… okolo ktorej sa chodí po špičkách
Pri Tatiane Pauhofovej médiá a kaviareň kopírujú scenár z prípadu Viktora Vinczeho. Aj vtedy zahltili facebooky a éter manipulatívne články a patetické statusy. No nie kvôli tomu, že sa zamestnanec a odborár ocitol pod tlakom zamestnávateľa. Ale z dôvodu, že išlo o Vinczeho. O prominentného príslušníka smotánky a opozičného aktivistu v jednom.
Mimochodom, Pauhofová nemala dostať výpoveď. Podľa medializovaných informácií je na rodičovskej dovolenke a SND sama ponúkla, že s ňou môže ukončiť pracovný pomer.
PRACUJÚCI SÚ IM V SKUTOČNOSTI UKRADNUTÍ
Ja sa čudujem tým Nvotovým, Ghrölingom, Nikitom Slovákom a celej tej progresívnej sektičke, že im nie je blbé ich tak do očí bijúce pokrytectvo. Z jednej herečky tu robia martýrku novodobých triednych bojov, ale to, že škrtom čelí celá štátna a verejná správa, nimi ani nepohne. Výpovede pre nadbytočnosť dostali v uplynulých mesiacoch tisícky štátnych zamestnancov – poštárky, sprievodcovia vo vlakoch, predavači lístkov, zamestnanci úradov práce, okresných úradov, lesníkov a tak ďalej. Počuli ste niektorého z tých kaviarenských mamľasov utrúsiť čo i len slovíčko na ich podporu?
Veď oni nie sú schopní zastať sa ani len vlastných kolegov. Lebo sa prepúšťa nielen v činohre, ale v celom SND. Z takmer 800 zamestnancov sa má škrtnúť 10 % – činohra, opera, balet, umelecko-dekoračné dielne, administratíva.
Takže nie konšpiračná teória prezentovaná ich vysokoblahorodiami hercami, že niekto chce zlikvidovať činohru prepustením nepohodlných hercov. A zase sa dostávame k tomu, že sami seba vnímajú ako pupky sveta: „Čo tam po referentkách, alebo aranžérkach! S nimi neotravujte – tu sme pri obrane slobody. A tá stojí a padá na fleku mňa-herca!“
ROBOTNÍK JARO VS HEREČKA TÁŇA
Týmto textom som nechcel dehonestovať prácu hercov. Ale naopak dať ju na jednu úroveň s ostatnými prácami. Lebo pri takýchto hystériách, akú zažívame dnes, vzniká dojem, že spoločnosť stojí a padá výhradne na hercoch. Musím sa priznať, že koniec piatich hercov mnou nepohol ani o milimeter. Z dôvodu, že denne sa venujem skutočným problémom pracujúcich. Dokladačkám tovaru v hypermarkete, rušňovodičom, autobusárom, ľuďom z automobiliek, šičkám a tak ďalej.
V nemenovanej malej fabrike na Považí pracoval jeden zamestnanec. Volajme ho Jaro. Svojská povaha, ale v zmysle, že nemá rád krivdu a tvrdohlavo chce krivdy riešiť. A poctivý makač. S neľahkým životným osudom. Správne tušíte, že v tej fabrike už nepracuje. A v súlade so svojou povahou sa s bývalým zamestnávateľom súdi. Čím je prepustenie piatich hercov výnimočné v porovnaní s prepustením Jara?
Je snáď ich práca užitočnejšia pre spoločnosť? Nie.
Je ich prepustenie viac nespravodlivé? Nie.
Majú ťažšie životy? Nie. Skôr naopak.
Lenže pokým nárek hercov na nás vyskakuje aj z chladničky, osud súdiaceho sa Jara z Považia nezaujíma nikoho (s trpkosťou musím dodať, že dlho ani nebude zaujímať nikoho okrem odborárov a pár idealistov, ako som ja). A v tomto vidíte pokryteckú spravodlivosť doby a pokrytectvo tých, ktorí sa spravodlivosti najhlasnejšie dovolávajú.
(Status na FB, 30. decembra 2025)
