Diplomacia býva vo všeobecnosti chápaná a definovaná ako oficiálna činnosť predstaviteľov hláv štátov, vlád a štátnych rezortných orgánov pre zahraničné styky alebo iných osobitne poverených štátnych orgánov, ktorých úlohou je pokojnými prostriedkami uskutočňovať zahraničnú politiku, obhajovať práva a záujmy štátu a jeho občanov v zahraničí.
Jej hlavné princípy a inštitúcie majú svoje korene už v staroveku. Prvé a zjavne najstaršie záznamy sú zhruba z roku 2 260 pred n. l.
Slovenská diplomacia (máme na mysli moderné dejiny Slovenskej republiky od roku 1993) až taká stará nie je, ale sú tu prvé výhonky toho, že sa postupne etabluje aj vo sfére odkazu pre budúcnosť – v kvalitnej knižnej produkcii jej aktérov.
Pohľad, alebo ak chcete, pár poznámok k najnovšej knihe veľvyslanca Ing. Dušana Rozboru, dnes aktívneho dôchodcu, začnem osobnou spomienkou.
Jeho profesionálny životopis si je možné o.i. pozrieť v Biografickom slovníku slovenskej diplomacie na ss. 167-168 (pozri: https://noveslovo.eu/recenzie/biograficky-slovnik-slovenskej-diplomacie/), ale treba špeciálne spomenúť, že veľvyslanec D. Rozbora bol aj hlavným protokolistom dvoch slovenských prezidentov (Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič).
A teraz poďme späť k tomu osobnému (čo bude presakovať aj v ďalších riadkoch). Kedysi, ako mladý a začínajúci diplomat som pravidelne a nielen so záujmom, ale najmä – s veľkou úctou – aktívne navštevoval predajňu kníh a tlače na prízemí hlavnej budovy Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie, jednej zo siedmich sestier (tzv. Stalinské mrakodrapy – Сталинские высотки) na Smolensko-Sennom námestí 32/34 v Moskve.
V tejto predajni boli desiatky, až stovky kníh, ktorých autormi boli a sú sovietski a ruskí (aj z éry cárskeho Ruska bol dostatočný výber) diplomati rôznych hodností.
To len potvrdzovalo skutočnosť, že práve táto množina ľudí bola motivovaná a najmä schopná spísať svoje skúsenosti, resp. analyzovať historické momenty tak, aby boli využiteľné pre nastupujúci generáciu diplomatov možno z celého sveta. (Napokon MGIMO v Moskve vychovalo a naďalej, napriek úškrnkom mentálne jednoduchých nedovzdelancov typu slovenského exministra Rastislava Káčera, alebo českého Jana Lipavského, vychováva skvelých diplomatov).
Slovenská diplomacia po počiatočných rozpakoch, keď sa politických nominačných excesoch, zaplnila oddanými a vzdelanými profesionálmi, začala ponúkať aj vlastné texty – skúsenosti, spomienky… z reality vykonávania diplomatického remesla (ktoré je náročné).
Z celej plejády spomenieme len niektorých (aby nevznikali zbytočné diskusie, ide o náhodný výber!), ktorí spomienkami a odbornými prácami prispeli svojou troškou do mlyna: Brocková I., Bystrický L., Dömök J., Gábor J., Hauser J., Holásek P., Jurišta J., Juza P., Kerný D., Kollár M., Kopecký P., Kurucz M., Magátová I., Mojžita M., Roth V., Ružička F., Šesták J., Vršanský P. & etc.
Tu si pomôžme myšlienkou československého, resp. českého spisovateľa, publicistu, dramatika, prekladateľa… a diplomata Adolfa Hoffmeistra (1902-1973), ktorý napísal: „… takmer každý život je zaujímavý. Keby všetci napísali knihu svojho života, bola by knižnica veľkolepým dôkazom múdrosti a krásy sveta…“ Inak povedané, zachytenie jedinečného príbehu každého človeka môže vytvoriť jedinečnú mozaiku ľudskej skúsenosti.
Jedným z tejto plejády slovenských diplomatov s ostrým perom, schopným zozbierať a sformulovať jedinečnú mozaiku ľudskej skúsenosti, je exveľvyslanec Ing. Dušan Rozbora, ktorý doteraz napísal knihu Cyperský problém: nekonečný príbeh (2021) a je spoluautorom publikácií: Diplomatická prax (1996), Európa v pohybe (2016) a Európa v ohrození (2017).
Možno stojí za to spomenúť, že dnes je jediným žijúcim členom z delegácie Československa na Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) ukončenej podpismi hláv štátov a vlád 33 európskych krajín, Spojených štátov a Kanady pod Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe – Helsinský záverečný akt.
Najnovší literárny počin Rozbora, D. (2025): Protokol pri dvoch prezidentoch, Medzinárodný klub SR, Bratislava 2025, ISBN 978-80-974957-1-8, 262 strán, je akousi kronikou (cez konkrétne podujatia) pôsobenia autora na poste protokolistu v Grasalkovičovom paláci, v Prezidentskej kancelárii.
Autor svoje pôsobenie – spomienky – skomprimoval do jedenástich kapitol, v ktorých ako sklíčka mozaiky usporiadal cez konkrétne podujatia súpis akcií oboch prezidentov, s tým, že odhaľuje, čo sa dialo pod čiarou ponoru.
Výnimku tvoria tri kapitoly knihy: Pred nástupom do Kancelárie prezidenta republiky (ss.10-17), Moje začiatky v Kancelárii prezidenta republiky (ss.18-22) a Môj návrat na MZV SR (ss. 228-234), ktorých názvy jasne hovoria o ich obsahu.
Čo sa týka ďalších kapitol: Podujatia s prezidentom R. Schusterom v roku 2002 (ss.23-49), Protokolárne zabezpečenie aktivít prezidenta R. Schustera v roku 2003 (ss.50-145), Prezident R. Schuster v roku 2004 (ss.146-194), alebo: Inaugurácia prezidenta I. Gašparoviča 15. júna 2004 (ss.195-199), tiež Program prezidenta I. Gašparoviča po inaugurácii (ss.200-227), v týchto autor spomienkovo opisuje konkrétne udalosti a ako ich, ako protokolista zabezpečoval, resp. riešil a ako mu ostali v pamäti.
No a teraz sa vrátim späť k tomu osobnému. Špeciálne som sa venoval čítaniu kapitoly č. 4 Protokolárne zabezpečenie aktivít prezidenta R. Schustera v roku 2003. Konkrétne informáciám na stranách 75-79.
Totiž spomienku na oficiálnu návštevu prezidenta SR Uzbeckej republiky v roku 2003 popisuje autor nasledujúco: „… na medzinárodnom letisku v Taškente prezidenta s manželkou a delegáciou privítal prezidentský pár Islam Abduganievič Karimov a Tatiana Akbarovna Karimova, taktiež Chargé d´Affires a.i. Peter Juza…“ (s. 75).
V inom spomienkovom texte (Juza, P. (2017): Terra O´zbekistan: 1724 dní a nocí v Uzbekistane, PeIn Malacky, 2017, ISBN978-80-972361-2-0, 378 strán) uvádzam: „… lietadlo pristálo bez problémov, ale s meškaním. Technické veci prešli bez ťažkostí a bez zbytočností. Vyšiel som na palubu lietadla spolu s D. Izamovom (riaditeľ protokolu MZV Uzbekistanu). Privítal som pána prezidenta a predstavil mu riaditeľa protokolu. Ten pozval pána prezidenta s manželkou na návštevu Uzbekistanu a uvoľnil cestu…“ (s. 291).
Teda text D. Rozboru je korektne pravdivý a naviac oceňujem, že spomína aj Bratislavskú ulicu v Taškente (https://noveslovo.eu/archiv/bratislava-v-taskente/), ktorú prezident R. Schuster s delegáciou navštívil.
A ešte spomeniem fakt, že delegácia po ukončení pracovnej časti v Taškente odletela do starobylého Samarkandu a potom do Buchary.
D. Rozbora vo svojom texte píše: „… na medzinárodnom letisku v meste Samarkand prezidenta privítal chokim Samarkandskej oblasti Š. Mirzijojev…“ (s. 77). Možno, že je potrebné dodať, že dnes je Š. Mirzijojev, druhým v poradí po I. Karimovovi (†2016), prezidentom Uzbekistanu.
Delegácia pod vedením prezidenta Slovenskej republiky počas návštevy Samarkandu. Autor knihy D. Rozbora – úplne vľavo. Autor textu recenzie vzadu v strede za prezidentom R. Schusterom a jeho manželkou. Zdroj: archív autora
Na chvíľu sa vrátime k druhej kapitole knihy veľvyslanca D. Rozboru: Neoficiálne privítanie v Kancelárii prezidenta, kde uvádza: „… utkvelo mi v pamäti upriamenie mojej pozornosti na to, že citlivou skutočnosťou je pozícia osobného tajomníka prezidenta Milana Krajčoviča…“ (s. 19).
Ako priamy účastník prípravy tejto cesty vo svojich spomienkach (2017) na margo tejto osoby uvádzam: „… osoba, ktorá všetko pripravovala – L. Štvrtecká – ma upozornila na akéhosi M. Krajčoviča. Vraj arogantnosť z neho len tak srší a prikrýva sa tým, že je osobným tajomníkom prezidenta. Dobre vedieť!…“ (s. 290).
Táto spomienka, ale aj ďalšia, len potvrdzuje, že diplomat D. Rozbora vedel identifikovať vo svojej práci budúce zložitosti prostredia. K tomu ďalej píšem: „… najväčším hrdinom bol ,osobný tajomník‘ a bývalý šofér Milan Krajčovič. Po príchode vykrikoval, že on musí mať všade voľný prístup a tak sa snažil aj konať. Lenže Durmen je strážená rezidencia, tak ho tam opreli o stenu, pod ohryzok mu dali samopal a veliteľ ochrany mu pokojne oznámil, že to je ich územie a bude poslúchať, pretože oni strážia prezidentov a nedovolia, aby im niekto niečo urobil. Od toho momentu neviem, či mal naložené v nohaviciach, chodil pomalšie, pýtal si povolenia a nevykrikoval…“ (s. 292).
Z Buchary, ako uvádza D. Rozbora, prezidentský špeciál zamieril smer Košice, kde „… vystúpil prezidentský pár a my ostatní sme pokračovali na bratislavské Staré letisko v Ivanke…“ (s. 79).
Knihu do života vybavil veľmi kompetentným predslovom s podtitulom Nenápadný muž v pozadí profesor PhDr. Jozef Leikert, PhD., osobný poradca prezidenta R. Schustera, vysokoškolský pedagóg a publicista.
Doslovom sa prezentoval RSDr. Marián Parkányi, bývalý generálny riaditeľ sekretariátu Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky počas prezidentských mandátov R. Schustera a I. Gašparoviča, ktorý obsah knihy zhrnul do konštatácie: „… kniha podáva svedectvo o práci a činnosti prezidentov Slovenskej republiky…“ (s. 253).
Čo dodať na záver? Myslím si, že každé podobné dielo – i táto publikácia – významne prispieva, resp. prispeje a obohatí našu históriu, históriu našej diplomacie, našej štátnosti, nakoľko sú v nej zdokumentované zmysluplné počiny oboch prezidentov Slovenskej republiky počas autorovho pôsobenia v pozícii prezidentského protokolistu.
Diplomat, prezidentský protokolista a vysokoškolský pedagóg Ing. Dušan Rozbora zhrnul tok tvorivej, aktívnej a činorodej práce dvoch prezidentov Slovenskej republiky počas jeho pôsobenia v prezidentskej kancelárii.
Kniha je faktograficky presná s množstvom mien, dátumov, komentárov. Je to zaujímavý dejepis udalostí, ale aj doby a ľudí, ktorí v danom čase ovplyvňovali spoločnosť, či určovali pravidlá hry. A čo je dôležité, autor bol osobne pri tom. Ako subjekt a aj objekt udalostí.
Osobne som presvedčený, že táto publikácia poslúži nielen bežným čitateľom, začínajúcim (aj pokročilým) slovenským diplomatom, ale i študentom a určite bude patriť do plejády iných zdrojov ako priamy prameň k štúdiu histórie diplomacie moderného Slovenska.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008