Niet pochybností o tom, že sa tak stane pod nátlakom, keďže celá populácia je rukojemníkom tejto hybridnej vojny, čo nie je ani spravodlivé ani legálne v rámci medzinárodného práva, no ide o realitu, ktorá objektívne existuje.
Začiatkom februára som vyhodnotil, že predvídateľne „USA sa približujú k podriadeniu si Kuby“ v dôsledku ochromujúceho účinku ich faktickej ropnej blokády na ostrovný štát po zajatí prezidenta Nicolasa Madura mesiac predtým prostredníctvom získania zástupnej kontroly nad venezuelským dodávateľom Havany. V tej istej analýze rovnako ako v uvedenom prípade som usúdil: „venezuelský precedens dokazuje, že USA môžu akceptovať «úpravy režimu» namiesto zmeny režimu“.
Tento koncept „sa vzťahuje na udržanie mocenskej štruktúry cieľového štátu po určitých (niekedy významných) zmenách, ktoré podporujú záujmy zasahujúceho štátu“. Podľa nedávnej správy z New York Times hneď po celokubánskom výpadku prúdu spôsobenom faktickou ropnou blokádou USA „Američania signalizovali kubánskym vyjednávačom, že prezident musí odísť, ďalšie kroky však nechávajú na Kubáncov,“ ale za predpokladu, že akceptujú premenu svojej krajiny na „klientsky štát“ USA.
Predmetný mediálny portál opísal politiku Trumpa 2.0 ako „zachovanie režimu“ (compliance) namiesto zmeny režimu s odkazom na jednu zo svojich správ o tejto téme z predchádzajúcich dvoch dní, kde túto politiku pripísali Marcovi Rubiovi, ktorý je jedným z najmocnejších predstaviteľov USA za posledné desaťročia. Ide v podstate o to isté ako koncept „úpravy režimu“, ktorý bol prvýkrát použitý v rámci opisu špeciálnej vojenskej operácie USA vo Venezuele. Cieľom „úpravy režimu“ aj „zachovania režimu“ je podriadiť cieľové štáty US hegemónii.
Vráťme sa späť ku kubánskemu prípadu vzhľadom na celoštátny výpadok prúdu a nedávnu správu New York Times o cieli Trumpa 2.0 „zachovať režim“, toto je skutočne najrealistickejší výsledok krízy vyvolanej USA a pravdepodobne aj najlepší realistický (kľúčové slovo) výsledok pre kubánsky ľud. Samozrejme, všetky politické zmeny v ich krajine by mali byť iniciované nimi a nie zahraničnými silami, rovnako ako kdekoľvek inde, ale to dnes v realite nefunguje a predstierať opak je blud.
USA sú zodpovedné za energetickú krízu na Kube, ktorá – čím dlhšie bude pokračovať – hrozí veľmi vážnymi humanitárnymi následkami. Ostrovná vláda nemá reálnu šancu prelomiť faktickú ropnú blokádu. Ani Rusko, ani Čína, ani nikto iný nebude riskovať vojnu s USA o politickú budúcnosť Kuby; bez ohľadu na to, ako veľmi si to niektorí doma aj v zahraničí želajú. Aby bolo jasné, uznanie reality neznamená jej schválenie, takže tieto dve veci by sa nemali spájať.
Vzhľadom na to je pre kubánsky ľud v súčasnosti najlepšia rezignácia ich prezidenta výmenou za čiastočné zmiernenie energetickej krízy, pravdepodobne s prioritou pre nemocnice, školy a iné podobné zariadenia na dodávku paliva, ktoré USA sebecky označia ako „humanitárnu pomoc“. Nikto by nemal pochybovať o tom, že by sa tak stalo pod nátlakom, keďže celá populácia je rukojemníkom tejto hybridnej vojny, čo nie je spravodlivé ani legálne v rámci medzinárodného práva, no toto je realita, ktorá objektívne existuje.
Ďalšie ústupky by boli nevyhnutné, ale je ťažké si predstaviť akúkoľvek alternatívu, pretože USA by mohli rozšíriť svoju faktickú ropnú blokádu na útoky proti vojenským, policajným a politickým zariadeniam a neskôr aj proti významným oblastiam produkujúcim potraviny, aby prinútili vzdorovitú Kubu k podriadenosti. Šanca, že vláda ostrova prežije toto obliehanie bez ujmy, je nulová, takže buď sa stanú martýrmi (s očakávaním, že aj armáda, polícia a občania), alebo sa podriadia USA, aby sa všetci zachránili, hoci odvtedy ako US klienti.
Text a ilustrácia: https://korybko.substack.com/p/regime-tweaking-in-cuba-is-the-most?utm_source=post-email-title&publication_id=835783&post_id=191333240&utm_campaign=
Mar 18, 2026
Preložil Ladislav Hohoš.
Poznámka prekladateľa
Šialenstvo eskalácie vojny na Blízkom východe a inde vo svete môže zastaviť os Peking-Moskva. Veľká Trojka sa zíde až po konci hybridnej vojny, čo sa aktuálne odkladá. USA môžu vynútiť na Kube zmenu režimu na spôsob Venezuely. V Iráne kváziprevrat však nenastane, to je už dnes evidentné. Ak by chceli zlomiť Irán, museli by (Izrael, prípadne aj USA) použiť jadrové zbrane. Výsledok: ďalšie jadrové mocnosti sa nebudú nečinne prizerať, takže WWIII.
