Od 15-tich rokov až do dôchodku v 65-tich rokoch som sa venoval chémii, jej štúdiu a potom vedecko-pedagogickej práci v oblasti fyzikálnej chémie. Svoj postoj k testovaniu a očkovaniu som už vyjadril v niekoľkých článkoch v elektronickom časopise SLOVO. Len mimochodom na testovaní MOMkami sa dalo dobre zarobiť. Problém s bezpečnosťou a testovaním vakcín proti covidu, sa podľa mňa, zahmlí, rozplynie ako molekuly plynu do voľného priestoru. Neviem, akú akreditáciu mala SAV na takéto analýzy, tak sa nejdem k tomu vyjadrovať. Pamätám si, keď jedno pracovisko chcelo získať medzinárodnú akreditáciu na riešenie niektorých konkrétnych presne vyšpecifikovaných problémov. Schválenie akreditácie trvalo dva roky. Aby si ju udržali, bolo pravidelne kontrolované, či dodržujú predpísané podmienky. Ako a kým bolo príslušné pracovisko SAV akreditované na takúto analýzu?
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Moja odborná práca mala experimentálny charakter. V publikácii o postupoch, výsledkoch a záveroch práce bola vždy kapitola „Experimentálna časť“. V nej sa udávali použité chemikálie, ich výrobca a stupeň čistoty. Pre istotu sme ich obyčajne ešte prečistili, pevné látky rekryštalizáciou, rozpúšťadlá predestilovaním. Čistota, nových nasyntetizovaných látok sa podrobila elementárnej analýze. Pri zložitejších štruktúrach sa využili ďalšie fyzikálno-chemické metódy, ktoré sa robili v na to určených laboratóriách.
Ďalšie informácie sa týkali prístrojovej techniky. Udávali sa výrobca, prípadne rok výroby, špecifikácia prístroja, rozlišovacia schopnosť signálu, napr. šírka spektrálneho pásu, trieda presnosti, aby sa dal rozlíšiť šum od skutočného signálu. Experimenty sa niekoľkokrát opakovali a štatisticky vyhodnocovali. Kvôli spresneniu výsledkov sa urobila analýza experimentálnych podmienok, aby sa zistilo, ktorý parameter merania treba zlepšiť, aby sme dostali presnejší výsledok (napr. meranie teploty, času, objemu atď.). Je zbytočné kupovať drahý termostat so stabilitou ± 0,01 oC, keď presnosť merania inej veličiny zaťaží výsledok niekoľkokrát väčšou chybou. Tento prístup k laboratórnym experimentom nám „vtĺkali do hlavy“ už počas štúdia na chemickej priemyslovke a v prvom ročníku PriFUK na praktikách z fyziky. Žiaľ, ďalšie generácie študentov aj niektorých mladých vedcov na tento prístup trocha pozabudli a mnohokrát sa nekriticky spoliehajú na to, „čo im vyhodí prístroj“. Teraz je pre študentov prístroj „čierna skrinka“ a podstata, na akom princípe pracuje, ich väčšinou nezaujíma.
Podľa mňa by mali byť výsledky o analýze vakcín publikované a recenzované v karentovanom časopise s autormi a presnou adresou pracoviska, nestačí len SAV, ale aj príslušný ústav. Ak vláda ani parlament nemajú odborníkov na takéto posúdenie, tak je to, podľa mňa, len politika. Zdá sa, že pán MUDr. Kotlár zvolil zlý postup pri riešení tohto problému. Keď už vláda uvoľnila na to peniaze, mala byť zriadená nezávislá komisia, ktorá by vybrala aspoň tri akreditované pracoviská a tie by posúdili čistotu vakcín. Možno by to vyšlo aj lacnejšie.
V neblahej pamäti ministrovania pána Ing. P. Plavčana, CSc. (2016 – 2017) dostali na posúdenie grantov ľudia z iných odborov, o ktorých prakticky nič nevedeli (medicínsky projekt posudzoval strojár. Vznikali zvečera do rána nové výskumné inštitúcie a žiadali granty, div nie na jadrovú syntézu). Vtedy sa mi s kolegom do rúk dostal na posúdenie projekt „inžinierov strojárov“, ktorí dokazovali, že druhý zákon termodynamiky neplatí, a tým by sa dalo zostrojiť perpetuum mobile druhého druhu. Asi sa komisia pri výbere posudzovateľov pomýlila, projekt mala poslať na niektorý ústav spoločenských vied, a tým by možno energetická kríza bola už vyriešená.
Ja som očkovanie proti covidu odmietol. Keď sa ma niektorí lekári pýtali na príčinu odmietnutia, argumentoval som hlavne tým, že takéto vakcíny a tiež liečivá sa vyvíjajú a testujú aspoň 8 rokov. Tento argument som považoval za dostatočný a do odborných debát o molekulárnej biológii a biochémii som sa nepúšťal; necítil som sa na to kompetentný. O rúškach a respirátoroch som mohol diskutovať, lebo v tejto oblasti mám určité vedomosti. No na tému funkcie ochranných rúšok sa mnohí ľudia, ktorí tomu rozumeli, kvôli svojej pohodlnosti a pokoju nevyjadrovali.
Momentálne sa diskutuje o obsahu DNA vo vakcínach. Čo ďalšie by sa v nich ešte dalo nájsť?! A vôbec existuje nejaká DNA?!
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
Jedna odpoveď
Celé dianie počas C a potom počas plošnej v, provokuje okrem zakázaných otázok, ktoré kladú iba nevzdelanci – aký vplyv má a bude mať na smrtnosť a plodnosť populácie táto „operácia“ aj otázku, či táto aféra nebola skúškou na riešenie veľkosti premoženej svetovej populácie. Nebolo to prvý raz, čo by sa také veci riešili vedecky – veď aj napr. v 3. ríši sa všetko riešilo vedecky a potom sa teda po dosť dlhom čase a riadením osudu prišlo na to, že to bolo porušenie vedeckej etiky. Ak by však 3. ríša vyhrala poslednú vojnu, tak by to bolo stále v súlade s vedou a etikou.