V priebehu tohto leta niekoľko politických strán predstavilo svoje návrhy na politické a ekonomické zmeny, ktoré podľa nich potrebuje slovenská spoločnosť. Žiadne návrhy však neboli natoľko radikálne ako „Hlboká orba“ od strany Demokrati, vedenej bývalým ministrom Jaroslavom Naďom. Je to celkom paradoxný názov, pretože táto strana združuje najviac ľudí, ktorí tu v rokoch 2020 – 2023 vládli na čele s Eduardom Hegerom a „hlbokú orbu“, ktorá sa vtedy vykonala, pociťujeme dodnes. Napriek tomu, že od ich odchodu do opozície uplynuli iba dva roky, chcú znovu všetko hlboko preorať.
V nasledujúcom texte sa pozriem na tieto témy Hlbokej orby:
Proruskí kolaboranti?
Neochvejná prozápadná orientácia?
Vyšetrovanie trestnej činnosti?
Menej daní, viac lekárov?
Energetická suverenita?
Kultúra a sociálne veci
Proruskí kolaboranti?
Strana Demokrati na úvod svojho programu Hlbokú orbu definuje takto: „Hlboká orba, to je spravodlivé a zákonné vyrovnanie sa s korupčnými, mafiánskymi a proruskými klanmi ,našich ľudí‘.“ Táto definícia má však niekoľko nedostatkov: spájať mafiu a korupciu so sympatiami voči nejakému národu je veľmi nebezpečné a práve takto pracovala aj nacistická propaganda v 30. rokoch 20. storočia. Skúsme si pritom predstaviť, že by niekto dnes do jedného radu postavil korupčné, mafiánske a proizraelské, resp. židovské klany. A navyše by miesto pojmu „proruskí kolaboranti“ použil pojem „prožidovskí kolaboranti“. Zrejme by ho čakalo trestné stíhanie… Okrem toho je faktom, že medzi proruskými ľuďmi je viacero osobností, ktoré sa dokázali voči Moskve politicky postaviť vtedy, keď to bolo mimoriadne dôležité a súčasne aj zložité – dokázal to napr. Ján Čarnogurský svojou kritikou sovietskej moci pred rokom 1989. Preto možno konštatovať, že Hlboká orba svojou etnickou selektívnosťou presadzuje diskriminačný prístup, ktorý vylučuje akékoľvek „spravodlivé vyrovnanie“.
Hlboká orba má tiež údajne byť aj snahou o poctivú obnovu Slovenska a Demokrati sľubujú „našu neochvejnú prozápadnú orientáciu, silnú občiansku spoločnosť a ústavné brzdy proti návratu autoritárstva“. Bolo by dobré však vedieť, či tie ústavné brzdy majú fungovať aj voči autoritárom, ktorí chcú blokovať webové stránky, umlčovať názorových oponentov či zavierať nevinných ľudí do kolúznej väzby na viac ako rok, aby ich potom prepustili bez podania obžaloby… A či občianskou spoločnosťou myslia Demokrati aj tie skupiny ľudí, ktorí budú vyjadrovať svoje odlišné občianske postoje napr. v prípade Ruska alebo očkovania. Alebo či tvoria občiansku spoločnosť len ľudia, ktorí majú názory zhodné s Jaroslavom Naďom a spol.
Neochvejná prozápadná orientácia?
Zaujímavou témou v tejto súvislosti je aj slovné spojenie „neochvejná prozápadná orientácia“. Strana Demokrati uvádza: „Náš životný priestor je Európska únia a NATO… Zakotvením do ústavy ho urobíme trvalo nespochybniteľným a ústavne garantovaným – pre našich občanov, pre spojencov aj pre budúce generácie.“ Neznie však pojem „trvalo nespochybniteľný“ trochu podobne ako „Na večné časy so Sovietskym zväzom a nikdy inak?“ Lenže podobná finalita dejín v znení „urobíme trvalo nespochybniteľným“ je typická práve pre totalitné režimy. Zvlášť budúce generácie by mali mať právo samy sa rozhodnúť, či chcú alebo nechcú byť členmi NATO a EÚ. Ak im bude členstvo vyhovovať, nech zotrvajú a ak im vyhovovať nebude, nech sa slobodne rozhodnú proti, najlepšie v referende – tak by to robili skutoční demokrati…
Medzi priority programu Hlboká orba patrí aj: „Posilňovať a rozvíjať vzťahy budeme s našimi partnermi, ktorí stoja na strane slobody, demokracie a mieru.“ Tu sa ponúka zaujímavá otázka, kto stojí na strane mierových hodnôt. Rusko to určite nie je, ale len sotva možno v danej súvislosti spomínať západné mocnosti. USA a ich európski spojenci viedli totiž v 21. storočí najväčší počet vojenských intervencií v zahraničí a dlhodobo vydávajú najväčšie prostriedky na zbrojenie. Nuž a ani z hľadiska demokracie či slobody nie je súčasný trend v týchto štátoch vôbec pozitívny – najmä v porovnaní so situáciou na konci 20. storočia je tam slobody a demokracie podstatne menej. Zvlášť sa to predstavuje v oblasti slobody prejavu, kde sa posilňujú nástroje kontroly a umlčovania nepohodlných názorov. Najlepšie by všetky požadované charakteristiky (sloboda, mier, demokracia) spĺňali niektoré štáty Latinskej Ameriky, napr. Brazília, vedúci člen BRICS, ale tú zrejme Demokrati na mysli nemali…
Vyšetrovanie trestnej činnosti?
V oblasti trestného práva uvádza Hlboká orba nasledujúce: „Preto obnovíme Národnú kriminálnu agentúru a Úrad špeciálnej prokuratúry, aby sa trestná činnosť opäť reálne vyšetrovala – a nie zametala pod koberec a amnestovala.“ Nie je jasné, čo Demokrati myslia pojmom „amnestovať“, pretože amnestia nie je nástroj, ktorý by používala súčasná vládna koalícia. Zaujímavá požiadavka znie na reálne vyšetrovanie trestnej činnosti. Skutočné vyšetrovanie totiž nevyzerá tak, ako sa na Slovensku dialo pri určitých významných kauzách v rokoch 2020 – 23. Vtedy pri mnohých trestných konaniach totiž vyšetrovanie absentovalo a nahradzovalo sa kolúznou väzbou alebo aspoň jej hrozbou. Namiesto vyšetrovania a zhromažďovania dôkazov sa potom čakalo na to, kedy sa obvinený zlomí a potvrdí verziu vyšetrovateľov. Ak sa zlomil, urobila sa dohoda, často s podmienečným trestom a z daného človeka sa stal nový „kajúcnik“. Ak sa ale nezlomil, tak ho prepustili, ako keby sa nič nestalo. Samozrejme, neplatí to na všetky prípady, ale prípadov dlhej kolúznej väzby bez následnej obžaloby by sa dalo vymenovať veľa.
V súvislosti s prokuratúrou je zaujímavé ešte jedno protirečenie: „Prekopeme sovietsky systém prokuratúry a zriadime nezávislé štátne zastupiteľstvá.“ A takisto: „… posilníme nezávislosť jednotlivých prokurátorov a namiesto mocenskej pyramídy vybudujeme štátne zastupiteľstvá.“ Takže Demokrati na jednej strane uvádzajú, že chcú obnoviť Úrad špeciálnej prokuratúry, súčasne ale hovoria o premene prokuratúry na nezávislé štátne zastupiteľstvá. Obnova ÚŠP a nezávislé štátne zastupiteľstvá budú ťažko zlučiteľné i preto, lebo práve ÚŠP s malým počtom prokurátorov v minulosti skoncentroval príslušnosť v takých témach ako korupcia, extrémizmus a zločinecké skupiny. Navyše, ich koncentroval s argumentom, že treba pretrhať regionálne väzby. Demokrati však chcú zriadiť nezávislé štátne zastupiteľstvá, ktoré nebudú podliehať „mocenskej pyramíde“ a práve tým zvýšia riziko obnovy regionálnych väzieb daných orgánov. Samozrejme, že existujú argumenty pre viac i menej centralizovaný model prokuratúry či štátneho zastupiteľstva, problém je však v tom, že súčasne nemožno dosiahnuť jedno i druhé a vytvoriť tak „kvadratúru kruhu“.
Menej daní, viac lekárov?
Za veľmi odvážne možno považovať aj rozpočtové predstavy strany Demokrati. Uvádzajú: „Preto chceme zjednodušiť daňový systém, znížiť základné daňové sadzby (daň z príjmu aj DPH) a zaviesť 17 % rovnú daň.“ Okrem toho plánujú vytvoriť nové výnimky z platby DPH: „Oslobodením kúpy prvého bytu od DPH mladým ľuďom výrazne uľahčíme štart do samostatného života.“ Demokrati taktiež plánujú odstrániť transakčnú daň. Súčasne ale sľubujú kroky, ktoré prinesú nové výdavky, napr. v zdravotníctve. Demokrati uvádzajú: „Zrušíme nezmyselné platby za termíny u lekára a zlepšíme fungovanie ambulancií, ktoré sú kľúčové pre včasnú diagnostiku a liečbu. Podporíme mladých lekárov, aby prichádzali aj do ambulancií v regiónoch a zlepšíme systém financovania ambulantného sektora. Rozšírime skríningové programy na včasný záchyt najčastejších onkologických ochorení...“ Hlboká orba ďalej hovorí: „Diaľnica D1 do Košíc musí byť štátnou prioritou – nie večným sľubom. Dostaviame ju.“ Demokrati to všetko pritom sľubujú v čase, keď značnú časť rozpočtu bude odčerpávať záväzok vydávať 5 % HDP na obranu. Otázkou preto je, ako chcú Jaroslav Naď a spol. dodržiavať povinnosti z ústavného zákona č. 493/11 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti. Na to poskytujú nasledujúcu všeobecnú odpoveď: „… štát má obrovský priestor šetriť na vlastnej prevádzke – nie na ľuďoch.“ Otázkou ale je, či niečo také naozaj dokážu – v rokoch 2020 – 2023 totiž na vlastnej prevádzke šetriť vôbec nedokázali.
Ešte zaujímavejšie vyznieva tvrdenie o znižovaní regulácie. Eduard Heger v Hlbokej orbe sľubuje: „Menej regulácií znamená viac peňazí pre ľudí, viac práce, viac investícií.“Karel Hirman zasa uvádza: „Nižšie dane, menej regulácií, efektívnejšie čerpanie eurofondov – to je cesta k obnove Slovenska…“ Som však zvedavý, prečo uvedení bývalí členovia vlády nedokázali presadzovať program znižovania regulácií ešte pred rokom 2023, keď mali tú možnosť. Naopak, obdobie 2020 – 2023 sa vyznačovalo najviac nepredvídateľnou tvorbou práva a najnižšou mierou právnou istoty v histórii samostatnej SR. Podľa očakávania, v Hlbokej orbe sa objavujú hlavne všeobecné tvrdenia, ale keď autori občas navrhnú nejaký konkrétny zákon, takisto vznikajú otázky. Spomenúť možno napr. toto: „Zákonom o uvádzaní dreva na vnútorný trh uložíme štátnym obhospodarovateľom lesov povinnosť zohľadňovať požiadavky lokálnych spracovateľov.“ Taký zákon by určite mal svoj význam, otázkou však je, ako to chcú Demokrati presadiť. Existuje totiž aj niečo také ako vnútorný trh a slobodný pohyb tovarov v EÚ. Veľa by síce záviselo od konkrétnych ustanovení, ale dá sa predpokladať, že na podobný zákon by veľmi negatívne zareagovala Európska komisia.
Energetická suverenita?
To, čo je pri strane Demokrati trochu prekvapujúce, je sebavedomé používanie pojmu energetická suverenita. V Hlbokej orbe sa uvádza: „Energetická suverenita je kľúčom k hospodárskej aj politickej slobode.“ Pri takýchto návrhoch od Demokratov blednú aj „suverenisti“ Fico a Orbánom… Energetická suverenita je totiž málo zlučiteľná s politikou EÚ pri tzv. energetickej únii a integrácii na vnútornom energetickom trhu. A navyše, kľúčovou otázkou pre to by malo byť, čo slovenská energetická suverenita znamená pri téme Ukrajiny. Popri energetickej suverenite však zaujímavo vyznievajú aj prísľuby Demokratov v oblasti energetiky: „Potrebujeme stabilné a férové ceny energií – pre domácnosti, firmy aj verejné služby. Nie pre kšeftárov, oligarchov a režimy, ktoré nás vydierajú.“ Nuž bolo by dobré vedieť, či tými kšeftármi a oligarchami mysleli aj špekulantov z Európskej energetickej burzy v Lipsku, kde sa tvoria obrovské zisky, ale len pre vybraných oligarchov. Jaroslav Naď a spol. by sa však mohli spýtať aj slovenských firiem, čo si mysleli o cenách energií v čase, keď boli vo vláde. Ale možno, že keď Klub 500 a Vladimír Soták začnú hovoriť o problémoch kvôli nedostatku ruských surovín, aktivisti znovu pošlú niekoho, aby na nich podal trestné oznámenie pre podozrenie z financovania terorizmu kvôli nákupu ruských surovín (ako v roku 2022).
Sociálne veci a kultúra
V Hlbokej orbe sa objavuje ešte niekoľko zaujímavých tvrdení zo sociálnej oblasti, napr. „Nedovolíme siahnuť na vaše dôchodkové úspory v II. pilieri.“ Ochrana úspor v II. pilieri by síce mohla byť zaujímavým programom, otázkou je však to, či dané úspory netreba chrániť hlavne pred samotnými správcovskými spoločnosťami. Skúsenosti z Latinskej Ameriky, odkiaľ sme tento model dôchodkového systému preberali a kde niektoré systémy skrachovali, ukazujú, že hrozbou pre úspory môžu byť práve oligarchovia, ktorí II. pilier spravujú. A tu garancia zo strany štátu chýba. V sociálnej oblasti je zaujímavá aj predstava Demokratov o vzdelávaní. Uvádzajú: „Slovensko potrebuje školstvo, ktoré pripravuje deti a mladých ľudí na skutočný život, nie na písomky.“ Príprava na skutočný život a to bez písomiek znie ako z rozprávky, ale v súčasnosti čelíme zúfalému nedostatku učiteľov, a to zvlášť v oblastiach, ktoré majú budúcnosť, napr. informatika. Navyše, veľká časť vzdelávania dnes stojí na učiteľoch v dôchodkovom veku a je otázne, ako chcú Demokrati prilákať mladých ľudí ochotných uskutočňovať zmeny systému – najmä keď plánujú znižovať dane a zvyšovať výdavky na zbrojenie. Okrem toho, keď sa pozrieme do sveta, vidíme, že časté testovanie študentov sa uskutočňuje nielen v Číne, ale aj v krajinách, ku ktorým Demokrati vzhliadajú, napr. v USA.
Pokiaľ ide o otázky kultúry, strana Demokrati tu stavia na svoju umelkyňu Dorotu Nvotovú, ktorá v Hlbokej orbe uviedla: „Slobodná kultúra, umenie a médiá musia byť samozrejmosťou. Toto odvetvie však chceme povýšiť aj na účinný nástroj v boji proti dezinformáciám, na scitlivovanie spoločnosti a odhaľovanie pravdivej histórie 20. storočia.“Slobodné umenie je nepochybne veľmi dôležité, bolo by však zaujímavé, ako ho možno spájať s bojom proti dezinformáciám. Slobodné umenie je totiž plné dezinformácií a ich zákaz by bol významným krokom smerom k neslobode. Predstavme si, že nejaký spevák začne spievať na náboženskom podujatí pieseň o tom, že videl anjela, hoci ho vôbec nevidel. Má azda nastúpiť Národný bezpečnostný úrad a vystúpenie mu zrušiť? A čo dokumentárne filmy alebo texty zobrazujúce nepravdivým alebo manipulatívnym spôsobom historické témy, napr. život nejakého umelca? Treba ich uložiť do trezoru alebo aspoň doplniť vysvetľujúcim statusom akéhosi bojovníka proti dezinformáciám? Nuž a pokiaľ ide o „pravdivú históriu 20. storočia“, čo budú štátne orgány robiť, keď sa stretnú maďarskí a slovenskí historici na nejakej konferencii a začnú riešiť sporné témy spoločnej minulosti? Často sa totiž nevedia zhodnúť ani na podstatných faktoch a čo jedni považujú za objektívne preukázané, to druhí vnímajú ako manipuláciu. Nastúpi potom určený úradník z „ministerstva pravdy“, ktorý rozhodne, čo sú skutočné fakty a „dezinformátorom“ zablokuje účty na sociálnych sieťach?
Na záver možno iba konštatovať, že hoci Hlboká orba hlása boj proti dezinformáciám, sama je plná rôznych manipulácií a rozporov. Nuž a keď sa na daný materiál pozrieme ako na politický program, vidíme tam aj dôvody, prečo politici strany Demokrati zlyhali už v rokoch 2020 – 2023. Oveľa horšie je však to, že ich agresívny program „hlbokej orby“ prichádza v čase, keď spoločnosť potrebuje skôr upokojenie a zmier. Samozrejme, agresívna rétorika strany Demokrati sa môže ukázať aj ako politicky efektívna: v slovenskej spoločnosti totiž reálne existuje skupina voličov typu Juraj Cintula, ktorá túži po krvi a keď budú Demokrati radikálnejší ako Igor Matovič, majú šancu získať časť jeho voličov.
