Európski liberáli chytajú panické záchvaty zakaždým, keď niekto vysloví jednoduchú vetu, že Čína v niečom uspela. V tej chvíli končia fakty a nastupuje povinný ideologický slovník – „autoritárstvo“, „diktatúra“, „ohrozenie demokracie“ a nekonečné poučky o našej údajnej civilizačnej nadradenosti.
Presne toto teraz predvádzajú aj jedovatí neoliberáli zo SaS, „toto vám nezabudnem“ neúspešný prezidentský kandidát Korčok a ďalšie figúrky zhromaždené pod dáždnikom Progresívneho Slovenska. Hystericky útočia na prezidenta Pellegriniho, pretože si dovolil označiť Si Ťin-pchinga za múdreho človeka a povedať niečo, čo je pritom úplne banálne: že Európe chýba schopnosť dlhodobo plánovať.
Ich antikomunizmus je už natoľko zaslepujúci, že im nedovoľuje ani len pripustiť otázku, či by sme sa od Číny v niečom nemohli poučiť. Namiesto serióznej diskusie o tom, čo môže Slovensko z rozvoja vzťahov s Čínou získať, prichádza ďalšie teatrálne gesto – cesta na Taiwan, reči o „investičných príležitostiach“ a ďalšia ideologická prestrelka. Po prezidentovej návšteve pritom mohla vzniknúť konečne zaujímavá verejná diskusia o tom, aké miesto má mať Slovensko vo svete, ktorý už dávno nie je unipolárny. Namiesto toho opäť dostávame primitívny geopolitický tribalizmus: Západ dobrý, Čína zlá.
A práve preto sa tak zúfalo bránia diskusii o hmatateľných výsledkoch Číny. O tom, že krajina s viac než 1,4 miliardy obyvateľov dramaticky zvýšila životnú úroveň a podľa vlastnej metodiky odstránila extrémnu vidiecku chudobu. O masívnych investíciách do železníc, obnoviteľných zdrojov, elektromobility, priemyslu, výskumu či technologického rozvoja. O schopnosti štátu plánovať na desaťročia dopredu. O tom, že Čína presadzuje multilateralizmus a usiluje sa o väčší vplyv inštitúcií, ktoré nemajú byť jednoducho nástrojom jednej dominantnej mocnosti.
Namiesto toho radšej strašia slovami ako „diktatúra“, alebo autoritárstvo. Robia to preto, aby navodili pocit, že tu ešte funguje nejaká demokracia ale aj preto, lebo potom by mohla prísť oveľa nepríjemnejšia otázka: Ak je náš systém taký jednoznačne nadradený, prečo Európa stráca priemyselnú konkurencieschopnosť? Prečo životná úroveň mnohých ľudí nielenže stagnuje, ale upadá? Prečo nedôvera voči politickým elitám rastie? A prečo krajina, ktorú nám celé desaťročia opisujú predovšetkým ako zaostalú komunistickú diktatúru, dokázala v niektorých oblastiach vybudovať infraštruktúru a priemysel, ktorým dnes Európa nedokáže konkurovať?
Nie že by sme o Číne nesmeli hovoriť kriticky. Ale ak začneme namiesto ideologických nálepiek porovnávať materiálne výsledky, ľudia sa možno začnú pýtať, či problém nie je aj vo fungovaní našich vlastných politických a ekonomických systémov. A oni vedia, že toto by bol ich koniec.
(Status na FB, 8. augusta 2026)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008