Ľudská nadradenosť a jej deštruktívny vplyv na život

Je najvyšší čas, aby sme začali riešiť existenčne dôležité problémy – obrovské ekologické a sociálne krízy – zmenu klímy, rozpad biodiverzity, zamorenie pôdy, vzduchu a vody toxickými odpadmi, sociálnu nerovnosť. Prekročili sme šesť z deviatich planetárnych procesov, ktoré určujú stabilitu a podporu života na Zemi. Narušili sme energetickú rovnováhu planéty, ktorá sa tvorila milióny rokov.

To nie sú subjektívne názory, ale objektívne, vedecky preukázateľné fakty. Tak ako je faktom, že tie krízy spôsobili ľudia.

Nie je nič dôležitejšie, ako zachovať funkčné podmienky života – a my ich ničíme. Venujeme sa len svojim záujmom, bez ohľadu na širšie súvislosti životného prostredia. Realita je neúprosná – bez života nebudú ani ľudia, ani politika, ekonomika, vojny, umenie – nebude nič, čo dnes ľudia považujú za dôležité.

Z miliónov foriem života na Zemi len jeden živočíšny druh – Homo sapiens – dokázal spôsobiť existenčnú pohromu. Hlavnou príčinou je presvedčenie ľudí o vlastnej nadradenosti nad živou a neživou prírodou, aj medzi sebou navzájom. Tento dominantnýsvetonázor – antropocentrický postoj – ničí podmienky života na Zemi. Dá sa však „postoj“ nejako kvantifikovať a analyzovať?

Spoločným menovateľom všetkých životných procesov je premena energie z jednej formy na inú. To platí aj pre ekonomickú činnosť. Na výrobu a prevádzku áut, lietadiel, lodí, elektronických zariadení a celej ľudskej infraštruktúry je potrebná energia. Spotreba energie je preto objektívnym ukazovateľom miery súladu alebo konfliktu každého živého organizmu s ekosystémom, v ktorom existuje.

Do roku 1970 priemerná ročná spotreba primárnej energie nebola vyššia ako 80 GJ na obyvateľa – dnes je v mnohých krajinách 1,5 až 10-krát vyššia. Pritom spotreba do 60-80 GJ umožňuje vysokú kvalitu života ľudí – dobrú stravu, zdravie a dĺžku života, nízku dojčenskú úmrtnosť, vzdelanie, vedu, kultúrne vyžitie (V. Smil: Energy and Civilization). Všetko nad touto úrovňou je sprostým plytvaním prírodnými zdrojmi, ktoré planéta Zem nedokáže dlhodobo obnovovať a poskytovať ľuďom ako tzv. ekosystémové služby.

Priemerná ročná spotreba energie na obyvateľa v USA a Kanade je 319 GJ, v EÚ 150 GJ, ale v Južnej Amerike len 58 GJ a v Afrike 14 GJ. Na energetickú spotrebu Západu sú potrebné zdroje dvoch až piatich planét Zem, čo zatiaľ zakrýva post-koloniálne drancovanie komodít a surovín z „chudobného“ Juhu. Za „vyspelosťou“ a blahobytom Západu je jeho nadradenosť.

Ničivé dôsledky vplyvu ľudí na planetárne podmienky života popisujú vedy o Zemi. Ich záver je jednoznačný – ak ľudia nezmenia svoj nadradený prístup k svetu, dôsledkom bude narušenie stability planetárnych systémov a zredukovanie biodiverzity, vrátane ľudského druhu. To nie je názor, to je fakt.

Čo je teda príčinou, že ľudia pília konár pod sebou? Podľa jedného názoru konanie ľudí vychádza z podstaty nášho druhu. Ľudia sú od prírody chamtiví, sebeckí a agresívni. Ako každý iný druh, ktorý nemá prekážky, ktoré by regulovali jeho rast, aj ľudia nadmerne využívajú životné prostredie. Expanziu ľudstva máme vraj akceptovať ako fakt a konečné riešenie nechať na prírodu.

Podľa iného názoru sú ľudia mimoriadni, niečo ako všemocní bohovia – aj keď doteraz iba bezohľadní bohovia. Náš príbeh však pokračuje, v určitej fáze vývoja sa zlepšíme, využijeme svoje technologické a vedecké schopnosti, a problémy vyriešime. Potom bude ľudstvo pokračovať ako skutočne výnimočný druh. Ovládnutie prírody teda akceptujme ako zjavný údel ľudstva.

Príbehy o ľudskej povahe však len odvádzajú pozornosť od oveľa dôležitejšej otázky sociokultúrnej podmienenosti konania ľudí. Prelínajú sa rôznymi myšlienkovými tradíciami, v ktorých je človek vrcholom tvorstva. Nadradenosť človeka je aj v systéme morálky, ktorá ľudí priamo podporuje v neobmedzenej vláde nad všetkým, čo je „pod“ nimi.

Dominanciu ľudstva nad biosférou výstižne ilustruje porovnanie hmotnosti suchozemských stavovcov. Pred 150 rokmi bola hmotnosť ľudstva menej ako 10 % a voľne žijúce zvieratá predstavovali vyše 90 % – tie dnes ľudia zredukovali na 3 % (W. Steffen).

Vedomie nadradenosti a technická zdatnosť sú v pozadí množstva zločinov, ktoré ľudská kultúra spáchala na živom aj neživom svete. Nadradenosť je spoločným menovateľom sociálnej nespravodlivosti, rodovej či rasovej nerovnosti, militarizmu. Vedomím nadradenosti je presiaknutý celý ľudský svet.

Dominantné ideológie (politické, náboženské, ekonomické) tisícročia propagujú a posilňujú svetonázor, že ľudské bytosti sú nadradené všetkým ostatným formám života a majú právo ich využívať. Vedomie ľudskej nadradenosti funguje ako všeobecné presvedčenie, že Zem patrí ľuďom, že planéta pozostáva zo zdrojov na zlepšenie blahobytu ľudí, a že ľudský druh je „očividne“ nadradený všetkým ostatným. Pritom postoj nadradenosti nie je vrodený, deti si ho osvoja do šiesteho roku života, keď počas socializácie preberajú od dospelých hierarchiu dominancie.

Podľa takých názorov a systémov viery ľudia myslia a konajú navzájom a aj vo vzťahu k ekosystémom Zeme. Dnes vieme, že ohrozujeme základné podmienky života, ale pokračujeme v tom, lebo je to dôsledok dlhej histórie antropocentrizmu. Sme dedičia aj produkty tej histórie.

Náš deštruktívny vplyv na ekosféru aj medziľudské vzťahy pochádza z vedomia nadradenosti – nie z bytostných zlých alebo božských vlastností ľudskej povahy.

Skutočnú príčinu deštruktívneho nastavenia ľudského myslenia a konania odhalíme až hlboko pod povrchnými príbehmi, na úrovni, ktorú analyzuje evolučná ontológia. Tá odhalila existenciu dvoch autonómnych procesov, ktoré vytvárajú pozemskú skutočnosť. Sú to prirodzená evolúcia prírody, biosféry a umelá evolúcia kultúry, technosféry, ktorú človek tvorí transformovaním výtvorov evolúcie prírody. Kultúra, technosféra nemá vlastné energetické a materiálne zdroje. Tie berie z prírody a vracia jej toxický a nepoužiteľný odpad, pričom ničí ekosystémy, ktoré sú podmienkou života aj pre ľudí.

Evolúcia prírody prebieha podľa pevných fyzikálnych, chemických a biologických zákonov. Evolúcia kultúry prebieha na základe nestálych, meniacich sa pojmových informácií, ktorých štruktúra a jazyk nie sú kompatibilné s „jazykom“ evolúcie prírody.

Svetonázor nadradenosti spôsobuje slepotu ľudí pred veľkoleposťou toho, čo nenapraviteľne ničíme. Oberá ľudstvo o jeho dôstojnosť. Znemožňuje našu úctu k životu. Podporuje nekonečné formy násilia vo sférach mimo ľudí aj v medziľudských vzťahoch. Ľudská nadradenosť dáva falošný pocit bezpečia a vytvára klamlivý dojem, že ľudia svojou inteligenciou, vynaliezavosťou a technologickou zdatnosťou dokážu vyriešiť každý problém. Dnes však vidíme, že existenčne dôležité problémy technikou neriešime, ale naopak – vytvárame. Podľa N. Chomského je ľudstvo na križovatke. Buď budeme pokračovať na ceste sebazničenia, alebo rozvinieme nové vedomie, ktoré kladie prežitie a zdravie planéty do centra rozhodnutí.

Vyšším princípom existencie ľudí a víziou, ktorá môže ľudstvo zjednotiť, je zachovanie života. Aj ten ľudský je možný len za podmienok, aké príroda tvorila miliardy rokov. Úžasným spôsobom to vysvetľuje a ukazuje austrálske oratórium Origins (so slovenskými titulkami). Pre zachovania života je nevyhnutné zmeniť proti-prírodný, antropocentrický postoj na pro-prírodný, ekocentrický. Ako si ľudia ustanovili dopravné predpisy, aby sa navzájom na cestách nepozabíjali, tak si teraz musia uzákoniť nedotknuteľnosť ekosystémov Zeme a tomu podriadiť svoje aktivity. Zem nemusíme chrániť, stačí ju rešpektovať. Lebo ak vojnu so Zemou ľudia vyhrajú, tak definitívne prehrajú.

Viac o tom hovorí filmový dokument Vojna so Zemou, svetovo prvé filmové spracovanie filozofickej koncepcie evolučnej ontológie profesora Josefa Šmajsa, ktorý Slovenská televízia uvedie na Dvojke na Deň Zeme 22. apríla 2025 o 8:55.