To nie je rečnícka, ale celkom legitímna otázka. Po dnešnom (9. 9. 2025) leteckom útoku Izraela na Dauha, hlavné mesto suverénneho štátu Katar, je len otázkou času, kedy náboženskí šialenci okolo Netanjahua rozšíria svoju nenávistnú agresiu aj iným smerom. Možno vyhodnotia účastníkov protestov Prázdnych hrncov ako teroristov či antisemitov a zaútočia na nich tak, ako teraz zaútočili na členov Hamasu, ktorí v Katare pripravovali odpoveď na Trumpov návrh prímeria v Gaze.
Deň pred útokom Izrael oznámil, že do Kataru vyšle delegáciu na rokovania s Hamasom – a o pár hodín tam poslal lietadlá s bombami. Izrael stavil na podlé, zbabelé, gangsterské a ničím neobhájiteľné konanie, hodné len opovrhnutia. Psychopati v Tel Avive si nedovidia ďalej od nosa, vôbec nedokážu domyslieť, že svojou agresiou neutlmia, ale naopak, len podnietia nenávistné reakcie. Tie zasiahnu aj milióny nevinných ľudí hlásiacich sa k judaizmu. Na celom svete vyvolávajú čoraz väčší hnev a nespokojnosť obyčajných ľudí, čo sa nutne prejaví aj v razantných krokoch politikov, ktorí problém genocídy páchanej Izraelom na Palestínčanoch doteraz len zahmlievali či spochybňovali.
V tejto súvislosti chcem pripomenúť univerzálny problém fanatického vierovyznania. U nás vládne predstava, že fanatickí sú len islamskí fundamentalisti, pričom radi zabúdame na náboženské vojny v Európe. Fanatizmus sa nevyhol ani judaizmu. V nedávnom interview svetoznámy izraelský historik Yuval Noah Harrari priznal, že v Izraeli aktuálne prevládajúci sionizmus rozbíja nielen arabský svet, ale najmä dvetisícročnú tradíciu judaizmu.
„Biblický judaizmus a judaizmus druhého chrámu boli násilným kmeňovým náboženstvom. Ústrednými rituálmi judaizmu v tom čase boli krvavé rituály v chráme. Bolo to veľmi krvavé náboženstvo.
Keď pred 2 000 rokmi Rimania vyhnali Židov do diaspóry, osvietení rabíni od základu zmenili učenie judaizmu. Premenili ho na náboženstvo štúdia, vzdelávania. Najvyššou židovskou hodnotou sa stalo – študovať, učiť sa, diskutovať, rozvíjať múdrosť. Toto Židia robili 2 000 rokov.
A po 2 000 rokoch sa Židia z celého sveta vracali do Jeruzalema, aby do praxe uviedli to, čo sa 2 000 rokov učili.
Keď sa však dnes pozerám na Izrael, pýtam sa – čo sme sa za tých 2 000 rokov naučili? Čo sme sa, do pekla, naučili? Naučili sme sa vybudovať silnú armádu. Určite. Naučili sme sa statočne bojovať. Určite. Niektorí sa naučili mať aj radosť z kántrenia slabších ľudí.
Ale všetky tieto veci poznali Rimania už pred 2 000 rokmi… Aký zmysel malo 2 000 rokov učenia, ak jediné, čo sme sa naučili, bolo to, čo Rimania už vedeli? Bola to strata času.“
Redaktor na to poznamenal: „Scenár budúcnosti Izraela je veľmi pochmúrny.“
Vo svetle takýchto udalostí zmena Ministerstva obrany USA, najväčšieho podporovateľa vojenských výbojov Izraela, na Ministerstvo vojny, nie je iba formálnym aktom. Ale to je iná kapitola…
