Potrebujeme systémovú gramotnosť

Nedávno sa mi dostal do rúk zaujímavý rozhovor  s analytikom globálnych trendov. Jeho pointou bolo, že ľudstvo sa rúti to priepasti. Súhlasím, pretože potrebujeme obnovu všetkého. Vzťahov, morálky, zákonov i zdevastovanej krajiny a celého sveta. 

Zaujala ma v ňom časť, v ktorej  sa dotýka problému klimatickej negramotnosti. Vysvetľuje to aj tým, že klimatický systém je zložitý a hlbšieho ho chápať vyžaduje trochu vyššiu inteligenciu (IQ) a prírodovedné vzdelanie. 

Takže moje krátke stanovisko ku všetkej úcte k autorovi. 

Nemyslím si celkom, že prístup ku klimatickej zmene a potenciálnym riešeniam je primárne otázkou výšky IQ. Je veľa veľmi inteligentných ľudí, ktorí tento problém bagatelizujú či celkom ignorujú, a mnoho „obyčajných“ ľudí by zasa rado videlo nejaké rozumné riešenia.

Preto osobne by som to takto neredukoval na otázku „IQ“ ľudí, navyše ide o dosť kontroverznú metriku správania ľudí. Čo presne vlastne meria? Schopnosť logického uvažovania? V každom prípade empatiu určite nie – a tá je podľa mňa oveľa dôležitejšia pri kolektívnych problémoch spoločnosti.

Osobne to vnímam tak, že dnes je módne rozprávať o rôznych druhoch „gramotnosti“ a trochu ma prekvapuje, prečo práve klimatická. A v akom zmysle? Pre jednotlivca by súvislosť s klímou mala spočívať v tom, aby človek rozumel počasiu. Aby vedel, ako sa za každého počasia vystrojiť von na účel, ktorý potrebuje vybaviť. Aby počítal s možným zhoršením počasia, alebo aby zbytočne v lete nenosil nepotrebnú záťaž, ale radšej vodu a ochranný krém či čiapku. V tomto zmysle sa klimatickej gramotnosti učíme všetci už od škôlky a podľa zásahov horskej služby v Tatrách veru aj v dospelosti majú mnohí medzery. 

To asi nebolo podstatou rozhovoru. 

Autor zrejme myslel, že by si mal každý uvedomovať, ako to, čo robí, vplýva na klímu. A tu je moment, nad ktorým som sa trochu zamyslel – prečo práve na klímu? Veď to je extrémne extrapolované okolie človeka.

To čo nám chýba, nazval by som to – systémová gramotnosť.

Chápanie, že sme súčasťou veľkých systémov a že je v našom záujme, aby tie systémy fungovali. Klíma je špeciálnym prípadom takejto gramotnosti a som presvedčený, že klimatická gramotnosť bez tej systémovo-susedskej je nemysliteľná chiméra. Ako keby sme sa pohoršovali, že niekto, kto nevie čítať a písať nedokáže vyriešiť kvadratickú rovnicu.

Keď už teda požiadavka na klimatickú gramotnosť, v rámci vyššie popísanej systémovej, od koho by sme to mali začať vyžadovať? Bežný občan, vari nebude namietať nikto, má veľmi malý príspevok (kladný či záporný), alebo inými slovami páku, na ovplyvňovanie klímy. Tú gramotnosť (aj systémovú) by som vyžadoval hlavne od tých, ktorých rozhodnutia silne ovplyvňujú systém – tvorcov legislatívy, vykonávateľov výkonnej moci, manažmentov podnikov. Apel smerom nadol fungovať nebude, resp. s mizivým výsledným vplyvom.

A práve toto volanie po „klimatickej gramotnosti“ odhaľuje hlavnú slabinu našej „demokracie“ a prehnaného dôrazu na práva a slobody. Lebo najskôr ľuďom dáme individualizmus a voľnosť ničiť všetko okolo seba, lebo je to „demokratické“ a potom zistíme, že ľudia idú na doraz, až pokiaľ majú povolené,a často si nárokujú ísť ďalej. 

V tejto súvislosti mi adekvátne reagoval môj priateľ publicista. „Som veľa s vnúčatami, tak dám príklad. Môžeme deťom dať voľnosť, aby sa podľa vlastného uváženia pri odchode z domu a po príchode domov obúvali alebo vyzúvali. Ale ak majú dovolené všetko, prečo nám potom vadí, že prídu v zablatených topánkach aj do kuchyne alebo, naopak, v ponožkách hoci pred dom, keď prší? Riešime to vzdelávaním a gramotnosťou? Nie. Stanovíme pravidlá a vyžadujeme ich plnenie. Berieme zodpovednosť za poriadok v byte a neukazujeme na deti, že veď to ony sú nedisciplinované…“

Široká problematika toho, do akej miery vôbec ako ľudstvo ovplyvňujeme klímu, si vyžaduje samostatný komentár. V každom prípade je dôležité odfiltrovať sa od rôznych klimatických alarmistov a počúvať nezávislých klimatológov. A nemali by sme sa neurotizovať tak, aby si niektorí mladí vyčítali aj rodenie detí ako zdroj toho CO2. V  celom tomto probléme je podľa môjho názoru počuť veľa falošných tónov. 

Čo dodať na záver môjho krátkeho príspevku.

Je jednoduché a nehorázne zároveň, organizovať klimatické samity na vrcholných úrovniach a pritom mať prsty v riadení svetovej „hospodárskej súťaže“ vojnovým biznisom.

Toto sú práve tí predstavitelia ľudstva, ktorí nedisponujú klimatickou gramotnosťou.

Je dôležité smerovať  pozornosť na globálne problémy na pozadí sociálne dôstojného života všetkých obyvateľov za udržateľných klimatických podmienok na tejto planéte – čo najdlhšie…

PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím