Ciele „piatich“ z EÚ – Starmera, ktorý nie je členom EÚ, ale po Johnsonovi prebral úlohu vojnového lídra EÚ -, Macrona, Merza a Tuska a Zelenského z Ukrajiny: vrátiť do procesu vojny USA. A cieľ vojny je nezmenený: strategická porážka Ruska. Odohráva sa to na platzdarme Ukrajiny, so stratou pre Ukrajinu. Z 50 miliónov obyvateľov má dnes podľa odhadov 33 miliónov, ktorí zostali na jej území, z toho je 1 a pol miliónová armáda, ktorej pluk Azov, včlenený do armády, pravdepodobne nedovolí zastaviť boje. Bojaschopných mužov z tých 33 miliónov, ak odpočítame deti a seniorov môže byť cca 6 – 8 miliónov? Ale nie všetci môžu narukovať, pretože niekto musí aj tie zbrane vyrábať a robiť tiež obyčajné veci, bez ktorých sa život nezaobíde. Podľa ruského analytika („innostranovo agenta“) Alexeja Venediktova ochota viesť ďalej vojnu z ukrajinskej strany stojí na 3 pilieroch: NATO (aj keď nie je Ukrajina členom), armáda (tradičné pluky ako Azov) a verejná mienka, ktorá podľa prieskumov (diskutabilných, ale sú) sa opiera o cca 70 percent opýtaných, ktorí chcú jednoznačne prestať až vtedy, keď bude peremoha – víťazstvo. Zelenskyj nemá nijakú silu – aj keby chcel – prestať, on len potrebuje preskupiť, doplniť zásoby atď., preto tá požiadavka ako z Minsk 1 a 2. Ruské požiadavky boli sformulované niekoľkokrát, naposledy včera v Instanbule. Obe strany vedia, že sa nedohodnú, pretože obe rokujú z pozície sily a ani jedna nie je taká oslabená, aby ustupovala. Kľúčová je úloha USA, na ktorého najmä tí „piati“ tlačia a 4 z nich chcú byť aj pri rokovacom stole. Trump menoval za námestníka ministra zahraničných vecí do Pentagónu človeka (vypadlo mi meno, bol aj v predchádzajúcej Trumpovej administratíve), ktorého koncepcia je sústredená na Indočínu a vytvorenie bloku Austrália, Nový Zéland, Japonsko, Južná Kórea a všetky potrebné sily chce sústrediť do tohto budúceho boja s Čínou, ktorá je aj v prijatých dokumentoch označená za protivníka USA.
Včerajší výsledok rokovania v Istanbule je predsa len sľubný – obe strany, aj Rusko, aj Ukrajina upustili do svojich predchádzajúcich postojov. Zelenskyj porušil svoj vlastný zákaz nerokovať s Putinom a teraz sa ho dokonca dožaduje, RF už netvrdí, že so Zelenským rokovať nebude, lebo nie je prezidentom, ale delegácia v Istanbule „vzala na vedomie“ Zelenského požiadavku na rokovanie s Putinom. No „štyria“, pripravení v Albánsku zapojiť sa, utrpeli porážku, lebo ich nikto neprizval, ani USA, ani RF, a tak iba zlostne vyhlásili, že Putin nechce vojnu ukončiť, lebo nepristúpil na ich návrh 30 dňového prímeria.
Sumár: konca vojny na Ukrajine sa moja generácia určite nedočká a generácia mojej vnučky asi tiež nie. Zelenskyj bude vo funkcii bez volieb tak dlho, ako dlho budú pri moci „štyria“, lebo spoločne vložili do tohto strašného podniku priveľa a ešte plánujú ďalších 800 miliárd, na ktoré sa zložíme.
My môžeme situáciu iba analyzovať a nenechať sa zatiahnuť do ich šialeného dobrodružstva.
A každý, kto vyhlasuje, že chce „spravodlivý mier“, vie, že chce pre Ukrajinu ďalšie utrpenie. Taká je realita.
(Status na FB, 17. mája 2025)
4 Odpovede
Tento scenár by som označil ako pesimistický. Tak či onak prezident Trump zohráva kľúčovú úlohu. Má prostriedky, ako donútiť Ukrajinu, aby prijala podmienky zmrazenia konfliktu. Prestane posielať ďalšiu podporu vrátane zbraní a informácií rozviedky. Musk vypne Starlink.
Už dodané zbrane sa dajú na diaľku vypnúť. A odpor tých štyroch tajtrlíkov zvládne. Ak sa nerozhodne pre druhý variant, stiahnutie z konfliktu – nech si zvyšok koalície ochotných robí, čo chce. Podľa môjho názoru jeho rozhodnutie závisí od toho, akú ponuku mu dá Putin ohľadom formovania NWO (Gaza, Irán, vzťahy s Čínou) vrátane biznisu na Ukrajine (obnovenie Nord Stream). Uvidíme…
Pesimista je len informovaný optimista. Vývoj na Ukrajine bude závisieť hlavne od vnútornej politiky v USA. V EÚ pravdepodobne v ďalších 4 rokoch nenastane obrat k mierovej politike. Je ťažko si predstaviť, aby US-army odišla z Európy. Európanov čakajú v nasledujúcich rokoch ťažké časy. Len v prípade veľkých sociálnych nepokojoch môže dôjsť k zmenám, to je naša jediná nádej na ceste k mieru.
Tých „70 percent opýtaných, ktorí chcú jednoznačne prestať až vtedy, keď bude peremoha – víťazstvo“ je z Kyjeva a možno aj z Ivano-Frankivska. V Odese je percento celkom iné.
P.S.
Myslíte Peteho Hegsetha, štátneho tajomníka pre obranu?
Dobrý podvečer, i mne sa zdá pani Gabika, že ste si nasadili príliš tmavé okuliare. Nemyslím si, že Ukrajina (to, čo z nej zostalo) môže ekonomicky, vojensky a najmä ľudsky vydržať dlhšie ako rok, maximálne dva (čo nie je parafráza môjho obľúbeného filmu Pelíšky). Ani s maximálnou podporou svojich sponzorov, ktorí tiež melú z posledného, resp. majú pomaly iné priority. A Rusko? Viete, žil som tam viac ako päť rokov (nielen v moskovskej kancelárii) a odniesol som si poznanie, že Rusi sú a chcú zostať Európanmi. Pravoslávnymi, ale Európanmi. Ekonomické sankcie by asi vydržali ešte dlho, ale tie ľudské, športové a kultúrne určite nie. A ich prezident je príliš dobrý stratég, aby si neuvedomil, že táto pružina je už napätá na hranu. Takže sa bude tiež chcieť dohodnúť,. iste nie za dva dni, určite nie v rámci nejakej reality show, ale dohodnúť sa. Nájsť riešenia. Takže som mierny optimista.