„Nádej je naša povinnosť a beznádej je naša slabosť“, znelo motto konferencie pod názvom „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“, ktorú usporiadal Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) v dňoch 15. a 16. novembra 2024 v pomerne aj pre Slovákov známej obci Mlynky v Maďarsku.
Toto podujatie je podľa organizátorov „tradične venované slovenskej kultúre, slovenskému jazyku a slovenskému verejnému životu v Maďarsku, pričom ide aj o vhodnú príležitosť hlbšie sa zamyslieť nad poslaním slovenských samospráv a občianskych organizácií, resp. nad ďalšími aktuálnymi otázkami, vrátane revitalizácie našej (slovenskej) národnostnej komunity, možnostiam slovenských aktivistov v Maďarsku a skúsenostiam príslušníkov iných národnostných menšín žijúcich v Maďarsku.
Samotný priebeh konferencie, ktorý moderoval novinár Imrich Fuhl, na snímke hore, to potvrdil. Príspevky, ktoré odzneli, ukázali, že Slováci v Maďarsku nielenže sa zamýšľajú nad stavom slovenskosti vo svojej komunite, ale navrhujú i konkrétne postupy, aby slovenské nádeje v Maďarsku pretrvali. Dôkazom sú témy jednotlivých vystúpení a ich obsah. Prvé, v prvý deň, predniesol genetik Matej Šipický, bývalý predseda Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku vo svojom príspevku: „Postrehy a ponaučenia z polstoročia – máme ešte šancu?“, v ktorom kriticky zhodnotil neprajné prostredie pre pretrvávanie národného povedomia Slovákov v Maďarsku. Monika Szabová, riaditeľka Materskej školy, základnej školy, gymnázia a žiackeho domova s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti a úradujúca tajomníčka ZSM prednášala: „Možné smery v národnostnom školstve – realita a možnosti v našich školách.“ Skutočne, zachovanie slovenského jazyka slovenskej menšiny v Maďarsku patrí medzi priority. Vystúpenie univerzitnej profesorky Anny Divičanovej, kulturologičky a etnologičky, bývalej predsedníčky ZSM: „O školstve a verejnom živote slovenskej národnosti v Maďarsku“ poukázalo na niektoré kľúčové momenty slovenskej budúcnosti tamojších Slovákov. Orsolya Szabóová, vedúca kabinetu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku sa v príspevku „Slováci v Maďarsku v zrkadle sčítania obyvateľstva“ zamyslela nad faktom trvalého znižovania počtu slovenskej komunity. V tejto súvislosti spomenula zaujímavý fenomén „Rajka“, kde počet obyvateľov slovenskej národnosti rastie. Bohužiaľ, nie z domácich zdrojov! Poslucháčov zaujal aj Károly Radóczy, mládežnícky referent Celoštátnej samosprávy Nemcov v Maďarsku (CSNM), ktorý informoval na tému: „Praktické skúsenosti so spustením série podcastov CSNM,“ Osobne si cením vystúpenie Heleny Hímešovej (nadporučíčka, vyšetrovateľka Policajného zboru Novohradskej župy): „Kyberkriminalita / digitálne hrozby.“ Považujem to za fakt, že verejne prejavovaná slovenskosť sa dokáže snúbiť s uplatnením v maďarskej spoločnosti.
V druhý deň vystúpili: Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku: „Nový cyklus – výzvy a plány.“ (V tomto roku sa uskutočnili voľby do nového funkčného obdobia slovenských národnostných samospráv.) Anton Paulik, parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku sa podelil o svoje skúsenosti v príspevku: „Otázky okolo parlamentného zastúpenia národností v Maďarsku – Ako to vidím po šiestich rokoch práce v parlamente?“ Juraj Rágyanszki, riaditeľ Slovenského odborného kolégia v Budapešti „O činnosti Slovenského odborného kolégia v Budapešti“. Bence Szeljak, predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku „Budúcnosť slovenskej mládeže v Maďarsku na organizačnej a individuálnej úrovni.“ František Zelman, predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku: „Rozvoj slovenskej národnostnej občianskej sféry na Dolnej zemi.“ Všetky prispeli k poznaniu skutočného stavu slovenskej menšiny a poskytli reálne podnety pre skvalitňovanie slovenského povedomia tamojších Slovákov. Konferenciu uzavrela Ruženka Egyedová Baráneková, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku vystúpením: „Nádej je naša povinnosť – Čo všetko musíme ako slovenskí aktivisti?“
Ešte predtým dostal slovo autor tejto informácie s príspevkom „Ako ,zostať‘ Slovákom v Maďarsku napriek ,kvalite‘ slovenskosti v materskej krajine (SR)“. Analyzoval som „kvalitu“ spolupráce materskej spoločnosti so zahraničnými Slovákmi, osobitne v Maďarsku. Na základe svojich takmer dvadsaťročných skúseností z poznávania Slovákov v Maďarsku a drobnej práce medzi nimi som naznačil niektoré cesty a možnosti pretrvania slovenského národného povedomia Slovákov v Maďarsku za pomoci materskej krajiny, či už vo formálnej rovine v rámci spolupráce Matice slovenskej alebo v rovine osobnej ako aktivista – dobrovoľník.
Miestne odbory Matice slovenskej najmä na juhu Slovenska už dlhodobo a veľmi účinne spolupracujú s krajanmi v Maďarsku. Dúfam, že sa k nim pridajú aj ďalší matičiari a nielen tí. Oživeniu slovenskej komunity azda prispeje aj pripravovaný matičný rok (2025) spolupráce so zahraničnými Slovákmi. Veď za pretrvanie slovenskej menšiny v Maďarsku nesieme svoju mieru zodpovednosti aj my, Slováci v Slovenskej republike.
Zvukový záznam a fotodokumentáciu oboch dní konferencie nájdete na Facebooku ZSM:
https://www.facebook.com/zvazslovakovvmadarsku/?locale=sk_SK
Foto: Jozef Schwarz
