Mapka: Wikimedia
Vojna v Iráne predstavuje – predpokladám, že o tom v tejto chvíli už nikto nepochybuje – zásadný zlom v globálnom usporiadaní sveta.
Ďalej, Vojna v Iráne je de facto postavená na verejnom odmietnutí tézy Ex iniuria ius non oritur, t.j., že protiprávnym konaním nemožno nadobudnúť legálne práva ani vytvoriť právny nárok.
No a napokon vojna v Iráne, to bude téma ďalších riadkov tohto textu, núti stredoázijské krajiny premýšľať o svojom mieste vo svete a výsledné obavy nie sú ani zďaleka jasné.
Toto všetko platí, nehľadiac na to, že zlatoústy Washington sa momentálne „dohodol“ s Teheránom na časovo limitovanom prímerí.
Priveľa otázok
Samotná Stredná Ázia nie je (zatiaľ) priamo zapojená do vojenského konfliktu na Blízkom východe, ale nevyhnutne pocíti, resp. už pociťuje jeho dôsledky.
Nestabilita v okolí Iránu, ktorý je vplyvným hráčom v Strednej Ázii, jeho prípadná deštrukcia môže ovplyvniť dopravné koridory a energetické trasy. Môže mať negatívny vplyv na bezpečnosť v regióne. Na hraniciach a aj v samotných stredoázijských republikách.
Na druhej strane je celkom možné, že toto je širším strategickým cieľom toho, čo urobili Spojené štáty ruka v ruka s Izraelom.[1] Teda destabilizácia Strednej Ázie, ktorá hraničí s Čínou, je mäkkým podbruškom Ruska a má zaujímavú energeticko-surovinovú podstatu.
Preto sú aj z pohľadu z Bratislavy relevantné nasledujúce dve-tri otázky, na ktoré sa pokúsime pozrieť. Ako teda bude z dlhodobého cyklu vplývať na bezpečnosť v Strednej Ázii a môže dôjsť k recidíve napätia na hraniciach? Je možná celkové zvyšovanie radikalizácie v Strednej a Centrálnej Ázii aj s pomocou prílevu utečencov (cez Afganistan) do Strednej Ázie?
Možné odpovede
Stredná Ázia sa v ostatných rokoch stabilizovala a umne začala lavírovať medzi veľmocami, ktoré hrajú svoje globálne šachové partie. Vo všetkých krajinách, dokonca aj v Tadžikistane, ktorý má jazykovo, kultúrne a historicky najbližšie k Iránu, si uvedomujú dôležitosť svojho postavenia. Pritom sa pomerom zhruba 50 : 50 obávajú pádu Iránu, ale aj jeho prípadného víťazstva.
Spočiatku bola hlavnou hrozbou pre Strednú Áziu možnosť, že Irán by sa mohol rozdeliť do niekoľkých bojujúcich regiónov, ako chce Izrael. To by vytvorilo chaos v Iráne, čo by nevyhnutne viedlo k nárastu teroristických hrozieb schopných šíriť sa za hranice krajiny a vstupovať do Strednej Ázie.
Napriek všetkým predpovediam Irán zatiaľ odoláva a preukázal aj odolnosť a odmietol všetky pokusy o vonkajší tlak. Teherán dokonca začal taktické protiofenzívy, ktoré ohrozili spoľahlivosť a demoralizovali amerických spojencov v regióne.
To, samozrejme, znepokojuje krajiny Strednej Ázie, ktoré teraz musia pozornejšie počúvať Moskvu, Peking a Ankaru. A táto situácia je v rozpore s ideálmi „viacvektorového prístupu“, ktorý v zásade vo svojej zahraničnej politike vyznávajú hlavné mestá stredoázijských krajín.
No a je tu ešte téma bezpečnosti. Bezpečnosť v Strednej Ázii je už dlho derivátom rovnováhy síl medzi svetovými centrami: Čínou, Ruskom a Spojenými štátmi.
Stredná Ázia sa dnes v konflikte medzi USA/Izraelom a Iránom snaží v rôznej miere dištancovať od vojny (extrémnymi pólmi tohto rozsahu sú zo známych dôvodov Kazachstan a Tadžikistan).
Zdá sa to ako rozumná pozícia. V tomto zmysle sa zbavenie prítomnosti amerických vojenských základní v regióne (Uzbekistan, Kirgizsko) ukázalo ako prezieravé rozhodnutie z hľadiska hrozieb pre krajiny, ktoré ich prijali. Preto existuje vysoká pravdepodobnosť, že bezpečnosť regiónu v súčasnosti nie je vážne ohrozená, ak budeme mať na pamäti priame vojenské alebo iné násilné kroky strán konfliktu.
Stále neexistuje taká istota, pokiaľ ide o bezpečnosť hraníc pozdĺž vonkajšieho obvodu Strednej Ázie. Zdá sa však, že takéto hrozby sú výsledkom nestability v južnej časti Eurázie: zvýšená migrácia, hospodárske krízy atď. Tento druh činnosti ľahko zapadne do príbehov o potrebe novej dekolonizácie v krajinách Strednej Ázie, ktoré sa stávajú módnymi v politike a spoločenských aktivitách v regióne. Najmä v kontexte prudko zvýšeného záujmu Spojených štátov o rozvoj nerastných surovín v Strednej Ázii.
Téma bezpečnosti v Strednej Ázii
Je vysoká pravdepodobnosť, že jedným z výsledkov súčasnej krízy okolo Iránu bude aktívnejšia reanimácia Islamského štátu (ISIS) a jeho pridružených spoločností v regióne.[2] Bude to priama výzva pre republiky Strednej Ázie.
Zintenzívnenie činnosti ISIS a ďalších džihádistických projektov v regióne – a to je takmer isté – podporí proces náboženskej radikalizácie marginalizovaných skupín v stredoázijských spoločnostiach. Napriek dlhoročnej snahe o sekularizáciu ústredných vlád sú tieto molekuly marginalizovaných skupín najmä v Tadžikistane, Uzbekistane, ale aj v Kazachstane a Kirgizsku (Turkménsko je vzhľadom na tuhosť svojho režimu na tom lepšie) stále prítomné.
Dnes je z dostupných údajov ťažko robiť projekciu toho, aký intenzívny, dynamický a agresívny môže byť, resp. bude tento proces. Je však zrejmé, že inšpirácia, ktorú džihádistické skupiny v regióne po oslabení Iránu získajú, sa prenesie do radikálnych komunít v Afganistane, Pakistane, Iraku, Sýrii a Strednej Ázii. Synergický efekt tohto „prechodu inšpirácie“ je schopný vyvolať nové radikálne nadšenie rovnako, ako to bolo počas prvého príchodu ISIS pred viac ako desiatimi rokmi.
Z horeuvedeného vychádza len jeden záver. Totiž, že po začiatku agresie Spojených štátov a Izraela sa situácia v Strednej Ázii bude nakláňať na horšiu stranu. Lebo to, čo sa deje okolo Iránu a v Iráne, je súčasťou a prvkom širšieho plánu, ktorý sa neskôr môže rozšíriť do stredoázijského regiónu. A nielen tam.
Fragmentácia Iránu (strategický koncept Izraela) môže nakoniec skončiť vytvorením turkického Južného Azerbajdžanu (Iránsky Azerbajdžan), Balúčistanu (rozpad Pakistanu) a ďalších subjektov. Pravdepodobnosť takýchto procesov sa preukazuje aj na pozadí aktuálneho zhoršenia vzťahov medzi Pakistanom a Afganistanom.
No a teoreticky môže každý štát v regióne Strednej Ázie čeliť podobným výzvam pri aktualizácii separatistickej agendy a pri podpore zvonku.[3]
Sú dve možnosti
Celkovo je hodnotenie z pozície Strednej Ázie vo vzťahu k tomu, čo narobili Spojené štáty a Izrael (alebo naopak) zložité a nejednoznačné.
Na jednej strane môže vojna viesť pre región ku katastrofickým následkom, na druhej strane k úspechu, ak sa včas zvolí správna stratégia.
História ukazuje, že v takýchto prípadoch zohráva kľúčovú úlohu schopnosť urobiť správne rozhodnutie včas a konať rozhodne.[4]
Pri sledovaní vývoja na Blízkom východe by si Stredná Ázia mala viac ako kedykoľvek predtým uvedomiť svoju plnú zodpovednosť za budúcnosť, pretože osud regiónu závisí od toho, akú voľbu urobí dnes.
Nástup chaosu v Iráne by však mohol dramaticky zvýšiť šance Spojených štátov na vytvorenie regionálneho bolehlavu pre Rusko a Čínu. A to tým, že by Washington cez Irán inicioval zhoršenie a schaotičnenie situácie v Strednej Ázii.
Inými slovami, ak Irán padne, skončí sa nielen prosperita, ale aj plány na mierovú budúcnosť na Blízkom východe a súčasne aj v Centrálnej a Strednej Ázii.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
[1] Bližšie pozri: Кризис вокруг Ирана возродит ИГИЛ? Как новая война повлияет на безопасность в Центральной Азии – Asia Plus
[2]https://sk.wikipedia.org/wiki/Islamsk%C3%BD_%C5%A1t%1t_(militantn%C3%A1_organiz%C3%A1cia)
[3] https://vz.ru/opinions/2026/4/2/1407475.html
[4] https://gazeta.kg/economika/185141-kak-vojna-na-blizhnem-vostoke-vlijaet-na-jenergetiku-torgovlju-i-finansy-mvf.html
