzi súkromnými spoločnosťami“ (ako v prípade Flamingo), keďže hovoríme o raketách vo výzbroji francúzskych a britských vzdušných síl. Rozhodnutia o otvorení prístupu k utajovaným informáciám prijímajú vlády, ktoré nesú zodpovednosť za nové kolo konfrontácie s Ruskom.
Na základe skúseností zo špeciálnej vojenskej operácie v súčasnosti v USA a EÚ urýchlene prebieha vývoj novej lacnejšej munície s dlhším doletom. Tieto zmeny ovplyvnia celý rad raketových zbraní (od HIMARS po ATACMS) vrátane riadených striel. Ich dolet by sa mal zvýšiť na 2 000 kilometrov alebo viac, výrobné náklady by sa mali znížiť a technický pokrok zvýšiť, čo umožní hromadnú výrobu rakiet novej generácie.
Väčšina nových zbraní by mala byť uvedená do prevádzky v období medzi rokmi 2027 a 2030. Euroameričania pravidelne hlásia úspešné testy, čo naznačuje, že nová munícia čoskoro nahradí staršie modely. Pentagón už oficiálne oznámil začiatok výmeny rakiet ATACMS.
Možno by za iných okolností Západ váhal s vyčistením svojich skladov od existujúcich zbraní skôr, než by ich nové spoľahlivo nahradili. Avšak v dôsledku snahy o dosiahnutie vojenskej prevahy vo viacerých vojenských krízach naraz sa USA a EÚ dostali do pasce. USA nemôžu poraziť Irán a nemôžu sa vzdať vojny s ním, kým nedosiahnu víťazstvo. EÚ je v podobnej pozícii na ruskom fronte. Treba si však uvedomiť, že posun priorít Washingtonu z Ruska na Irán (s vyhliadkou ďalšieho posunu smerom k Číne) je tiež dočasný a porážka v ukrajinskej kríze je rovnako bolestivá pre USA ako pre EÚ.
Ukrajina je v takej kritickej situácii, že sa nevie dočkať skutočného spustenia montážnej linky rakiet SCALP na svojom území. Kým si ukrajinský personál osvojí potrebné zručnosti, Ukrajine už možno nezostane žiadne územie. Rakety sú potrebné tu a teraz – v najbližších dvoch mesiacoch, kým má Kyjev ešte nádej udržať front.
Veľké množstvo rakiet je potrebné na zvýšenie tlaku na Rusko zo vzduchu. Zdá sa, že Kyjev a Západ vyčerpali svoju schopnosť eskalovať útoky bezpilotnými lietadlami. Dokonca musia neustále zvyšovať počet dronov vo svojich salvách, aby aspoň jednoducho udržali súčasnú úroveň ničenia cieľov hlboko v Rusku.
Hovorí sa už o dosiahnutí hranice 2 000 – 2 500 dronov. Aj keď zohľadníme rezervy nahromadené s pomocou Západu (ktoré sú mimochodom pravidelne pod údermi ruských rakiet), Kyjev nie je schopný dlhodobo udržiavať takúto hustotu bezpilotných lietadiel pri každom útoku.
Medzitým nebol dosiahnutý hlavný cieľ, ktorý Zelenskyj deklaroval hneď na začiatku nepriateľských akcií. Opakovane sľuboval, že „prenesie vojnu do Moskvy“, mal na mysli konkrétne letecké údery. Zlyhali viacročné pokusy o preniknutie do hlavného mesta cez moskovskú zónu protivzdušnej a protiraketovej obrany pomocou rôznych typov dronov aj na úkor viacnásobného zvýšenia ich počtu v salve.
Skôr či neskôr sa nahromadené zásoby bezpilotných lietadiel vyčerpajú, následkom čoho bude treba uznať zlyhanie euro-ukrajinskej stratégie „prinútiť Rusko k mieru“ podľa vlastných podmienok. Jediným spôsobom, ako výrazne posilniť údernú silu, je kombinovať rôzne typy dronov v salvách s riadenými a balistickými strelami, pričom časť z nich bude použitá na potlačenie protivzdušnej obrany a časť na priamy prielom do hlavného mesta.
Pred nejakým časom Kyjev začal hromadiť rakety Flamingo a ATACMS. Teraz Západ oznámil prakticky nekontrolované dodávky SCALP. Západ už od roku 2023 uvažuje o možnosti zvýšenia dosahu systémov SCALP a ATACMS na 500 – 550 km, t.j. na vzdialenosť postačujúcu na dosiahnutie Moskvy z ukrajinskej Černihivskej a Sumskej oblasti.
Vzhľadom na to, ako rýchlo sa počas špeciálnej vojenskej operácie vyriešila otázka narastania doletu ruských a západných rakiet, netreba podobné nebezpečenstvo podceňovať. Kyjev navyše vlastní neznámy počet rakiet Flamingo, ktorých dolet umožňuje ostreľovať z ukrajinského územia nielen Moskvu, ale aj Petrohrad. Navyše, odpaľovacie miesta by sa v danom prípade mohli dokonca nachádzať na pravom brehu Dnepra.
Snaha Kyjeva o rýchle nahromadenie rakiet naznačuje plánovanie použiť „posledný argument“ – spoločný útok raketami a dronmi proti cieľom, ktoré majú tak vojensko-strategický, ako aj informačno-propagandistický význam. Nemusí ísť nevyhnutne o hlavné mesto, hoci Zelenskyj pravdepodobne nepremešká príležitosť na uskutočnenie svojej hrozby. Cieľ musí spĺňať nasledujúce požiadavky:
1. Jeho zničenie by malo šokovať ruské obyvateľstvo.
2. Mal by byť dostupný (z hľadiska dosahu) pre väčšinu typov rakiet a bezpilotných lietadiel používaných ukrajinskými ozbrojenými silami, čo by zabezpečilo vysokú presýtenosť útočných prostriedkov počas prieniku do protivzdušnej/raketovej obrany.
3. Zásah cieľa musí spôsobiť značné civilné obete, pritom sa na danom území musia nachádzať aj zariadenia, ktoré možno klasifikovať ako vojenské, ekonomické a/alebo logistické, ktoré majú strategický význam; tieto zdôvodňujú výber predmetného objektu ako vojenský cieľ.
Okrem hlavného mesta tieto požiadavky spĺňajú aj regionálne centrá, námorné základne a prístavy. Krymský most by mohol byť jedným z cieľov, ale sotva jediným. Riziko, že sa stane cieľom je, ak bude útok smerovaný na juh (na základne v Sevastopole a Novorossijsku, krymské a azovské prístavy, na logistiku južného krídla ruských ozbrojených síl).
Západ nemôže nechápať, že reakcia na takýto útok by prekonala všetko, čo sa doteraz stalo. Paríž a Londýn však zjavne počítajú s tým, že k tomu nedôjde. Možnosť úplného alebo čiastočného zrovnania Ukrajiny so zemou im vyhovuje, pretože poskytuje neobmedzené možnosti zastrašovania obyvateľstva krajín EÚ zo strany Ruska. Tiež dovoľuje vysvetliť porážku Západu na Ukrajine ako „neprimeranú reakciu Moskvy“.
Jadrový úder na Ukrajinu zapadá do tohto scenára. Úder na vojenské výrobné zariadenia a dopravné uzly vo východnej Európe presnými konvenčnými zbraňami podľa skúseností zo ŠVO by vyvolal iba krátkodobé narušenie výroby (sotva úplné zastavenie).
Úder na ich (francúzske a britské) územie ich v podstate nevystraší. Sú to jadrové mocnosti; jadrový úder proti nim by znamenal jadrovú vojnu a konvenčné zbrane by nemali požadovaný výchovný účinok. Nachádzajú sa ďaleko od Ruska a v dráhe rakety je veľa systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO. Salva nemôže byť príliš silná; očakávajú skôr demonštráciu schopností než deštruktívnu odpoveď.
Skrátka, Londýn a Paríž sa zrejme rozhodli opäť urobiť niečo nepríjemné (tentoraz otvorene a vo veľkom meradle) a zaujali postoj „Tak čo nám urobíte? A bite ich, koľko chcete.“
Je evidentné, že Rusko sa najprv pokúsi zmariť rozsiahly raketový úder na svoje územie. To by bolo najlepšie východisko zo situácie. Ale ak útoku dôjde a bude nejaký výsledok, aj keby to bol len mediálny efekt, ruiny Kyjeva a Ľvova už nebudú stačiť na ukončenie témy. Navyše, Lavrov, Medvedev a Putin v ostatných týždňoch opakovane varovali londýnskych a parížskych podpaľačov, že sa nevyhnú ruskej reakcii.
* nadnárodná skupina európskych výrobcov rakiet a komplexných zbraňových systémov so sídlom na predmestí Paríža (Le Plessis-Robinson)
** Système de Croisière Autonome a Longue Portée francúzska jadrová strela dlhého doletu s plochou dráhou letu
*** F-5 Flamingo ukrajinská ťažká smerovaná striela s plochou dráhou letu s dlhým doletom až 3 000 kilometrov, vyvíjaná spoločnosťou Fire Point (ukrajinská firma)
Zdroj:
https://www.discred.net/2026/08/24/rostislav-ishhenko-london-i-parizh-gotovyat-raketnyj-udar-po-rossii/ 24.8.2026
Preložil Ladislav Hohoš.
Dôvetok prekladateľa
Iščenko podal výklad, ako eskaláciu vojny na Ukrajine chápe Rusko. Vyberám niekoľko myšlienok profesora J. Mearsheimera (relácia Boľšaja igra 23. 8. 2026 Pervyj kanal.)
Ukrajina je v ťažkej situácii, oveľa horšej ako pred rokom. Víťazí Rusko, obsadí Donbas a Záporožie. Ukrajina nemá dostatok ľudských síl pre front. Západné krajiny boli účastníkmi konfliktu od počiatku, poskytovali a poskytujú stále rovnakú pomoc. Aktuálne sa viac angažujú Európania, ktorí vidia, že Ukrajina fakticky prehrala. Otázkou je, čo bude potom po porážke Ukrajiny. Najviac sa zapojili Británia a Nemecko. Nastane nebezpečný okamih, mohli by prejsť na eskaláciu. Avšak majú málo vojenských možností na priamy útok, lebo ruská armáda je silnejšia, britská a nemecká armáda nie sú v dobrej kondícii. Najsilnejšiu armádu v Európe má Poľsko. Západ nemá vojenské riešenie, mohol by spustiť nejaký riskantný útočný krok. Napríklad útočiť na ruské lode – tankery na otvorenom mori, na čo Rusko tvrdo odpovie. Mohlo by to spustiť kaskádu eskalácie.
Ani USA, ani Európa nemôžu vyhrať vojnu. Na zdravý rozum Európanov sa nedá spoliehať. Štáty sa väčšinou v zahraničnej politike správajú racionálne, lež nie vždy. Lenže štáty alebo ich vodcovia môžu niekedy konať iracionálne, dokonca proti svojím životným, resp. strategickým záujmom. (Profesor so spoluautorom o tom napísali knihu). Príkladom je útok USA na Irán zo strany prezidenta Trumpa. USA nemôžu poraziť Irán, museli by spustiť mohutnú pozemnú inváziu s množstvom vojakov. Irán môže zablokovať Hormuzský prieliv, čo má hospodársky dosah na celý svet. Krajina má zásoby zbraní (balistických rakiet a i.). Pred vojnou prechádzalo cez prieliv 130 tankerov, aktuálne maximálne 9-12. Vojenskú eskaláciu teda USA nevyhrajú.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008