Vypredané hľadisko je dnes samozrejmosťou na štadiónoch finálových duelov play-off hokejových ligových súťaží alebo na svetovom šampionáte juniorov do 18-rokov.
Ale vypredané bolo cez víkend aj v rázovitej obci Zuberec v podhorí Západných Tatier – Roháčov. Pod skalnatými (ešte zasneženými končiarmi) sa tu konal jubilejný 5. ročník obľúbeného medzinárodného podujatia „Zuberecké chodníčky 2026“. Organizátor Petr Bohuš (portál Modrý jelen) pozýval na „setkání lidí, kteří se chtějí vidět a chtějí slyšet různé pohledy na témata jako: média a demokracie, nebo – mluvit o dalším směřováním české i slovenské společnosti. Poprvé se osobně setkají zástupci mainstreamových i alternativních médií.“
Očakávanie a skutočnosť
Už pred stretnutím v Zuberci sa však v slovenskom mediálnom priestore ozvali ostré výstrely (ešte pred streľbou na amerického prezidenta Trumpa vo washingtonskom hoteli Hilton počas gala večera s novinármi 26. 4. 2026).
Snajperi spod Tatier nabíjali nenávistnú muníciu v redakciách SME (Daniela Hajčáková, 18. 4. 2026) a Denníka N (Martin Hodás, 23. 4. 2026) a slepými nábojmi mierili na generálnu riaditeľku STVR Martinu Flašíkovú. Bez toho, aby sa pokúsili verejnosť oboznámiť s obsahom a skutočným zámerom organizátora, zadymili éter verbálnym smradom výrazmi o dezinformátoroch či konšpirátoroch. Lebo nevedia nič viac, len nálepkovať, dehumanizovať, šíriť nenávisť. No len dištančne. Zbabelo a teda nedemokraticky, netransparentne. Lebo nik z toho slávneho mainstreamu na stretnutie osobne neprišiel (hoci nemožno vylúčiť, že do Zuberca nevyslali aj nejakú dvojicu pozorovateľov či nejakého svojho kyberšpióna…). A to všetko v dynamickej dobe ,okamžitej‘ pravdy, v ktorej sa včerajšia tzv. dezinformácia stane faktom, odhalením sa zmení na číru pravdu. V mainstreame nenačierajú do ľudovej slovesnosti, aby sa dozvedeli, že: „Zbojnícky chodníček je úzky, ale vedie priamo k srdcu hory.“
Takmer dve stovky účastníkov (176) v Zuberci slobodne, demokraticky diskutovalo a živo, otvorene hovorilo o najaktuálnejších témach dneška i zajtrajška. Jediným sklamaním bola neúčasť generálnej riaditeľky verejnoprávnych médií Martiny Flašíkovej (STVR), ktorá mohla byť mostom medzi dvoma brehmi rozbúreného koryta riavy, pretekajúcej mediálnou planinou. Žiaľ, namiesto nej neprišiel nik ani z manažmentu STVR, žiaden zástupca spravodajstva verejnoprávneho vysielateľa k témam, ktoré širokú verejnosť zaujímajú.
Obsadenie mediálneho panela
Foto: Karel Gavlas
Vystali tak legitímne otázky, aké je vlastne postavenie, poslanie, skutočná sila a vplyv verejnoprávnych médií – ak šéfka STVR poslúcha či podriaďuje sa hafkaniu z bulvárnych, komerčných či oligarchických médií? Nahlas uvažovať alebo odpovedať na ne tak mohol člen Rady STVR JUDr. Dávid Lindtner (poradca slovenského premiéra), mediálny expert Vadim Petrov (z českej Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie), Adrián Repčok z InfoVojny, Boris Koróni zo Slobodného vysielača, český politológ a analytik Doc. Vladimír Prorok, vysokoškolský matematik a výskumník RNDr. Tomáš Fürst z olomouckej univerzity, pedagóg i riaditeľ ZŠ Petr Vrána, členovia ,Moravské koncepční skupiny‘. No nechýbal napokon ani zástupca a obhajca verejnoprávnych médií. Lebo Petr Bohuš pozval na pódium aj posledného generálneho riaditeľa Slovenskej televízie Mgr. Štefana Nižňanského, ktorého spozoroval medzi účastníkmi. A ten (ako vojenský aj mediálny veterán) zobral tú spomínanú rolu akéhosi ,mosta‘ na seba. Lebo v súčasnosti je komentátorom mesačníka Extra plus, prispievateľom webového portálu SLOVO a súčasne predsedom Únie slovenských novinárov. Popri tomto obsadení a informáciách z víkendového vydareného podujatia vyznievajú potom pondelkové slová Martiny Flašíkovej – publikované na weboch denníka N a SME, prinajmenšom podivuhodne… „Súhlasila som, keď ešte nebola úplne vyskladaná diskusná platforma. Nevedeli sme, kto bude mojím partnerom v diskusii. Spolu s organizátorom sme sa nakoniec dohodli, že neprídem. (…) Ja a priori neodmietam diskusie, a keď ma niekam pozvú, tak som naozaj ochotná diskutovať na rôzne témy. Nedávno som bola aj na konferencii NMH Mediálne trendy 2026. (…)Nie je to o tom, že by mi prekážalo zloženie diskutérov, ale v tejto fáze to nebol pre mňa – ako generálnu riaditeľku verejnoprávneho média – adekvátny partner.“
Priznám sa, na mňa to pôsobí špekulantsky, kapitulantsky, ba až kolaborantsky. Prítomní kolegovia a hostia sa isto v ďalších médiách podelia o svoje postrehy, názory aj o pohľady na výborné Zuberecké chodníčky 2026. Ja tú svoju glosy ukončím tvrdením: „Kto raz okúsi voľnosť na krivých chodníkoch, ťažko sa vracia na rovnú cestu.“
