V dvojročí 2024 a 2025 si pripomíname 80 rokov, ktoré uplynuli od významných a zásadných míľnikov slovenských dejín: Slovenského národného povstania a oslobodenia Československa. V tom období sa položili na Slovensku zdravé základy národného sebauvedomenia a demokratickej hodnotovej orientácie, ktoré vyústili v samostatnú štátnu existenciu slovenského národa, v dnešnú Slovenskú republiku. Výročia sú to určite zreteľa hodné pri hľadaní zmysluplného smerovania našej spoločnosti a budúcnosti Slovenska. Zachovanie pamäti na tieto udalosti je o to dôležitejšie, že odchádzajú poslední priami svedkovia.
Toto spomínanie má svoj počiatok vo Vianočnej dohode politikov protifašistického odboja z decembra 1943. Už viac ako dekádu Klub Nového slova a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov v spolupráci s ďalšími organizáciami a ľuďmi dobrej vôle organizujú pravidelné pripomínanie jedného z „top dokumentov“ na ceste k slovenskej zvrchovanosti tam, kde sa zrodil, k domu na Gajovej ulici v Bratislave, ktorého bránu krášli artefakt Jána Kulicha.
Dňa 19. decembra 2024, po skončení tradičného zhromaždenia sa prítomní presunuli do priestorov SZPB na Štúrovej ulici podobne ako rok predtým. Vtedy Klub výtvarných umelcov a teoretikov v tesnej súčinnosti so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov a Maticou slovenskou, za podpory Ministerstva kultúry SR sprístupnil prvú časť „spomienky tých, ale aj na tých, ktorí obstáli“ v protifašistickom odboji, ktorých súčasťou je aj „výtvarný rozmer týchto tradícií. Aby sa nestratili a nepoškodili práve tie trvalé hodnoty, na ktoré nesmieme zabúdať.“ Výsledky, „prvé resumé práce odborníkov dôverne znalých protifašistického odboja“ bolo zaznamenané v knihe, ktorá vyšla na Vianoce 2023 s titulom: „Memoriabilita/Spomienky“. Celý názov: „Memoriabilita a spomienky zosnulých výtvarných, umeleckých a odbojárskych osobností a osobností pokročilého veku – tvorcovia protifašistického odkazu.“ Zostavili ju Ladislav Skrak a Martin Krno.
Obálka: Výtvarné motívy zaslúžilá umelkyňa Elena Lazinovská.
Na ňu nadväzuje formou i obsahom kniha: „Memoriabilita/Spomienky 2. – zosnulé a žijúce výtvarné osobnosti, spomienky a rozhovory so žijúcimi a nedávno zomrelými osobnosťami slovenskej kultúry a umenia, odkaz osobností a predstaviteľov protifašistického odboja.“ Zostavil ju Ladislav Skrak, predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov. Vyšla ku koncu roka 2024 v rozsahu 172 strán v rámci projektu (tak ako predchádzajúca) programu 2. Kultúra znevýhodnených skupín, podprogram 2. 2 Vydavateľská a publikačná činnosť. Opäť v spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov a Maticou slovenskou, za podpory Ministerstva kultúry SR. A na pôde SZPB v Bratislave na jej úspech pripil štátny tajomník Ministerstva obrany SR Igor Melichar.
Obsahuje 40 príspevkov, ktoré sú bohato ilustrované. Pre výtvarníka je obraz základom a tak niektoré príspevky tvoria len fotogalérie. Takým je úvodný: „29. august 2024, Banská Bystrica – fotogaléria: 80. výročie Slovenského národného povstania, pocty hrdinom.“ Za ním nasleduje odborný posudok na projekt Klubu výtvarných umelcov a teoretikov od doc. PhDr. Dušana Čaploviča, DrSc.
Ostatné príspevky možno rozčleniť do dvoch častí. Prvá (24 príspevkov na stranách 6 až 116) prináša autorské pohľady na protifašistickú tvorbu a zástoj 13 výtvarných umelcov a deviatich ďalších osobností protifašistického odboja.
Spomienky na 13 výtvarníkov. Ladislav Skrak pripravil päť miniportrétov výtvarníkov, nazvaných stručne: „Ján Mudroch“ (s. 14), „Ľudovít Varga /1917 – 1945/“ (s. 18), „Dagmar Rosulková“ (s. 34), „Elena Lazinovská“ (s. 38 ) a „Umelec zavŕšil svoje dielo /Pamjatnik sebe vozdvig ne rukatvornij/ – za Ivanom Schurmannom“ (s. 44). Všetky mapujú ich zástoj v tomto snažení.
Už samotné názvy príspevkov Jozefa Leikerta vypovedajú nielen o kom píše, ale zároveň jedným slovom charakterizujú podstatu ich tvorivého pôsobenia. „Samota Kolomana Sokola“ (s. 6), „Kráľovstvo Weinera-Kráľa“ (s. 10) a „Brunovského neopakovateľnosť“ (s. 50).
Z pera Ľubomíra Podušela sú v zborníku zaradené tri state: „Eugen Nevan. Pohľad na život a tvorbu umelca“ (s. 22), „Maliar Michal Jakabčic“ (s. 58) a „Viera Žilinčanová. Maliarka poetického lyrizmu“ (s. 62 ).
Historik Petr Švanda v príspevku „Akademický maliar Karol Molnár. Vojak s ceruzkou a štetcom“ sprístupňuje nielen umelecké, ale aj rodinné pozadie tohto umelca, aktívneho účastníka vojny.
Podnetná a pre mňa v mnohom objavná je stať: „Anna Kostková-Kukorelliová, žena dvoch významných mužov slovenskej histórie 20. storočia – národného hrdinu a národného umelca“ od Marcely Macharáčkovej. Tu mám malú poznámku. V textoch týkajúcich sa druhej svetovej vojny je potrebné dôsledne rozlišovať (nezamieňať) a adekvátne používať pojmy ruský a sovietsky. Najmä v dnešných súvislostiach.
Zadná strana obálky: Výtvarné motívy zaslúžilá umelkyňa Dagmar Rosulková.
Prechádzame od spomienok na výtvarníkov k spomienkam na ďalšie osobnosti. Premostenie tvorí netradičný(?!) príspevok Svetozára Krnu: „Esenpéčka sa teší veľkej popularite“ (s. 66). Popisuje zaujímavý fenomén – turistickú značenú Cestu hrdinov SNP od Devína po Duklu. Skutočne táto turistická magistrála predstavuje neformálnu a účinnú možnosť spoznať históriu SNP a odboja nielen z kníh, ale „zažiť“ odkaz SNP na vlastnej koži. Ako S. Krno píše: „Možno si ani neuvedomujeme, čo doma máme. V Ceste Hrdinov SNP sa snúbia chránené prírodné krásy, pestrá história a súčasné kultúrne ovzdušie medzi putujúcimi do zaujímavého osobitého génia loci. Stálo by zato porozmýšľať nad možnosťou prihlásenia sa do Svetové ho dedičstva UNESCO…“
Nasledujú spomienky na ďalších deväť osobnosti protifašistického odboja. Martin Krno aj za pomoci rodinných archívov približuje postavu učiteľa a generála in memoriam Jána Nálepku (s. 70). State o veliteľoch SNP, generáloch Jánovi Golianovi (s. 74) a Rudolfovi Viestovi (s. 78) spracovali vo Vojenskom historickom ústave. Tú druhú sprevádza obrazová príloha od L. Skraka.
„Alexander Hirner v Slovenskom národnom povstaní“ (s. 83) od tajomníka Matice slovenskej Petra Schvantnera predstavuje zakladateľa slovenskej sociológie a významného matičiara. Obdivuhodný vlastenec. Mal som tú česť, že A. Hirner bol mojím učiteľom. Pavol Parenička pripravil stručný portrét o ďalšom matičiarovi v SNP: „Július Barč-Ivan v boji proti spoločenskému zlu (dielom i životom)“ (s. 89). A súbor portrétov osobností, ktorý by sa dal nazvať – matičiari v SNP, uzatvára trojica príspevkov: „Ivan Horváth a jeho pôsobenie v protifašistickom odboji“ od Ľubice Krištofovej (s. 94), „Budúci predseda Matice slovenskej Ladislav Novomeský v Slovenskom národnom povstaní“ od Lukáša Perného (s. 98) a „Laco Novomeský a Ivan Horváth – výtvarný pohľad, hodnoty, bilancia“ od Ladislava Skraka (s. 102).
Memoriabilita obsahuje v tejto časti ešte ďalšie dva texty. Prvý – odkaz na knihu „Rudolf Schuster: Bol som pritom“ (s. 110) o partizánskej bojovej ceste jeho brata, ktorá je predstavená prostredníctvom „skenov“: prebalu knihy, autorovho príhovoru a posudku recenzenta. Druhým a záverečným je stať J. Leikerta „Ťažkého ťažkosti“ (s. 112) o literárnej tvorbe Ladislava Ťažkého inšpirovanej jeho vlastným vojnovým príbehom.
Druhú časť publikácie tvorí 14 príspevkov, ktoré prinášajú dokumenty rozhovory, diela, novinové články, výstavné prezentácie a ich recenzie z oblasti slovenského protifašistického hnutia a jeho umeleckého spodobenia. V takej podobe, ako boli pôvodne uverejnené, bez komentára. Prvým je na s. 116 rozhovor s PhDr. Ladislavom Skrakom vedený Jánom Rohárom a zverejnený v časopise antifašistov Bojovník č.21/2021 (str.4 – 5). Je akýmsi vstupom do problematiky zrodu, spôsobu zachovávania a trvalej prezentácie antifašistickej demokratickej pamäte a tvorivých aktivít výtvarníkov a ďalších osobnosti. Považujem za veľmi dobrú myšlienku urobiť akúsi inventúru expozičných aktivít a tak sprístupniť v tejto knihe výstavy a expozície slovenského výtvarného umenia tematizované bojom proti fašizmu a vojne, ktoré Klub… v priebehu ostatných 20 rokov uskutočnil a to prostredníctvom autentických bulletinov/katalógov. Takto Ladislav Skrak predstavuje výstavu „Slovackie chudožniki v borbe protiv fašizma“ v Moskve v roku 2005 (s. 120) a výstavu „Slovenské výtvarné umenie proti fašizmu a vojne“ v Prahe v roku 2005 (túto spoločne s L. Ballekom) – s. 124. Ďalej „Slowakische Kunst gegen Faschismus. Werte und Wermächtnisse“ – prezentácia výstavy v Berlíne v roku 2010 (s. 128). Nasleduje výstava „V spiľnij borotvi proti fašizmu“ – ako prezentácia výstavy v Kyjeve v roku 2011 (s. 132).
L. Skrak v týchto súvislostiach zaradil do publikácie aj vznik stálej expozície SZPB v roku 2016 reprodukovaním pôvodného bulletinu/katalógu: „Za slobodu – expozícia venovaná odkazu pokrokových národných a protifašistických tradícií, vzniku a práci Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov – pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica“ (s. 138). Informácie o expozícii dopĺňa príspevok Jozefa Bystrického: „Vojensko-taktické operácie, oslobodzovanie Slovenska v období rokov 1944 – 1945 /stála expozícia SZPB Za slobodu!/“ (s. 142)
Zvýšenú pozornosť venoval editor publikácie L. Skrak výstave „Dejiny, hodnoty a krása Slovenska/History, values and beauty of Slovakia“ (s. 146), ktorá bola v sídle Európskeho parlamentu v Štrasburgu začiatkom minulého roka 2024 pod záštitou poslankyne Európskeho parlamentu Kataríny Roth Neveďalovej. Bulletin výstavy obsahuje príhovory Kataríny Roth Neveďalovej, Mariána Gešpera – predsedu Matice slovenskej, Viliama Longauera – predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a kurátora výstavy Ladislava Skraka. Úspešná prezentácia výstavy je doplnená o faksimile článku „O výstave Klubu umelcov SZPB v Štrasburgu. A nielen o nej!“ od Vladimíra Mikundu (s. 150) uverejnená v časopise Bojovník č. 3/2024, 20. 3. 2024, str. 1 a 6. A tiež o článok: „Európe sa predstavili história, hodnoty a krása Slovenska“ od Martina Krna (s. 158). Vizuálnu bodku štrasburskej výstave dáva „Fotogaléria podujatia v Štrasburgu/výtvarné diela, prehliadka EP a prednáška/vernisáž/prehliadka mesta“ na stránkach 160 – 163, autormi fotografií sú Ladislav Skrak, Martin Krno, Branislav Balogh, Martin Baumgarten.
Na jeseň minulého roka sa konala v Dvorane MK SR v Bratislave výstava „Hodnoty a odkaz venovaná 80. výročiu Slovenského národného povstania“. Tú približuje pôvodný bulletin s plným názvom: „Výstava Hodnoty a odkaz venovaná 80. výročiu Slovenského národného povstania /Dvorana Ministerstva kultúry SR. Vernisáž výstavy bola 20. 8. 2024, doba trvania do 26. septembra a predĺžená do 6. októbra 2024 – k 80. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie/ – PhDr. Ladislav Skrak, predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov a kurátor výstavy“ (s. 164). Bulletin dopĺňa faksimile článku „Výstava Hodnoty a odkaz /Boj s fašizmom a nacizmom z pohľadu kníh, filmov, výstav…/“, Bojovník, časopis antifašistov – č. 9/2024, s. 15. Autorom článku je Vladimír Mikunda (s. 167).
Záverečný príspevok publikácie je venovaný vo veku 97 rokov (21. 10 . 2024) zosnulému odbojárovi a priamemu účastníkovi SNP Karolovi Kunovi. Je ním „Smútočný rozlúčkový prejav predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov doc. PhDr. Viliama Longauera, CSc. a fotogaléria – Martin Krno, Branislav Balogh a Ján Rohár. (s. 169)
Publikácia „Memoriabilita 2“ spolu s prvým dielom „Spomienok“ prináša množstvo faktov v písanej i obrazovej podobe na činy odbojárov a kultúrnych pracovníkov v slovenskom protifašistickom hnutí doma i za hranicami a najmä doklady o ich umeleckom stvárnení. Môžu (a mali by) slúžiť ako malý domáci príručný encyklopedický slovník pripomínajúci chvíle, kedy sa rodilo moderné Slovensko. Neustále pripomínať, že národný, sociálny a demokratický charakter Slovenskej republiky je potrebné nielen udržiavať, ale najmä rozvíjať. A to je v súčasnosti prinajmenej taká výzva ako v rokoch druhej svetovej vojny.
