Možné vydanie ukrajinského podozrivého do Nemecka zo strany Talianska by mohlo viesť k medializovanému (a predvídateľne spolitizovanému) súdnemu procesu, ktorý by Poľsko obvinil z tohto bezprecedentného útoku na spojenca NATO.
Denník Wall Street Journal nedávno publikoval podrobný článok o „vyšetrovaní Nord Streamu, ktoré rozdeľuje Európu kvôli Ukrajine“. Podstatou je, že nemecké vyšetrovanie ohľadom ukrajinskej stopy (ide pravdepodobne o vopred naplánovaný zákerný zákrok, ako som tu argumentoval začiatkom roka 2023) už zhoršilo vzťahy s Poľskom potom, čo jeden z jeho sudcov odmietol vydať ukrajinského podozrivého. Čoskoro by sa mohli zhoršiť aj vzťahy s Ukrajinou, ak Taliansko čoskoro vydá ďalšieho a bude nasledovať vysoko medializovaný (a predvídateľne spolitizovaný) súdny proces.
Vyšetrovanie Nord Stream postavilo Nemecko pred dilemu, pretože musí niekoho obviniť z jedného z najväčších sabotážnych resp. teroristických útokov za posledné desaťročia, no neodváži sa zahľadieť na americkú stopu, na ktorú začiatkom roka 2023 upozornil nositeľ Pulitzerovej ceny novinár Seymour Hersh. Obvinenie z organizovania tohto útoku by bolo späté s rizikom trestných ciel zo strany Trumpa; mohlo by ho presvedčiť, aby schválil postupný presun časti infraštruktúry EUCOM* z Nemecka do susedného rivala Poľska.
V tejto súvislosti ukrajinská stopa vhodne zahŕňa aj Poľsko, čím poškodzuje jeho reputáciu. Myšlienka, že tento spojenec NATO zohral čo i len pasívnu úlohu pri uľahčovaní útoku tretej krajiny na „spolupracujúceho“ člena – nieto ešte, že by sa mohol snažiť vyššie uvedené utajiť po odmietnutí vydania jedného z podozrivých – by mohla mať reálne následky. Nemecko by napríklad mohlo v prípade hypotetickej krízy s Ruskom zjednotiť ostatných spojencov proti podpore Poľska a dokonca by mohlo z toho Poľsko obviniť.
Nielen to, ale proti poľskému nároku, aby Nemecko dotovalo jeho zbrojársky priemysel ako formu reparácií za druhú svetovú vojnu, by sa dalo namietať. Pod zámienkou, že dlhodobé škody, ktoré Poľsko prostredníctvom pomoci Ukrajine spôsobilo Nemecku, sa rovnajú tomu, čo by Nemecko malo dotovať, čím by sa táto žiadosť zamietla. Zhoršené bilaterálne vzťahy by potom mohli pred ďalšími parlamentnými voľbami na jeseň 2027 posilniť konzervatívnu opozíciu, ktorá nemá rada Nemecko takmer rovnako ako Rusko.
Nahradenie vládnucej liberálno-globalistickej koalície, ktoré by sa dalo dosiahnuť spojením s populisticko-nacionalistickou opozíciou po splnení jej požiadavky na rezignáciu vysokých predstaviteľov strany, by posilnilo hrozbu, ktorú Poľsko predstavuje pre nemecký vplyv v regióne. Je to preto, že pravica by ovládla prezidentský úrad a parlament, čím by sa prelomila patová situácia, ktorá existuje od decembra 2023, keď sa súčasná koalícia dostala k moci, čo by jej umožnilo efektívnejšie presadzovať svoju politiku.
Tento výsledok by mohol nastať aj bez medializovaného nemeckého súdneho procesu, ktorý by obvinil Poľsko z útoku na Nord Stream, ale jeho pravdepodobnosť by sa podľa horeuvedeného scenára výrazne zvýšila. V takomto scenári by sa už aj tak rozdrobená jednota EÚ a NATO mohla ďalej oslabiť, čo by mohlo obmedziť spoluprácu proti Rusku prostredníctvom „vojenského Schengenu“ a ďalších vznikajúcich multilaterálnych rámcov. Mohla by sa medzi nimi sformovať aj bezpečnostná dilema uprostred ich vzájomného nepriateľského vnímania a horúčkovitého zbrojenia.
Pozorovatelia by si mali uvedomiť, že tento scenár umožnilo iba nemecké odmietnutie vyšetrovať americkú stopu v útoku na Nord Stream. Nemecko sa namiesto toho radšej zaoberá ukrajinskou stopou, do ktorej je zapojené aj Poľsko. Lebo verejnosť požaduje, aby niekto bol obvinený z nárastu cien spôsobeného odpojením Nemecka od lacného a spoľahlivého ruského plynu. Elita sa preto rozhodla zvaliť vinu na Poľsko, nie je však jasné, či si premysleli dôsledky uvedené v tejto analýze.
*EUCOM Vojenské veliteľstvo USA pre Európu
Zdroj: Andrew Korybko’s Newsletter Nov 13, 2025
Preložil Ladislav Hohoš
