Zrušenie rodných čísiel je veľmi nákladný nezmysel

Každý štát na svete prideľuje svojim občanom nejaký číselný identifikátor – väčšinou založený na dátume narodenia (ako je to aj na Slovensku). V živote človeka môžu vzniknúť situácie, keď je veľmi dôležité poznať „naspamäť“ svoj identifikátor fyzickej osoby (IFO), napr. pri odcudzení alebo strate dokladov. Vtedy znalosť nášho jedinečného číselného identifikátora pomôže orgánom štátu pri našej identifikácii (aj v cudzine – prostredníctvom zastupiteľských úradov SR). Táto znalosť je veľmi užitočná zvlášť pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícky pracovník má zo zákona povinnosť spoľahlivo identifikovať prijímateľa zdravotnej starostlivosti – aby tá mohla byť poskytnutá správne a adekvátne. Inak by pri zámene osôb mohlo dôjsť aj k vážnej ujme na zdraví, prípadne až k úmrtiu.  

V roku 2024 sme si pripomenuli 100. výročie zavedenia významového identifikátora osoby, založeného na dni narodenia – tzv. rodného čísla (RČ). Jeho konštrukciu v rámci Európy ako prví vymysleli a použili práve odborníci z Československa ešte v roku 1924. Základ tvoril 6-miestny dátum narodenia. U žien sa k dvojčísliu mesiaca narodenia pripočítavalo kvôli rozpoznaniu pohlavia číslo 50. Za dátumom je štvorčíslie, ktoré prakticky určuje poradie narodenia jedincov v daný deň. Takto koncipovaný základný identifikátor je „ľahko“ zapamätateľný pre každého občana. Treba ešte zdôrazniť, že pri prvotnej tvorbe je tento identifikátor minimálne závislý na „ľudskom“ faktore (nezávislosť od úradnej moci), pretože prvých 6 číslic určuje príroda (dátum narodenia i pohlavie) a poslednú, 10. číslicu (kontrolnú – zvyšok po delení prvočíslom 11), určuje matematický vzorec – teda tiež „príroda“.

Prirodzený spôsob tvorby a ľahká zapamätateľnosť spôsobili, že dátum narodenia v základnom identifikátore svojich občanov využíva dnes väčšina štátov sveta. V EÚ dokonca dve tretiny – presne 18 z 27 štátov. Samozrejme, je tu niekoľko variant v konštrukcii: napríklad, v niektorých štátoch je inak usporiadaný dátum (tzv. európsky), alebo rok narodenia je kompletný (t. j. 4-miestny), atď. Sú aj pozoruhodné zvláštnosti: napr. v rodnom čísle Francúzska (zaviedli ho až v roku 1940) je pre rozpoznávanie pohlavia občana použitá samostatná číslica – hneď na začiatku 13-miestneho RČ. Pritom sa ňou rozlišujú pôvodní obyvatelia, obyvatelia z francúzskych kolónií, imigranti alebo prechodné pobyty (nepárne pre mužov: 1, 3, 5, 7, a párne pre ženy: 2, 4, 6, 8). Alebo v RČ Talianska je pred dátumom narodenia šesť písmen – tri prvé z priezviska a druhé tri z mena. Úplne rovnaký tvar nášho rodného čísla používajú v Grécku, Albánsku, a samozrejme aj v Česku.

Neopodstatnená kritika RČ

Výnimočnosť rodného čísla (v akejkoľvek forme) je skrytá práve v jeho ľahkej zapamätateľnosti a verejne známej konštrukcii. V živote platí, že vždy je „niečo za niečo“: ľahká zapamätateľnosť za významovosť. Z RČ daného občana dokážeme zistiť dátum jeho narodenia a jeho pohlavie. Práve tieto vlastnosti RČ v minulosti kritizovali orgány EÚ, a EK dokonca odporučila relevantným členským štátom do roku 2020 nahradiť významovú konštrukciu RČ iným „bezvýznamovým identifikátorom fyzickej osoby“ (BIFO).

Položme si však otázku: Je možné vo vzťahu k vlastnému štátu alebo vo vzťahu k EÚ podať nejakú oficiálnu žiadosť, v ktorej neuvedieme svoje meno, priezvisko, pohlavie a dátum narodenia? Je možné bez uvedenia týchto základných údajov požiadať napríklad o úver, zbrojný preukaz, vodičský preukaz, električenku, zamestnanie, rybársky lístok, atď.? Alebo kúpiť si letenku (aj v rámci EÚ)? Ak tieto základné údaje žiadateľ neuvedie v žiadosti o víza do viacerých štátov sveta, takúto žiadosť ani neprijmú. Tak o čom to polemizujeme v ochrane nášho dátumu narodenia a „utajovania“ nášho pohlavia? Máme už rok 2025 a 18 európskych krajín si stále ponecháva na identifikáciu svojich občanov nejakú formu RČ (aj keď súčasne k nemu začali zavádzať aj iné bezvýznamové identifikátory, ktoré si však občan nemusí pamätať).

Porovnanie významového RČ a bezvýznamového BIFO

Vezmime nejaké 10-miestne číslo, napr. 1162256386, ktoré použijeme ako identifikačné číslo slovenského občana. V prípade, že ide o RČ (slovenské, české, grécke alebo albánske – tieto sú rovnako definované), tak vieme, že ide o ženu narodenú 25.12.2011 (v konštrukcii nášho RČ sa používa anglosaský tvar dátumu). Deň svojich narodenín si každý dobre pamätá  a pamätajú si ho nielen aj rodičia a súrodenci – čiže títo jedinci prirodzene poznajú prvých 6 číslic. A k tomu si treba zapamätať už len štvoricu čísiel na konci – čo podľa vedeckých poznatkov pre 99 % populácie je problém. Ale ak ide o náhodne pridelené číslo (pre ilustráciu napr. 10-miestny náhodný bezvýznamový kód – 72B1145M6U) – zvyčajne vytvorené generátorom závislom na elektrine, toto číslo si nezapamätá ani samotný „nositeľ“ a, pochopiteľne, ani nie rodinní príslušníci: 99 % obyvateľov zemegule má problém zapamätať si viac ako 6-miestne náhodné číslo. A ak vypadne elektrická sieť (ako nedávno v Španielsku a Portugalsku), tak celý systém založený na BIFO je nepoužiteľný (jednoducho nefunguje).

Tvorba RČ a jeho aplikácia sa zaobíde bez výpočtovej techniky, ba dokonca ani elektrická energia nemusí byť. Dôkazom toho je 60-ročná skúsenosť s RČ v Československu – v rokoch 1924 až 1984 sa počítače nepoužívali (lebo jednoducho neexistovali). V prípade používania náhodne generovaných BIFO to bez počítačov (a bez elektriny) jednoducho nejde! A dnes sme svedkami, že pri vojenskom konflikte sa ako prvé likvidujú elektrické zdroje, a teda počítače nevyhnutné pri systémoch založených na BIFO prakticky nefungujú.

Koľko by nás stálo nahradenie RČ

Veľmi poučný je pre nás postoj susednej Českej republiky, s ktorou sme to naše RČ spolu vymysleli. Niekoľko rokov sa tam diskutovalo, či má zmysel rešpektovať a vykonať odporúčanie EK. V roku 2023 vtedajší podpredseda vlády ČR pre digitalizáciu PhDr. Ivan Bartoš, PhD, požiadal firmu Grant Thorthon o analýzu finančných nákladov pri eventuálnej zámene doterajšieho 10-miestneho RČ za 10-miestne bezvýznamové BIFO. Tu je stručná odpoveď I. Bartoša publikovaná dňa 1. Júla 2023 v Parlamentných listoch a tiež na portáli novinky.cz: „Rodná čísla se neruší a ušetříme tak 56 miliard korun!“ V prepočte na euro je to ušetrených asi 2,3 miliardy eur v ČR! Veľmi jednoduchým výpočtom prídeme k záveru, že Slovensko (máme približne polovicu obyvateľov) by zámena RČ za BIFO stála minimálne 1,2 miliardy eur – slovom jedna miliarda a dvesto miliónov eur! Mimochodom, je to hodnota, za ktorú sa dajú postaviť štyri nemocnice (výstavba najnovšej bratislavskej Nemocnice Bory v Bratislave stála 280 miliónov eur). Vláda SR nedávno deklarovala zámer postaviť „meganemocnicu“ vo Vajnoroch za sumu 1,27 miliardy eur! K  sume nákladov na zámenu identifikátorov RČ za BIFO možno dôjsť aj iným spôsobom: v priebehu pár rokov by bolo potrebné vymeniť minimálne 10 rôznych dokladov a dokumentov každého občana (OP, pas, samotný rodný list, atď.) Každý z nich asi za cenu 20 eur – teda na jedného obyvateľa to spolu bude výdaj asi 200 eur. A 5,5 milióna obyvateľov x 200 eur je 1,1 miliardy eur. Samozrejme, tá výmena bude rozložená na niekoľko rokov. Aj úprava a schválenie minimálne 160 zákonov, v ktorých sa využíva pojem „rodné číslo“, bude niečo stáť a trvať niekoľko rokov. Ale ani výstavba 4 nových nemocníc nebude realizovaná za jeden rok. Pritom sa tou zámenou identifikátorov nič nevyrieši: jediný 10-miestny významový identifikátor za jediný 10-miestny bezvýznamový identifikátor! Opäť budú všetci obyvatelia vedení vo všetkých databázach a informačných systémoch pod jedným jediným identifikátorom. Akurát ten doterajší, RČ, je zapamätateľný, ten budúci, BIFO, bude nezapamätateľný.

Znalosť identifikátora je veľmi dôležitá aj v armáde – predovšetkým pri ostrých vojenských operáciách. Všetci naši vojaci (v minulosti i teraz) majú kovovú identifikačnú známku, ktorú musia nosiť pri sebe (najlepšie na retiazke na krku – preto sa vojenským žargónom nazýva „psia známka“). Okrem RČ je na nej vyrazená aj štátna príslušnosť, a dnes aj označenie krvnej skupiny a príslušnosť k vojenskej jednotke. Nie je potrebné ísť do podrobností, ale ako samotní vojaci, tak aj ich rodina veľmi ocení možnosť identifikácie – príkladov takýchto situácií je dnes dosť. Je pozoruhodné, že k identifikácii svojich vojakov prostredníctvom „psích známok“  pristupujú aj štáty, ktoré nemajú identifikovaných svojich občanov v podobe rodného čísla. Napr. Nemecko nemá IFO založený na dátume narodenia, ale vojaci nemeckého Bundeswehru majú na svojej vojenskej známke uvedenú štátnu príslušnosť, príslušnosť k útvaru a dátum narodenia. Je veľmi pravdepodobné, že na dátume narodenia má založenú vojenskú identifikáciu aj veľa iných štátov sveta. Nedá sa to ale overiť – predsa len ide o informáciu, ktorú štáty zvyknú utajovať.

Ako dosiahnuť stav, aby vlk bol sýty a koza celá

Viaceré štáty sveta používajú na identifikáciu svojich občanov viacero číselných identifikátorov, ktoré nie sú navzájom prepojené, a slúžia pre rôzne sektory spoločenského a hospodárskeho života. Ponechajme si naše RČ pre identifikáciu vo výnimočných situáciách a obmedzme zákonom jeho používanie len na oblasť zdravotníctva, polície, justície a armády. Pre iné oblasti spoločenského života zaveďme paralelne k RČ aj iné, „bezvýznamové“ identifikátory, ktoré sa však nedajú navzájom spárovať. A občan si ich ani nemusí pamätať (neznalosť mu neohrozuje život) – napr. pre daňový a bankový sektor, pre obchodné spoločnosti, pre kataster, atď. Presne takto to má zabezpečené Rakúsko: základným identifikátorom občana je 10-miestne ZentralesMeldeRegisterzahl (ZMR). Síce nie je „rodné číslo“, ale plní takúto funkciu. ZMR je zákonom povolené používať len pre zdravotníctvo, políciu a súdnictvo. Všetky iné oblasti rakúskej spoločnosti majú rakúskym Ministerstvom vnútra pridelené tzv. sektorové identifikátory fyzickej osoby (SIFO). Všetky sú síce odvodené z ZMR – ale nedajú sa s ním spárovať. Tých rôznych rakúskych SIFO má každý občan pridelených viacero, ale si ich nemusí pamätať – je to vec správcu daného sektoru – a keď to občan (občas) potrebuje – pozrie sa do svojich dokumentov.

V Európe sa pracuje na koncepte jednotného systému daní, ktorého súčasťou by malo byť jednotné daňové identifikačné číslo DIČ občanov pre všetky členské štáty. Na Slovensku prideľuje Ministerstvo financií SR všetkým platiteľom daní 10-miestne DIČ (správcom je Finančné riaditeľstvo). Nielen pre fyzické osoby, ale hlavne pre podnikateľské subjekty platiace rôzne druhy daní. Pritom sa v medzinárodnom styku dáva pred naše DIČ skratka SR. Pri troche snahy by nemal byť problém, aby každý občan SR starší ako 15 rokov mal pridelené nielen významové RČ, ale aj „bezvýznamové“ DIČ (kto dostane OP, tak ten dostane aj DIČ). RČ a DIČ sú navzájom nespárovateľné – je tam odlišný správca a aj princíp tvorby. DIČ je síce „takmer“ nezapamätateľné, ale pri použití „raz za rok“ (napr. pri platení dane) v dokumentoch ľahko dohľadateľné.

Dve poznámky na záver:

1. rozlišovacia kapacita 10-miestneho DIČ je 10 miliárd, čo sa dá využiť na bezproblémové odlíšenie rôznych skupín daňových subjektov.

2. EÚ navrhuje členským štátom zaradiť pred 10-miestne národné DIČ 2-miestne označenie štátu, teda konkrétne pre Slovensko „SK“.

Ilustračná snímka: www.pixaby.com

Autor pôsobil 17 rokov na Ústave technickej kybernetiky SAV v Bratislave v oblasti vývoja paralelných počítačov. Neskôr pracoval na Národnom centre zdravotníckych informácií v Bratislave, kde sa – okrem iného – podieľal na medzinárodnom zdravotníckom projekte epSOS, v rámci ktorého 5 rokov zastupoval Slovensko v sekcii bezpečnej identifikácie občanov a zdravotníckych profesionálov. Posledných 5 rokov profesionálnej práce pôsobil v DataCentre v gescii Ministerstva financií SR.

Súvisiace: Rodné číslo sa narodilo pred sto rokmi v Československu