Aké západné bezpečnostné garancie ohľadom Ukrajiny môže Putin akceptovať?

Putin by hypoteticky mohol súhlasiť, že obnovenie súčasnej podpory, ktorú NATO poskytuje Ukrajine (zbrane, spravodajské informácie, logistika atď.), v prípade ďalšieho konfliktu neprekročí ruské červené čiary.  Je však nepravdepodobné, že by urobil kompromis ohľadom spornej otázky západného vojska na Ukrajine, akonáhle sa súčasný konflikt skončí.

Tvrdenie Steve Witkoffa zo summitu v Anchorage, že Putin údajne súhlasil, aby USA poskytli Ukrajine ochranu „na úrovni Článku 5“, ktoré Trump zopakoval počas summitu v Bielom dome so Zelenským a hlúčkom európskych vodcov, vytyčuje otázku, v akej forme by uvedené tvrdenie mohlo hypoteticky byť pravdivé. Ak pre účely analýzy predpokladáme, že Putin naozaj súhlasil, je dôležité objasniť, čo vlastne Článok 5 obsahuje. Pre začiatočníkov: neobsahuje povinnosť spojencov vyslať vojsko, ak jeden z nich bude vystavený útoku.

Podľa Severoatlantickej zmluvy každý člen má konať, iba „ak to považuje za potrebné“, čo sa môže lež nemusí vzťahovať na „použitie ozbrojených síl“. Ako som vysvetlil pred nejakým časom, „Ukrajina ostatné tri roky pravdepodobne užívala prospech plynúci z tohto princípu napriek tomu, že nebola členom NATO, lebo dostávala od aliancie všetko okrem vojska. Zbrane, spravodajské informácie, logistika a ostatné formy podpory boli poskytované Ukrajine v duchu Článku 5.

Dalo by sa v danom prípade predpokladať, že Putin odsúhlasil obnovenie „ochrany podobnej Článku 5“ v prípade ďalšieho konfliktu bez toho, aby boli prekročené ruské červené čiary. Hoci Rusko namieta ohľadom remilitarizácie Ukrajiny po skončení súčasného konfliktu, bolo by možné, aby uvedené prijalo ako súčasť veľkého kompromisu výmenou za iné ruské ciele. Rusko však nebude súhlasiť s tým, aby boli na Ukrajine rozmiestnené západné vojská po skončení súčasného konfliktu.

Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharovová deň pred summitom v Bielom dome vyhlásila: „My opakujeme naše dlhodobé stanovisko, že jednoznačne odmietame všetky scenáre obsahujúce nasadenie vojenských jednotiek NATO na Ukrajine.“ Neočakávame, že sa toto stanovisko zmení, lebo jedným z dôvodom špeciálnej operácie je zastaviť expanziu NATO vnútri Ukrajiny. Západné čižmy na zemi by potom predstavovali jasné zlyhanie ohľadom ruského základného cieľa.

Toto by platilo najmä v prípade, ak by vojská boli nasadené popri kontaktnej línii, ale s nasadením na západ od Dnepra súbežne s vytvorením demilitarizovaného regiónu „Trans-Dneper“, kontrolovaného nezápadnými mierotvorcami, by mohlo byť hypotetickým kompromisom, ako som uviedol tu. Inak povedané, Rusko by uprednostňovalo výlučne nezápadných mierotvorcov, ak vôbec nejakých. Nasadenie zahraničných vojenských síl – nezáleží na tom, z ktorej krajiny – môže povzbudiť Ukrajinu, aby zinscenovala provokácie pod falošnou vlajkou.

Zhrnutie. V poradí od najviac hypoteticky akceptovaných západných bezpečnostných záruk ohľadom Ukrajiny k najmenej hypoteticky akceptovateľným z hľadiska Ruska: 1. obnovenie západnej podpory Ukrajine iba keď by vypukol ďalší konflikt a bez akýchkoľvek mierotvorcov; 2. trvalá západná podpora avšak s nezápadnými mierotvorcami; 3. trvalá západná podpora, západné vojsko západne od Dnepra a nezápadné vojsko v demilitarizovanom regióne „Trans-Dneper“.

Rozsah demilitarizácie Ukrajiny a rozsah západných bezpečnostných záruk potom, ako sa skončí súčasný konflikt, majú pre Rusko zásadný význam, aby zabránili znovu vyzbrojeniu Ukrajiny ako štartovacej rampy pre západnú agresiu. Rusko pravdepodobne nepristúpi na kompromis v tejto spornej otázke, obzvlášť pokiaľ ide o scenár západného vojska na Ukrajine. Rusko môže byť pružnejšie v iných sporných otázkach, ale v tejto jednej bude pevné.

Zdroj text a foto: Andrew Korybko’s Newsletter. 

Preložil Ladislav Hohoš.