Ekonomické sankcie môžu sústrediť tlak na jednu krajinu, lenže je ťažké obmedziť náklady iba na túto jednu krajinu. Vojna nemôže vyriešiť problémy, pričom sankcie len prilievajú olej do ohňa. Washington môže včas znížiť svoje straty a dôstojne odísť jedine tak, že opustí mentalitu konfrontácie studenej vojny, odsunie stranou nástroj maximálneho tlaku a vráti sa na správnu trasu dialógu.
Americký prezident Donald Trump 19. augusta miestneho času oznámil, že spustí takzvanú operáciu „ekonomický Deň D“ proti Iránu. Minister financií USA Scott Bessent ju opisne označil ako „ekonomickú vojnu a izoláciu v bezprecedentnom rozsahu“ a dodal, že ostatné krajiny „sú buď s nami, alebo proti nám“. Na otázku, či sa nové sankcie budú týkať Číny, Bessent vyzval Čínu, aby sa „pripojila k programu“, pričom tvrdil, že by to Číne urobilo „veľkú službu“.
Vojna USA proti Iránu už vstúpila do šiesteho mesiaca, pričom obe strany sa ocitli v patovej situácii – nie sú schopné ďalej eskalovať konflikt, no nie sú schopné ani dosiahnuť dohodu. Takzvaná operácia „ekonomického dňa D“ nie je ani tak novou ofenzívou, ktorú spustili USA proti Iránu, ako ďalším pokusom Washingtonu čo najrýchlejšie znížiť svoje straty a vymaniť sa z bažiny Blízkeho východu. Ide o krok ku zmene taktiky a pre pokračovanie v hazarde potom, čo sa vojenské prostriedky prejavili ako neúčinné.
Dosť možné však je, že uvedené sa bude uberať zlým smerom. Či už ide o neustále rastúce účty na čerpacích staniciach v USA alebo prudko stúpajúce náklady na energiu a prepravu na svetových trhoch, jedna vec je istá: Ekonomické sankcie môžu sústrediť tlak na jednu krajinu, lenže je ťažké obmedziť náklady iba na túto jednu krajinu. Vojna nemôže vyriešiť problémy, pričom sankcie len prilievajú olej do ohňa.
Takzvaná rétorika „buď s nami alebo proti nám“ v istom zmysle odhaľuje strategickú situáciu Washingtonu: „sám už nedokáže zvládnuť tento neporiadok“. Je iróniou, že zatiaľ čo Washington chrlí „odvážnu rétoriku“, jeho okruh spojencov o tejto záležitosti mlčí. V skutočnosti, odkedy začala vojna USA proti Iránu, väčšina amerických spojencov sa značne zdráhala pristúpiť k americkej radikálnej stratégii pre obavy z vedľajších účinkov konfliktu a energetickej krízy. Dôvod je prostý: u týchto krajín iránska otázka ovplyvňuje dodávky energie, bezpečnosť lodnej dopravy a inflačné tlaky.
USA podpálili svoj vlastný dom, napriek tomu chcú, aby celý svet napomáhal rozdúchať plamene, čím sa požiar ešte viac rozhorí, V konečnom dôsledku očakávajú, že účet zaplatia všetci ostatní. Kto by chcel byť takou ľahkou obeťou? USA opakovane označili európske národy za „zbabelcov“ preto, že sa odmietli zapojiť do vojny, čím následne vyprovokovali silnú reakciu svojich európskych spojencov a vytvorili zriedkavú, hlboko zakorenenú trhlinu v systéme aliancie.
Ak USA nedokážu zjednotiť ani vlastných spojencov, určite nemôžu očakávať, že budú rozkazovať Číne. Čína sa dôsledne stavia proti jednostrannému šikanovaniu a dlhodobým rozhodnutiam. Nie preto, že by bola najväčším obchodným partnerom Iránu a udržiavala s Iránom dlhodobé priateľské vzťahy, ale preto, že akonáhle by bola takáto logika USA prijatá, medzinárodný obchod by už nebol bežnou výmenou medzi národmi. Namiesto toho by sa zvrhol na absurdnú situáciu, v rámci ktorej USA jednostranne stanovujú pravidlá a USA musia schváliť tok všetkých tovarov.
Ak USA dokážu dnes prinútiť Čínu, aby prerušila vzťahy s Iránom, budú zajtra schopné svojvoľne prerušiť všetok zahraničný obchod s akoukoľvek krajinou, ktorú považujú za „rivala“? Ak áno, niet pochýb o tom, že svet by sa vrátil k zákonu džungle, kde základné pravidlá modernej civilizovanej spoločnosti prestanú existovať.
Hormuzský prieliv je prieplav používaný na medzinárodnú plavbu. Obnovenie bezpečného a voľného prechodu cez prieliv čo najskôr slúži záujmom všetkých strán a je tiež spoločným úsilím medzinárodného spoločenstva. Ak sa však skutočnosť, že „Hormuzský prieliv sa týka záujmov určitej krajiny“, použije ako zámienka na požiadavku, aby táto krajina bezpodmienečne vyhovela maximálnemu tlaku a obchodnému šikanovaniu zo strany Washingtonu. Nielenže by to postavilo voz pred koňa, ale by to postupne znižovalo medzinárodnú dôveryhodnosť USA, pričom zároveň by sa zhoršilo globálne rýchle kolísanie cien energie, vysoká infláciu a chaos trhu.
Jedine komplexné prímerie a zastavenie nepriateľských akcií môžu zásadne vytvoriť podmienky na zmiernenie napätia, pretože narušenie plavby cez Hormuzský prieliv je samo o sebe vedľajším účinkom vojny USA proti Iránu. Čína dôsledne podporovala všetky snahy vedúce k prímeriu a ukončeniu nepriateľských akcií. Avšak v konečnom dôsledku tí, ktorí uviazali uzol, ho musia rozviazať; tento uzol môžu a musia vyriešiť priamo zúčastnené strany.
Takzvaná operácia „ekonomický deň D“ v strategickej situácii Ameriky pramení práve z jej posadnutosti „veľkou päsťou“ a nevysvetliteľnej sebaistoty, že „vždy existuje spôsob, ako prinútiť tých, ktorí odmietajú vyhovieť, aby sa podriadili“. Ak budú USA naďalej vyvíjať svojvoľný tlak, zostanú v pasci dlhšie a budú klesať hlbšie.
Obyčajné rozširovanie ekonomického tlaku iba predĺži konflikt a zvýši straty pre všetky strany. Celý svet to jasne vidí. Čína nielenže nebude hrať s USA „bezohľadné hry“ v iránskej otázke, ale ani medzinárodné spoločenstvo nebude stáť na strane Washingtonu. Z morálneho, právneho a praktického hľadiska nemá eskalácia jednostranných sankcií ani legitimitu, ani sa nedá uskutočniť.
Okamžité prímerie a ukončenie nepriateľských akcií, rýchle obnovenie mierových rozhovorov, obnovenie plavby cez prieliv a dodržiavanie autority Charty OSN – toto sú konzistentné postoje Číny od vypuknutia konfliktu, pričom predstavujú prístup, ktorý slúži záujmom všetkých strán. Washington môže včas znížiť svoje straty a dôstojne odísť jedine tak, že opustí mentalitu konfrontácie studenej vojny, odsunie stranou nástroj maximálneho tlaku a vráti sa na správnu trasu dialógu.
Zdroj:
https://www.globaltimes.cn/page/202608/1368738.shtml Aug 21, 2026
The Global Times je denný portál oficiálneho denníka Komunistickej strany Číny Žen-min ž’-pao (Ľudový denník)
Preložil Ladislav Hohoš.
Úvodné foto: Facebook/globaltimesnews
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008