Spoločná fotografia vedúcich delegácií. Foto: www.mfa.gov.kz
V Astane, hlavnom meste Kazachstanu, v priestoroch x-hviezdičkového hotela The Ritz-Carlton sa 10. júna 2026 uskutočnilo nové kolo rokovaní medzi Spojenými štátmi a krajinami Strednej Ázie vo formáte Stredná Ázia + Spojené štáty (C5+1) o kritických mineráloch, na ktoré je Stredná Ázia pomerne bohatá. Najmä Kazachstan, ale aj Tadžikistan, Kirgizsko a Uzbekistan. A Turkménsko má tento relatívny nedostatok vykompenzovaný zemným plynom.
V Astane boli zastúpené všetky krajiny Strednej Ázie – Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan na zodpovedajúcej expertno-politickej úrovni.
Súčasťou programu boli stretnutia o geologickom prieskume, geodézii a mapovaní, ťažbe a spracovaní, ako aj o globálnych hodnotových a dodávateľských reťazcoch, po ktorých nasledovali podujatia nasmerované na nadviazanie obchodných kontaktov medzi vládami a obchodnými zástupcami.
Dialóg C5+1 žije
Pre poriadok treba uviesť, že dialóg C5+1 o kritických nerastoch sa začal už v roku 2024 s cieľom posilniť spoluprácu v geologickom prieskume, prilákať investície do ťažobného a spracovateľského priemyslu a integrovať stredoázijské nerastné zdroje do globálnych dodávateľských reťazcov.
Stretnutie v Astane tak poskytlo krajinám Strednej Ázie ďalšiu príležitosť predstaviť kriticky dôležité nerasty ako súčasť širšej ekonomickej agendy – prilákanie zahraničných investícií, rozvoj rafinácie a pokročilej výroby, zlepšenie dopravnej infraštruktúry a postavenie Strednej Ázie ako spoľahlivého partnera v strategických dodávateľských reťazcoch.
Podľa osobitného vyslanca prezidenta Spojených štátov pre južnú a Strednú Áziu Sergia Gora[1], ktorý viedol delegáciu Spojených štátov v Astane, Washington venuje zvláštnu pozornosť regiónu, ktorý považuje za ústredný pre svetový obchod, dopravnú infraštruktúru a spoľahlivé dodávateľské reťazce.
V prejave na plenárnom stretnutí S. Gor o. i. povedal: „… Strednej Ázii sa nedostáva dostatočnej pozornosti zo strany Spojených štátov…“ a „…Trumpova administratíva sa to rozhodla zmeniť…“
A v naznačenej filozofii zo strany Washingtonu – aktívnejšie spolupracovať s regiónom – pokračoval: „… tento región je pre nás dôležitý, chceme sa zapojiť do záležitostí tohto regiónu, chceme sa podieľať na jeho rozvoji, chceme nájsť vzájomne výhodné riešenia pre Spojené štáty a vaše krajiny…“[2]
Stretnutie s prezidentom
Sergio Gor, vľavo, a prezident Kazachstanu. Foto: www.akorda.KZ
Tesne pred plenárnym stretnutím C5+1 S. Gora prijal prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev. Privítal ho slovami: „… vážime si príležitosť diskutovať o širokej škále relevantných otázok a obzvlášť vítame vašu účasť na dialógu C5+1 o kritických mineráloch. To zdôrazňuje strategický význam, ktorý Spojené štáty prikladajú spolupráci s Kazachstanom a celou Strednou Áziou…využívam túto príležitosť, aby som vyjadril svoje najlepšie priania a slová úprimnej úcty americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Teším sa na stretnutie s ním na konci tohto roka a rád by som vyjadril vďaku za pozvanie zúčastniť sa na summite G20 v Miami…“[3]
Duch stretnutia bol veľmi srdečný a rokovalo sa aj o implementácii dohôd dosiahnutých medzi K.-Ž. Tokajevom a D. Trumpom v Bielom dome v novembri 2025[4], ktoré de facto spustili bilaterálny dialóg Kazachstanu a Spojených štátov o kritických materiáloch.[5]
Osobitná pozornosť na tomto stretnutí, podľa záverečnej tlačovej správy, sa venovala činnosti Rady mieru, kde je Kazachstan ako spoluzakladateľ.
Hlava štátu hosťovi spoza oceánu potvrdila pripravenosť krajiny prispieť k posilneniu medzinárodnej stability a podpore humanitárnych iniciatív.
Delostrelecká príprava
Áno, tento summit C5+1 za účasti S. Gora sa prioritne venoval deklarovanej téme, ale pod povrchom de facto išlo o prípravu (zásadnej) návštevy amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia v Strednej Ázii[6].
Je evidentné, že Washington dôsledne posúva formát C5+1 z roviny politických deklarácií do hlavného prúdu praktickej ekonómie.
Tento summit v Astane je toho jasným príkladom – teda transformovať rámcové memorandá Washingtonského summitu – na plán skutočných amerických investícií do regiónu a následnej politickej prevahy. Totiž, tam kde sú silné ekonomické záujmy a tieto potom priamo formujú politické rozhodnutia a aj politické smerovanie.
Subjekt ako objekt?
Lenže v dnešnej geopolitickej realite krajiny regiónu zažívajú akýsi nárast viacvektorových príležitostí, nuž ale ako dlho bude toto obdobie trvať? Tu treba celkom triezvo brať do úvahy nejednoznačnosť aktuálneho zahraničnopolitického správania Spojených štátov a rozsiahlu a všadeprítomnú krízu medzinárodného práva.
V krajinách Strednej Ázie a v bližšom či širšom ázijskom okolí nikto nemôže zaručiť, že niektoré hybridné scenáre zo strany Spojených štátov sa nebudú skôr či neskôr aplikovať na konkrétnu (prioritou US záujmu sú Kazachstan a Uzbekistan) stredoázijskú krajinu.
Politici v Strednej Ázii v podstate nemajú dôveru v dnešný (ani minulý a v budúci už vôbec) Washington, ale v rámci stredoázijského lišiactv, použitie čo i len krátkodobého okna príležitostí dokonale zapadá do spomenutej koncepcie viacvektorovosti zahraničnej politiky, ktorá je vlastná týmto krajinám.
Ak však bude naďalej v prevahe prvok demonštrácie sily zo strany Spojených štátov a ich snaha ukázať Ruskej federácii a Číne, že Stredná Ázia bude ich, tak…, tak tade cesta nevedie!
Stredná Ázia už veľmi dobre vie, že externí hráči prichádzajú do regiónu s vlastnými strategickými výpočtami a cieľmi.
Pre štáty regiónu je hlavnou otázkou, či budú schopné využiť konkurenciu vonkajších mocenských centier vo svojom vlastnom záujme a nestanú sa objektom a predmetom nového boja o suroviny.
No a celkom na záver jedna poznámka. Ak v nedávnej minulosti boli stretnutia vo formáte C5+1 vnímané ako priestor na posudzovanie témy bezpečnosti v regióne, vzťahov s Afganistanom, energetiky a spoločných regionálnych perspektív…, teraz získava väčšinový podiel téma ekonomickej a priemyselnej budúcnosti regiónu.
No a to je vo svojej podstate dobre! Samozrejme, pokiaľ nebudú mať navrch neokoloniálne chúťky spoza oceánu.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
[1] Narodený ako Сергей Гороховский v Taškente; In: Sergio Gor – Wikipedia;
[2] U.S. Convenes Critical Minerals Dialogue with Central Asian Officials in Kazakhstan – The Times Of Central Asia;
[3] https://akorda.kz/ru/glava-gosudarstva-prinyal-specialnogo-poslannika-prezidenta-ssha-po-yuzhnoy-i-centralnoy-azii-serdzhio-gora-1051621
[4] Pozri.: https://noveslovo.eu/komentare/dalsi-summit-prezidentov-tentoraz-americky/
[5] Pozn.: Kazachstan uvádza, že v krajine je viac ako 9 500 ložísk nerastných surovín vrátane viac ako 100 ložísk vzácnych kovov a kovov vzácnych zemín.
[6] https://www.ng.ru/cis/2026-06-10/5_9514_asia.html
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008