Na úvod treba povedať, že Kazachstan a Arménsko sú dve (rozmerovo, ideologicky, nábožensky…) rozdielne krajiny. V rámci rozdielnosti ich však spája fakt sovietskej a postsovietskej histórie a v súčasnosti okrem iného aj skutočnosť, že obe sú členmi Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ).
Oficiálna návšteva
Dňa 21. novembra 2025 navštívil Kazachstan premiér Arménska Nikola Pašinjan.
Vo vzťahu k Jerevanu Astana akcentuje, že Arménsko je jedným z veľmi dôležitých partnerov v regióne Južného Kaukazu.
Pri hodnotení výsledkov jednodňovej Pašinjanovej oficiálnej návštevy kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev zdôraznil, že dôležitou témou diskusie bolo rozšírenie partnerstva v oblasti priemyslu, dopravy a logistiky, energetiky, poľnohospodárstva, digitalizácie, stavebníctva a ďalších oblastí. Prioritná pozornosť sa venovala účinnému využívaniu potenciálu odvetvia dopravy a tranzitu.[1]
Obe strany sa dohodli na prijatí konkrétnych opatrení na zvýšenie objemu vzájomného obchodu a rozšírenie sortimentu tovaru, s ktorým obchodujú. S cieľom zvýšiť vzájomný obchodný obrat je Kazachstan, podľa prezidenta K.-Ž. Tokajeva, pripravený ponúknuť na arménsky trh tovar v celkovej hodnote 350 mil. $.
V rámci posilňovania väzieb medzi podnikateľmi oboch krajín došlo k dohode o zriadení Obchodnej rady Arménsko-Kazachstan. Ciele jej činnosti sú štandardné a jasné – pomoc pri realizácii vzájomne výhodných projektov širokého zamerania.
Strategické partnerstvo
Pri sumarizácii záverov návštevy arménsky premiér N. Pašinjan nie len v rámci diplomatického taktu, ale úprimne, pretože Arménsko je vo svete viac vnímane ako „otlkánek“ hlavne po tom, ako bol riešený problém Náhorného Karabachu) než vplyvný partner, pobyt v Astane zhrnul nasledujúco: „… Kazachstan je pre nás veľmi dôležitý, pretože v tomto významnom čase sme mali možnosť usporiadať stretnutia v Almaty medzi naším ministrom zahraničných vecí a ministrom zahraničných vecí Azerbajdžanu. Znamená to pre nás veľa. Nie je žiadnym tajomstvom, že mier medzi Arménskom a Azerbajdžanom je založený na Almatinskej deklarácii, ktorá má špecifický politický význam a symboliku. Som veľmi rád, že v dôsledku mojej oficiálnej návštevy sa vzťahy medzi Arménskom a Kazachstanom zvýšili na úroveň strategického partnerstva. To znamená novú úroveň rozvoja našej spolupráce v regióne…“[2]
Novo rozdané geopolitické karty
V zásade nová geopolitická situácia na južnom Kaukaze – to si treba uvedomiť pri pohľade zo stredu strednej Európy (ale nie optikou geopoliticky zmäteného Bruselu) – vytvára priaznivé podmienky na budovanie bilaterálnych a medziregionálnych kontaktov.
Kazachstan aj preto podporuje Arménsku iniciatívu „Križovatka sveta“, ktorá je prioritná v sektore dopravy a tranzitu a má záujem o účasť na projekte Tripp International Peace and Prosperity Route. Integrácia týchto strategických koridorov s Transkaspickou medzinárodnou dopravnou cestou (a jej severojužným koridorom) v rámci čínskeho konceptu Jeden pás, jedna cesta je, ako sa obaja politici zhodli, v záujme ako Arménska, tak aj Kazachstanu. Preto otvorená a účinná spolupráca v sektore dopravy a tranzitu otvára široké možnosti.
V tejto súvislosti K.-Ž. Tokajev vyjadril poďakovanie prezidentovi Azerbajdžanu Ilchamovi Alijevovi za rozhodnutie zrušiť sankcie a vytvoriť podmienky pre priamy bilaterálny obchod cez územie Azerbajdžanu smerom do Arménska. V novembri 2025 bola cez Azerbajdžan do Arménska realizovaná prvá dodávka kazašskej pšenice, pričom Astana je pripravená aj ďalej dodávať obilniny do Arménska.[3]
Ďalej pripomenul, že Astana podporuje a víta spoločnú túžbu Arménska a Azerbajdžanu uzavrieť mier.
Astana podporila plán D. Trumpa
Prezident K.-Ž. Tokajev počas rokovaní s N. Pašinjanom, zjavne aj pod ich vplyvom, vyhlásil: „… v súčasnej zložitej geopolitickej situácii podporujem úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa o vyriešenie situácie na Ukrajine, ako aj plán, ktorý predložil…“[4]
Treba povedať, že toto vyjadrenie sa týkalo pôvodného 28 bodového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý nebol oficiálne zverejnený, ale prenikol na verejnosť 19. novembra 2025. Teda K-.Ž. Tokajev sformuloval svoju rozumnú pozíciu skôr, než európski jastrabi zapichli do tohto plánu vidly.
Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ
Foto: www.akorda.kz
[1] https://akorda.kz/ru/kasym-zhomart-tokaev-i-nikol-pashinyan-proveli-brifing-dlya-predstaviteley-smi-21104813
[2] https://akorda.kz/ru/glava-gosudarstva-provel-peregovory-s-premer-ministrom-armenii-21101529
[3] https://akorda.kz/ru/glava-gosudarstva-provel-peregovory-s-premer-ministrom-armenii-21101529
[4] https://informburo.kz/novosti/tokaev-podderzal-mirnyi-plan-trampa-po-ukraine
