Kodaň, Malá morská víla, jeden z najznámejších symbolov Dánska. Foto: Pixabay
Parlamentné voľby v Dánsku sa konali 24. marca 2026. Išlo len o krátko predsunuté predčasné voľby, keď predchádzajúce boli v novembri 2022. Vyvolali ich najmä grónska kríza, ktorá vypukla v dôsledku arogantného Trumpovho záujmu o ostrov, ale aj to, že krajina zápasí i s problémami, ktoré dnes ťažia celý Západ. Predsedníčka vlády Mette Frederiksenová voľby vyhlásila 26. februára.
Vzhľadom na to, že Dánsko je ešte stále kráľovstvom, mnohé médiá „staromódne monarchisticky nezabudli“ uviesť, že to boli prvé voľby po nástupe Frederika X. (*1968) na trón. Kráľom sa stal v januári 2024, po abdikácii Margaréty II. (*1940), ktorá bola kráľovnou 52 rokov, čo bolo druhým najdlhším vládnutím v dánskych dejinách. Médiá západného hlavného prúdu trpia čoraz viac schizofréniou. Preferujú „progresívny“ neoliberalizmus a globalizmus, ale nostalgicky si spomínajú na pôsobenie monarchií zo starých čias, keď západné koloniálne mocnosti ovládali svet.
Stručne o Dánsku
Dánske kráľovstvo je malý štát s rozlohou o niečo viac ako 43 tisíc km2 a so 6 miliónmi obyvateľov. Ku kráľovstvu patria okrem samotného kontinentálneho Dánska s mnohými ostrovmi aj dve autonómne ostrovné územia, Faerské ostrovy a Grónsko (najväčší ostrov na svete).
Za predkov Dánov sa považujú Vikingovia. Dánsko je podľa niektorých zdrojov asi najstarším kráľovstvom na svete. Uvádza sa, že už v čase prijatia kresťanstva Dánmi v druhej polovici 10. storočí bola v krajine kráľovská moc.
Po druhej svetovej vojne sa Dánsko, ktoré bolo od roku 1940 okupované nacistickým Nemeckom, zaradilo medzi silne atlantické štáty. V roku 1949 sa stalo zakladajúcim členom NATO. V kráľovstve bol značný antikomunizmus (antisovietizmus). Veľká rusofóbia pretrváva v ňom do súčasnosti. Proatlantický aktivizmus Dánska bol odmenený aj tým, že z 32 členov paktu patrí k siedmim, z ktorých boli doteraz generálni tajomníci NATO. Išlo o Andersa Fogha Rasmussena (*1953). Predtým bol v rokoch 2001 – 2009 predsedom vlády a „vyznamenal“ sa aj tým, že rozhodne podporoval americkú agresiu do Iraku v roku 2003. S vojenskými výdavkami si však Dánsko nerobilo ťažkú hlavu. Podľa databáz SIPRI sa v rokoch 2014 – 2022 sa pohybovali od 1,1 % do 1,4 % HDP. Až v roku 2023 stúpli na 2,0 % a v roku 2024 na 2,4 % HDP. Koniec proamerickej idyly v Dánsku znamenali drzé vyjadrenia Donalda Trumpa, že Grónsko získa tak či tak. Zatiaľ je nejasné ako atlantická aféra s Grónskom bude pokračovať ale od Trumpa sa Dánsko môže dočkať všeličoho.
V roku 1973 Dánsko po referende vstúpilo do Európskeho hospodárskeho spoločenstva. V roku 2000 Dáni odmietli prijať euro.
Krajina je historicky priemyselne rozvinutá a má aj vysokú úroveň poľnohospodárstva. Možno si pamätníci ešte spomenú, že v 80. rokoch minulého storočia boli u nás vyhľadávané dánske krémové syry Buko, ktoré sa produkujú od roku 1932. Známejšia je však skladačka Lego, ktorej dnes holdujú už nielen deti.
Dánsku patrilo medzi sociálne štáty s pomerne vysokou životnou úrovňou. Dnes ako všetky štáty EÚ aj Dánsko zápasí s rôznymi krízami, pričom niektoré z nich sú spojené s podporou Ukrajiny a rusofóbiou. Vzhľadom na svoju polohu má však menej problémov s migrantmi ako „staré“ štáty EÚ.
O volebnom systéme Dánska
Dánsky parlament Folketing, je po úprave ústavy od roku 1953 jednokomorovým zákonodarným zborom. Má 179 poslancov, z ktorých je 175 z Dánska a po 2 z Faerských ostrovoch a Grónska. Voľby sa majú konať každé štyri roky. Zo 175 kresiel v parlamente v Dánsku sa volí 135 miest pomerným zastúpením v 10 volebných obvodoch. Dopĺňa ich 40 vyrovnávacích kresiel, ktoré sa prideľujú na vyrovnanie rozdielov medzi hlasovaním vo volebných obvodoch a celoštátnym hlasovaním. Na Faerských ostrovoch a v Grónsku sa volí v jednom obvode.
Volebné zoznamy strán môžu mať viaceré podoby, ale väčšina z nich používa otvorenú listinu. Volič môže voliť celú stranícku listinu, či jedného z kandidátov na nej alebo nezávislého kandidáta. Hlasovanie za kandidáta na straníckej listine znamená aj hlas tejto strane. Na otvorenej listine sa poradie kandidátov upravuje na základe osobných hlasov.
Kvórum na získanie kresiel pre stranu je 2 %. Mandát strana môže získať aj samostatne vo volebnom obvode.
Požiadavky na nezávislých kandidátov sú veľmi mierne. Stačí 150 podpisov oprávnených voličov. Môžu však kandidovať len v jednom obvode.
Podľa ústavy sa Folketing delí o moc s kráľom. V praxi je politické pôsobenie kráľa v konštitučnej monarchii obmedzené na podpisovanie prijatých zákonov, čo musí urobiť do 30 dní od ich prijatia. Na návrhy vlády a parlamentu menuje a odvoláva aj stanovených štátnych predstaviteľov.
O dánskej stranícko-politickej scéne
Dánska politická scéna má niekoľko špecifík. Už vzhľadom na nízke kvórum patrí dánsky parlament k najfragmentovanejším v EÚ. Po voľbách v roku 2019 v ňom bolo zastúpených 13 strán a po roku 2022 až 16 strán. Napriek tomu je proces zakladania nových strán, zlučovania a rozdeľovania strán výrazne slabší, ako to poznáme z postsocialistických štátov. Pôsobí aj niekoľko silných strán, ktoré sú staršie ako 100 rokov.
Počet strán je však napodiv veľký. Mediálne zdroje uvádzajú síce len 19 strán, ktoré sú zastúpené v Európskom parlamente, Folketingu a regionálnych zastupiteľstvách. Okrem nich je zaregistrovaných niekoľko desiatok malých strán, ale len máloktoré z nich sú aktívne.
K najúspešnejším stranám v posledných rokoch patria Sociálni demokrati. Boli založení v roku 1871. Od roku 1990 do roku v 2022 v 10 voľbách vyhrali šesťkrát, od roku 2015 vyhrávajú nepretržite.
Druhou najsilnejšou je liberálna strana Venstre, ktorá za rok svojho vzniku označuje 1870 a jej forma sa výrazne zmenila v roku 1910. Je druhou stranou, ktorá víťazila vo voľbách od roku 1990, čo sa jej podarilo štyrikrát. Orientuje sa silne doprava a je za obmedzenie prisťahovalectva.
Do desiatky strán, ktoré dosahovali vo voľbách striedavé úspechy, doplníme:
- Dánsku sociálno-liberálnu stranu, ktorá bola založená v roku 1905 a niekedy sa zaraďuje k stredovo-ľavicovým stranám,
- stredovo-pravicovú Konzervatívnu ľudovú stranu, ktorá vznikla v roku 1916,
- Zelenú ľavicu, ktorá pôsobí od roku 1959,
- Červeno-zelenú alianciu, eko-socialistickú stranu, založenú v roku 1989,
- nacionalistickú, krajne pravicovú Dánsku ľudovú stranu, ktorá vznikla v roku 1995,
- stredovo-pravicovú Liberálnu alianciu, založenú v roku 2007,
- Alternatívu, zelenú proeurópsku stranu, pôsobiacu od roku 2013.
- pravicovo-liberálnych Moderates (Umiernení), ktorí vznikli v roku 2022.
Na Faerských ostrovoch pôsobí stredovo-pravicová Unionistická strana (založená 1906), ktorá je za zachovanie spojenia s Dánskom. Druhou stranou je Sociálnodemokratická strana (1925), ktorá je tiež za zachovanie spojenia s Dánskom.
V Grónsku sú silné nacionalistické strany, ktoré uvažujú o nezávislosti ostrova. Ide o ľavicové Inuitské spoločenstvo (Inuit Ataqatigiit), ktoré pôsobí od roku 1976. Aj druhá silná strana, Vpred (Siumut), je ľavicová. Bola založená v roku 1977.
Výsledky volieb
V Dánsku je od júna 2019 už druhá vláda vedená Frederiksenovou. Od decembra 2022 ide o koaličnú „centristickú“ vládu Sociálnych demokratov, Venstre a Moderates, ktorá je vlastne veľkou koalíciou doplnenou treťou najväčšou stranou v parlamente. Aj tak mala len 89 poslancov a na väčšinu je potrebných 90 hlasov. Vládu podporoval aj jeden jediný nezávislý poslanec, ktorý je v parlamente a poslanci z Faerských ostrovov a Grónska.
Prieskumy preferencií v Dánsku boli od predchádzajúcich volieb pomerne stále. Viedli v nich Sociálni demokrati, aj keď ich podpora klesala. Na druhom mieste bola Zelená ľavica a tretia Venstre. Vzhľadom na nízke kvórum malo podľa preferencií šance dostať sa do parlamentu ďalších 9 strán.
Celkom kandidovalo 12 strán v Dánsku, na Faerských ostrovoch a v Grónsku to bolo po 5 strán.
Výsledky volieb, na ktorých sa zúčastnilo 83,99 % voličov (o 0,29 % viac ako v roku 2022), nepriniesli žiadne veľké prekvapenia.
Zvíťazili znovu Sociálni demokrati s 21,85 % hlasov (o 5,69 % menej ako v roku 2022) a získali 38 kresiel (o 12 menej). Niekedy sa poukazuje na to, že to bol najnižší zisk strany vo voľbách od roku 1903 (! – poznámka autora). Druhá sa umiestnila Zelená ľavica s 11,59 % (o 3,3 % viac), ktorá má 20 miest (o 5 viac). Treťou bola Venstre s 10,14 % (o 3,17 % menej). Ušlo sa jej 18 mandátov (o 5 menej). Výrazne si polepšila Dánska ľudová strana, ktorá sa dostala na piate miesto s 9,10 % hlasov a obsadí 16 kresiel (o 11 viac). Tretia strana vládnej koalície Moderates klesla na šieste miesto.
V novom Folketingu je 12 strán z Dánska a po dve z Faerských ostrovov a Grónska. Spolu ich je teda 16, čo je rovnaký počet ako v predchádzajúcom parlamente. Novou stranou v parlamente je krajne pravicová Občianska strana – Lars Boje Mathiesen so 4 kreslami. Bola založená v auguste 2024.
Predpokladá sa, že zostavenie novej vlády bude trvať dlhší čas a zase vznikne nejaká ťažkopádna, široká koalícia. Vodca doterajšej koaličnej strany Venstre a minister obrany Troels Lund Poulsen už vo februári oznámil svoj zámer stať sa premiérom a viesť „modrú“ (pravicovú) vládu. Pokles strany na tretie miesto a aj strata mandátov mu však veľkú šancu na splnenie jeho túžby nedáva.
Záver
Voľby skončili patovo, lebo na zostavenie stabilnej vládnej väčšiny budú potrebné matematicky najmenej 4 strany, ale možno aj päť či šesť. Môže vzniknúť aj menšinová vláda.
Výsledky volieb možno označiť zase za ďalší neúspech stredovo-ľavicových strán v štátoch EÚ. Posilnila sa aj krajná pravica, aj keď nie je taká výrazná a silná ako v Nemecku či vo Francúzsku.
Politická scéna Dánska je relatívne stabilná, ale nevýrazná. Vzdialene sa podobá na nemeckú, lebo zjednodušene uvedené tiež ide o stojaté vody. Po kríze v roku 2008 krajina začala upadať aj v dôsledku nevyhranenej politiky, ktorú vytvárajú široké vládne koalície a neumožňuje radikálnejšie kroky. Úder dánskej politickej tradícii, ktorá bola neraz ústretovejšia voči USA ako voči EÚ, zasadil Trump. Nedá sa predpokladať, ako bude pokračovať grónska kríza. Dánsko ani s podporou EÚ nemá šance Trumpovi, ak sa vrátia jeho čoraz nebezpečnejšie chúťky, sa brániť. Je to v dôsledku ekonomického stavu EÚ ako aj jej vojenským potenciálom. Čoraz väčšiu hrozbu pre členské štáty, najmä menšie, vytvára súčasné nekompetentné a dezorientované vedenie EÚ.
P.S. Niektoré kruhy poukazujú na to, že v Grónsku je nacionalizmus, ktorý vraj nevie zabudnúť na krivdy z čias, keď bol ostrov dánskou kolóniou. Ekonomická situácia Grónska je tiež zložitá. Nie je preto vylúčené, že Trumpovi sa môže podariť získať si na svoju stranu („kúpiť si“) určité politické sily, ktoré budú chcieť byť nezávislé na Kodani. Spadnú však do pasce, ktorá bude horšia ako autonómia v Dánsku. Žiaľ, v dnešnom západnom svete s jeho upadajúcou vodcovskou elitou, nie sú z kríz akéhokoľvek obsahu či zamerania nijaké východiská.
Ak to zoberieme s určitým nadhľadom, tak v tomto storočí hlavným zdrojom kríz sa stala ekonomika a politika USA. Prvou, nevyhnutnou podmienkou riešenia kríz v EÚ je zbaviť sa závislosti od USA a NATO. A toho sa väčšina súčasných vodcov bojí.
