Aj počas tohtoročných osláv Nežnej revolúcie sme zo straníckych centrál počúvali, kto je nositeľom jej odkazu a kto jej odkaz pošliapava. Isteže, k nositeľom odkazu Nežnej revolúcie sa okamžite zaradili mainstreamové médiá. Neprekážalo im, že sa ocitli na jednej lodi napríklad s politikom Igorom Matovičom. Veď čo je na tom zlé, že pred ich očami v roku 2008 predal firmu regionPress „svojmu bývalému zamestnancovi Pavlovi Vandákovi za 122 miliónov slovenských korún.“ (HNonline, 8. 2. 2016) Strážcom demokracie a právneho štátu zrejme ušlo, že najväčší bojovník proti mafiánskym ťahom tú istú firmu onedlho prepísal na manželku. „Firmu prebrala v roku 2010 Pavlína Matovičová.“ (TASR, 9. 11. 2017) Tá ju následne predala českej firme Z+M Press. „Spoločnosť Z+M Press zavŕšila v októbri kúpu spoločnosti regionPress.“ (Tamtiež.)
Nedávnu návštevu šéfky Úradu európskeho prokurátora Laury Kövesiovej nám nežne naostrené média a nežne naostrená opozícia vysvetlili ako zdvihnutý prst nad Slovenskom. „Slovensko sa stalo jedným z hlavným centier pre podvody na daniach z DPH v Európskej únii. Denníku N to povedala Laura Kövesiová. Od Bratislavy preto žiada zmenu prístupu.“ (Pravda/ČTK, 11. 11. 2025) Roznežnené médiá však neznepokojuje zdvihnutý prst európskej prokuratúry nad Ursulou von der Leynovou za záhadné nákupy vakcín a jasajú po každom neúspešnom pokuse o jej odvolanie. Ako s radosťou dopĺňajú slovenskí progresívni europoslanci, „na návrh fašistov a proputinovkých extrémistov“. (hlavnydennik.sk, 8. 7. 2025)
Dnešní priam špeditéri odkazu Nežnej revolúcie ako na povel zabudli na jej citovú rozbušku. Bola ňou smrť študenta Martina Šmída, ktorého zahral dôstojník Štb Ludvík Žifčák. Aby sme sa pri vážnej téme konečne usmiali, Žifčák bol bývalý kolega českého prezidenta Petra Pavla na stráži socializmu a mieru, pretože vojenské spravodajstvo bolo súčasťou Štátnej bezpečnosti.
Ako sa spomedzi politických oponentov vytráca dôstojnosť a aj rýdzo stavovský priestor opäť zaprašuje tzv. triedne hľadisko, posivený svedok sa obáva, že odvolávky na Nežnú revolúciu nás nezachránia. Keď si už ani ona nedôverovala a potrebovala sa zbaviť mŕtveho študenta Martina Šmída, resp. jeho výrazného podielu na víťazstve ulice. A navyše sama nevedela, o čo vlastne išlo. Potvrdil to prvý ponovembrový prezident Václav Havel v prejave v Československej televízii 16. decembra 1989. „Zaprisahával sa, že nie je nepriateľom socializmu a nechce v Československu obnoviť kapitalizmus.“ (České národní listy, 17. 11. 2021) Zatiaľ čo my sme významné výročia v minulosti vítali záväzkami, Víťazný november 89 stranícki lídri privítali búšením do pŕs, čo všetko urobia pre voličov…
Iba jedna téma bola pre obe strany barikády tabu. Stala sa ňou dodnes nesplnená požiadavka Novembra 89: odluka cirkvi od štátu. Za 36 rokov sa na ňu neodvážila ľavica, pravica ani stred, liberáli a už vôbec nie konzervatívci. Ale nevypovedá to o niečom oveľa hlbšom a smutnejšom? Ani za socíku kostoly počas bohoslužieb a triedy počas hodín náboženstva nezívali prázdnotou. Po Nežnej pribudli nové chrámy i farnosti, cirkevné školy, Katolícka univerzita, návštevy Svätých otcov i výlety do Vatikánu, preto sa posivený svedok neubránil otázke: Ako mohla prepuknúť taká nenávisť v štáte, v ktorom sa podľa štatistiky 68,5 percenta obyvateľstva t.j. 3 733 783 obyvateľov hlási ku kresťanskej viere… (Podklad: Trend.sk, 23. 12. 2022) Až taká, že žiak cirkevného bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa bez zábran odkázal nepriateľom: „Čaputová vyhrala a prvé, čo spraví, je, že zatočí s opicami a antisemitmi ako ste vy. Členov tejto skupiny máme označených a budete prví, ktorých budeme strieľať!“ (Napalete, 20. 3. 2019) A zbožná verejnosť aj cirkevná vrchnosť vtedy mlčali.
Žiaľ, odvtedy sa udiali aj krvavé udalosti. Ako často nezabral Morálny kódex socialistického človeka, tak teraz nezaberá Desatoro. Áno, dalo by sa to vysvetliť aj takto. Keby sme tým nepriznávali, že nám v 21. storočí chýba v kompase spoľahlivejšia magnetka. Nahrádzať ju vulgárnym odkazom Ficovi a robiť z neho naplnenie odkazu Nežnej revolúcie privoláva riziko pre opozičných lídrov. Že si na chodníku pod oknami inej školy prečítajú rovnako vulgárnu otázku, ako im chutila Leynovej…
No ani na tom chodníku nebudú len tri bodky. Aj po tom chodníku budú prechádzať mladší spolužiaci.
Jedna odpoveď
Nazvať to revolúciou chce odvahu. Pojmy sú uzlovými bodmi poznania, odráža sa v nich dosiahnutý stupeň poznania, mali by nám postupne prinášať čoraz presnejšie vyjadrenie skutočnosti.
Pojem revolúcie vždy vyjadroval pokrok, zmenu nižšieho spoločenského systému k vyššiemu. Udalosti, ktoré nasledovali po 17.11., však nemajú nič spoločného s pokrokom, boli regresom, návratom k staršiemu spoločenskému systému.
Dôsledky toho naplno začíname pociťovať hlavne dnes úpadkom ekonomickej, bezpečnostnej, morálnej úrovne európskeho kapitalizmu.
Z vedeckého hľadiska išlo o kontrarevolúciu, ak už nechceme používať tento pojem, tak prevrat, regres.