Dnes máme v Bratislave celkom pekný prvomájový deň, chcel by som však pripomenúť Sviatok práce. Poznám mnoho ľudí, ktorí radi pracujú, tešia sa, keď môžu niečo pekné či dobré, ale aj bežné, urobiť. Veľa pri tom nenarozprávajú, lebo to, čo robia, chcú urobiť najlepšie. Pokiaľ sú takíto ľudia, tak napriek všetkým bohatým a mocným darebákom, je možnosť zlepšiť svet. Ten svet, kde vládnu peniaze, arogancia, klamstvo a podvod, kde nás ohlupujú všelijakí zvrhlíci a podobná zdegenerovaná cháska. Najsmutnejšie je, že mnoho z tých, čo tvrdo, ale aj dobre pracujú, nedostane za to ani toľko, aby mohli spokojne žiť a nemať obavy o svoju budúcnosť.
Ťažko len tak jednoducho vzdať hold práci, tvorkyni skutočných, pre život nenahraditeľných hodnôt a vecí. Ľudskú prácu, ktorá ma mnoho podôb, nič nenahradí. Môže sa automatizovať a „umelo inteligentovať“, ale vždy je k tomu potrebná aj ľudská práca. Nech sa darí všetkým, ktorí pracujú a napriek krutosti dnešného sveta vytvárajú jeho budúcnosť.
Aby to nebolo príliš dlhé, použijem verše z básne Stepana Ščipačova „Prípitok“, kde oslavuje prácu viacero povolaní a uzaviera:
„O nás tiež môžem povedať,
že z toho istého sme cesta,
a ten, kto prácu nemá rád,
za naším stolom nemá miesta.“
(Status na FB, 1. mája 2026)
