Pred mesiacom (9. októbra 2025) sa v hlavnom meste Tadžikistanu v Dušanbe konal prezidentský summit vo formáte Stredná Ázia – Ruská federácia.
Potom, prakticky dvanásť mesiacov po jeho zvolení (5. novembra 2024) za 47. prezidenta Spojených štátov sa na pôde USA (6. novembra 2025) konal, pod taktovkou Donalda Trumpa, prezidentský summit Stredná Ázia – Spojené štáty Americké.
Stredná Ázia – Spojené štáty
Inak je to zaujímavý náhodný moment na možnú porovnávaciu analýzu (na čo v tomto formáte nie je priestor) dvoch summitov.
Jeden summit päť plus jeden prezident (ten v Dušanbe) na rovnocennej úrovni, kde si všetci vážili partnerský status, geopolitickú realitu, brali sa medzi sebou – aj keď sa to nezdá – ako rovnocenní partneri majúci spoločnú časť svojej histórie.
No a ten druhý, ktorý skôr nebol, než bol summitom. Skôr to bolo predvolanie si stredoázijských prezidentov, aby si prezident D. Trump liečil svoje biznis frustrácie po tom, čo ho plne neuspokojil ukrajinský prezident odovzdaním surovín, ktoré nie sú v jeho kompetencii, už je dávno po vlastnej mandátovej záruke.[1]
Do Spojených štátov dorazili všetci prezidenti z krajín Strednej Ázie: Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu.
Prezidenti krajín Strednej Ázie na stretnutí s D. Trumpom. Sprava: S. Berdymuchamedov (Turkménsko), Š. Mirzijojev (Uzbekistan), K.-Ž. Tokajev (Kazachstan), E. Rachmon (Tadžikistan) a S. Žaparov (Kirgizsko). Zdroj: www.ekhokavkaza.com
Svoje špeciály priparkovali na námornej leteckej základni Andrews neďaleko Washingtonu D. C. Prvé, čo ich v „novom svete“ za oceánom čakalo, bola informácia, kto vyhral voľby v New Yorku a najmä skutočnosť, že nekoloniálne sa tváriace Spojené štáty sú v dlhodobom shutdowne (pre ktorý hrozí v krajine hladové cunami), pričom D. Trump si pozlacuje Biely dom.
To že si pozlacuje prezident Biely dom, by stredoázijským prezidentom až tak nevadilo, veď nakoniec všetci si vybudovali svoje rezidenčné paláce na úkor niečoho (a niekoho), ale že by nefungoval štát, to je z pohľadu paternalistickej Strednej Ázie veľmi silná káva.
Predhistória summitu
Summit SA5 + 1 (USA) funguje ako platforma pre spoluprácu medzi Spojenými štátmi a krajinami Strednej Ázie od roku 2015. Túto platformu inicioval minister zahraničných vecí USA (2013-2017) John Kerry.[2] Do roku 2023 to bol formát len na úrovni ministrov zahraničných vecí.
Čiže, tento rok si pripomíname 10. výročie spustenia formátu SA5 + USA,[3] ktorý je obzvlášť dôležitým po schválení Novej stratégie USA pre Strednú Áziu[4] na obdobie do roku 2025.
Tento dokument objasňuje, že stredoázijský región je kľúčom k národnoštátnym záujmom Spojených štátov, bez ohľadu na situáciu v Afganistane.
O čom mal byť a bol summit
Natvrdo treba povedať, že tohtoročný summit lídrov Strednej Ázie a Spojených štátov vo Washingtone, ktorého hostiteľom bol prezident D. Trump, mal jeden globálny cieľ – (vraj) definovať systematický prístup Spojených štátov k regiónu a posilniť spoluprácu vo všetkých kľúčových oblastiach.
O cieľoch či obsahovom naplnení summitu prezidentov sa pomerne dlho mlčalo, resp. v odborných komentároch sa neobjavovali žiadne optimistické predpoklady.
V zásade, dalo by sa povedať súčasnou rečou – neprieč širokým názorovým spektrom – v Strednej Ázii, v Ruskej federácii, v Číne, ale aj z dielne analytikov na Západe boli identifikované jasné a surové ciele neokoloniálneho prístupu D. Trumpa:
Po prvé – dosiahnuť aby postsovietske republiky Strednej Ázie, majúce tesné ekonomické vzťahy s Moskvou (navyše Kazachstan a Kirgizsko sú členmi Eurázijskej ekonomickej únie) sa priklonili, resp. stali súčasťou deformácie trhu formou rôznych sankčných a colných „hrátok“, či by sa mala Moskva aktívnejšie stavať k mieru na Ukrajine (podľa strihu Washingtonu);
Po druhé – treba oddeliť Strednú Áziu od Číny;
Po tretie – zvýšiť tlak na zložitosti iných, než amerických investícií do regiónu, tak, aby americké investície stimulovali domáci – americký – priemysel;
Po štvrté – získať výlučné práva pre US spoločnosti na ťažbu cenných zemín a drahých kovov (volfrám, lítium, urán…).
No a tieto štyri ciele by mali znovuobnoviť a upevniť geopolitickú pozíciu USA v regióne Strednej Ázie.
Osvedčená metóda
Podľa konceptu D. Trumpa by USA mohli na dosiahnutie svojich cieľov použiť metódu cukru a biča. Pričom nejde o nič nové v US zahraničnej politike.[5]
Cukor sú rôzne ústupky v sankčnej, tarifnej a colnej oblasti (napr. zrušenie sankcií voči LUKoil-u, ktorý má veľké projekty s KazMunajGaz-om v Kazachstane), zvýšenie vojenskej pomoci v boji s terorizmom (veľmi príťažlivé pre Tadžikistan).
No a bič, to sú tarify a sekundárne sankcie, ktoré sa môžu dotknúť celej pätice.
V zásade možno povedať, že tento summit, logika jeho prípravy, amerického povýšeneckého prístupu je v tom, že Washington si chce skolonizovať Strednú Áziu skôr než Ruská federácia úspešne naplní svoje ciele na Ukrajine, ktorá je už pre americký biznis out.
Nakoniec, nová veľvyslankyňa USA v Kazachstane Juliet Staff pri svojej obhajobe v americkom Senáte akcentovala: „… takmer polovica objemu minerálov, ktoré sú kritické pre americkú ekonomiku a obranu, sa nachádza v Kazachstane…“ Ďalej povedala: „… jedným z mojich hlavných cieľov ako veľvyslanca, je zabezpečiť, aby sa US investície do kritických nerastov mohli uskutočniť a dúfajme, že nahradia čínske investície…“[6]
Lenže iný americký veľvyslanec – bývalý v Uzbekistane a Kazachstane – Daniel N. Rosenblum upozorňuje, že Washington nie je schopný infikovať Strednú Áziu svojimi ideologickými naratívmi a efektívne konkurovať Číne, Ruskej federácii, ale ani Turecku v regióne. Tieto krajiny totiž, podľa jeho názoru, v regióne konajú s „… jasným plánom a majú svoju rozumnú stratégiu…“
Skôr surovinový summit, než summit SA-USA[7]
Ak sa pokúsime zhrnúť, čo bol, resp., ako treba hodnotiť, či vnímať tento summit vo Washingtone konaný 6. novembra 2025, tak bol produktívny. Produktívny, ale výlučne pre Spojené štáty a jeho neokoloniálne záujmy.[8]
Podľa interných informácií, D. Trump a jeho kolegovia diskutovali aj o rozmiestnení vojenských základní Pentagónu v regióne. A to by bol koniec!
Okrem minerálov, táto návšteva stredoázijskej pätice prezidentov bude výzvou pre politiku Číny a Ruskej federácie voči regiónu.
Spojené štáty sledujú ciele tvrdej konkurencie s Čínou v regióne, posilňujú sankčnú blokádu Ruska a v budúcnosti využívajú tento región na návrat do Afganistanu a vyvíjajú tlak na Irán, čo znamená presne definovaný stupeň poslušnosti a lojality, pre ktoré „záruky suverenity“ zo strany Ruska nemusia stačiť, ako aj národné koncepcie „neutrality“ a „viac vektorového prístupu“.
Lenže, každá akcia vyvoláva protireakciu.
Na to nezabúdajme!
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
[1] Tu je zaujímavý pohľad komentátorky Edny Mohamed zverejnený na stránkach Al Jazeery: Why is Trump hosting Central Asian leaders; are Russia, China his targets? | International Trade News | Al Jazeera; Pozri tiež: Trump to Host Central Asia Leaders as Resources Race Heats Up – Bloomberg;
[2] Prvé stretnutie v rámci tohto dialógu sa uskutočnilo v novembri 2015 v Samarkande, čím sa začala nová etapa spolupráce.
[3] K histórii pozri video: US & Central Asia: What Is the C5+1? – The Diplomat
[4] Pozri: https://cacianalyst.org/resources/A_New_American_Strategy_for_Greater_Central_Asia.pdf
[5] Pozri: Cukor a bič na Strednú Áziu nezaberá – Noveslovo
[6] https://www.ng.ru/economics/2025-07-28/
[7] Pozri: «Минеральная дипломатия» Трампа. Итоги саммита «США – Центральная Азия»
[8] Nezabúdajme, že Kazachstan podpísal dohodu o kúpe amerických nákladných lokomotív v hodnote 4 mil. $ a súhlasil so spoluprácou pri ťažbe ropy na poliach Tengiz a Karačaganak. Uzbekistan sa zaviazal kúpiť lietadlá Boeing 787-9 Dreamliners v hodnote 8,5 mil.$ Okrem toho sa dohodli na realizácii spoločných projektov v Strednej Ázii za viac ako 100 mil. $.
