Ukázalo sa, že čítanie, respektíve počúvanie s porozumením nerobí problémy iba školákom, ale aj mnohým politikom a mainstreamovým médiám.
Akákoľvek kritika či pripomienka k práci Európskej komisie sa verejnosti okamžite predkladá ako útok na Európsku úniu. Akoby to, čo sme ako pionieri recitovali o súdruhovi Leninovi a strane, platilo dnes o Ursule a EÚ: Keď povieme Ursula, myslíme EÚ. Keď povieme EÚ, myslíme Ursula. A kto to nerešpektuje, šup s ním do klietky hanby! V inej oblasti, napríklad divadelnej, by to značilo, že tam treba šupnúť každého recenzenta, ktorý po premiére v SND nezahorí nadšením nad úrovňou inscenácie. Ako inak, za spochybňovanie významu národnej kultúrnej inštitúcie. Hoci recenzentova náročnosť a prísnosť vypovedá o opaku…
Posivený svedok si zavše položí otázku, čo by na iskrenie medzi kritikmi a okiadzačmi Európskej komisie povedal otec Európskej únie Robert Schuman. Či ho neuráža, že babráctvo súčasných úradníkov EK sa pripisuje EÚ a namiesto diskusie o ich pracovných výsledkoch zaznievajú výpady okiadzačov: Ale peniaze EÚ vám nesmrdia, čo? Nespokojencov tým zahriakujú tí, ktorí svojou zhovievavosťou zhodili Leyenovej komisiu tak hlboko, že predstaviteľ nečlenského štátu si dovolil „vyzvať EÚ, aby vyriešila maďarské veto pri pôžičke pre Ukrajinu“. (marker.sk, 18. 3. 2026)
Vladimír Zelenský nám pred očami vypučal na duchovného vodcu Európy a na online kazateľnici sa mu zrejme zapáčilo. Rokovania na diaľku sú pre jeho metódu cukru a biča vhodnejšie, ako rozjímanie s bruselskými ovečkami pri jednom stole. Leyenovcom nedochádza, že pre EÚ je rovnako ponižujúca „ajatolláhova“ pochvala i pokarhanie. EK nezjojkla, keď z Kyjeva zaznela vyhrážka maďarskému premiérovi fyzickou likvidáciou… Navyše sme sa dočítali, že aj server „euronews namieril na Orbána. To, čo robí, je neprijateľné. Jeho vzťah k EÚ prerazil dno.“ (hlavnydennik.sk, 20. 3. 2026)
Zelenského požiadavky sa plnia na prvé počutie a za každú cenu. Aj za cenu zmeny pravidiel, ktoré kedysi bdeli nad spoločnými európskymi hodnotami. Požiadavky členských štátov sa však nerešpektujú s výhovorkou na vnútorné pravidlá. Povedzme v kauze ropovodu Družba… EK si netrúfa na audit dosiaľ darovaných, pardon, požičaných miliárd Ukrajine. Ani po vzore strýčka Sama, lebo strýčko Sam je pre zlepenec NATO/EK inšpiratívny len pri zvyšovaní výdavkov na zbrojenie.
Ktovie, či sme neurobili chybu na samom začiatku. Keďže Vladimír Zelenský asi nemal detskú izbu, tak sme mu k stíhačkám a systému protivzdušnej obrany S-300 mali pribaliť Bambuľkinu pesničku Dve zázračné slová viem, pri sebe ich nosím, to prvé je ďakujem a to druhé prosím… Možno by si pri nej potrebu štábnej kultúry uvedomil aj ukrajinský radikál a politický aktivista Dmytro Korčinskij: „Maďarsko a Slovensko sú zaostalé krajiny, ktoré nepotrebujú plyn a ropu. Nech kúria konským hnojom prípadne drevom.“ (hlavnydennik.sk, 21. 3. 2026) Kto však mohol tušiť, do akého nedôstojného postavenia na šachovnici nás dostane EK svojou blahosklonnosťou, a že ťahať z neho by nás mala roztomilá vnučka deda Jozefa!
Pred nastupujúcim európskym energetickým „ramadanom“ by stačilo tak málo, aby sa nám uľahčilo. Odideologizovať hľadanie energií a prenechať ho neviditeľnej ruke trhu, ľudovejšie povedané: matematike. Z hľadiska tovaru i jeho prepravy. No posivený svedok sa obáva, že EK bude šantiť na sankčnom parkete do ďalšej vykurovacej sezóny. Isteže, pred televízorom alebo nad knihou sa hodíme do hrubého svetra a pod sprchou zatneme zuby…
Len aby si to – z pohľadu dejín – za nejakú Leyenovú či Kallasovú alebo za nejakého Macrona či Starmera a.h. neodskákala Európska únia!
