Osobne si myslím, že najhoršie obdobie zažilo naše novodobé poľnohospodárstvo po „nežnej revolúcii“, ktorá likvidovala socialistické družstvá. Následný vstup Slovenska do EÚ, ktoré nás zaplavilo svojimi dotovanými potravinami a obchodnými reťazcami a tie definitívne likvidovali naše poľnohospodárstvo, ktoré sa z uvedeného „nežného revolučného“ skoku nespamätalo dodnes.
Je nepochybné, že dohoda s Mercosurom povedie k tomu, že trh EÚ bude zaplavený poľnohospodárskymi produktmi, ktoré nespĺňajú kritéria EÚ, a spolu s existujúcimi produktmi dovážaným z Ukrajiny, ktoré rovnako nespĺňajú kritériá EÚ, budú mať ničivé dôsledky nielen pre naše poľnohospodárstvo, ale aj pre poľnohospodárstvo celej EÚ.
Nedomnievam sa, že podobný typ dohôd patrí do „praveku globálneho kapitalizmu“, ale naopak, takýto typ dohôd je podstatnou a trvalou formou ekonomických dohôd opierajúcich sa o súkromné záujmy podnikateľov, kde víťazí ten, kto disponuje väčším kapitálom. Buržoázne štáty či buržoázne zoskupenia, akými je napríklad EÚ, svojou „štátnou“ či „únijnou“ politikou len realizujú záujem súkromného kapitálu.
Koniec koncov už dohoda o našom vstupe do EÚ bola jednoznačne „globalistickou“ dohodou, ktorá priniesla zisky len západnému kapitálu. Slovensku priniesla likvidáciu poľnohospodárstva, jednostranne rozvinutý automobilový priemysel a spolu s nimi premenu slovenských občanov na služobníkov EÚ, závislých od eurofondov.
Rozhodnutie našej vlády, ktorá uvítala uvedenú dohodu, sa dá pochopiť relatívne jednoducho. Vláda sa nerozhodovala podľa toho, čo je prospešné pre občanov Slovenska, pretože ona zastupuje záujmy občanov len formálne, ale nie reálne, ale podľa toho, čo je prospešné pre väčšinu námezdnej pracovnej sily na Slovensku, pracujúcej v službách západného kapitálu a tá sa nachádza v automobilovom priemysle. Pre tento kapitál je dohoda prospešná, pretože od nej očakáva zisky. Pre námezdnú pracovnú silu v automobilovom priemysle je prostriedkom reprodukcie jej života, nie ako slobodného človeka, ale jej opätovnej reprodukcie ako námezdnej pracovnej sily, t.j. života závislého od vôle a svojvôle súkromného kapitálu. Naša vláda ako aj EÚ svojím rozhodnutím len potvrdili, že sú nástrojom kapitálu, a nie nástrojom vôle svojich voličov.
Ak ponecháme stranou, že uvedená dohoda ide zjavne proti Green dealu, pretože je známe, že námorné lode prevážajúce tovar sem a tam patria k jedným z najväčších producentov CO2, otázkou je, či táto dohoda nakoniec nezlomí krk samotnej EÚ, pretože západní farmári, dlhodobo žijúci z dotácií sú pri obhajobe svojich záujmov, na rozdiel od našich pracujúcich, samozrejme, s výnimkou lekárov, veľmi dôrazní a nekompromisní.
Jedna odpoveď
Trochu irónie nezaškodí:
Veď ale niééééé(!), to nie je zlá dohoda ak umožní, aby „sme my predávali NAŠE autá “ do krajín Latinskej Ameriky!!! ( …lebo v skutočnosti ich tu iba cudzie montovne zhotovujú, ale predaj ide celý mimo účtov Slovenska a tak sa obohacujú zmluvní predajcovia VW, Stellantis, Tata automobilky a KIA…a štátny rozpočet zo samotného predaja nemá ani cent(!)…
a ešte:
aspoň že tu v Európe hladom neumrieme! ( …za predpokladu, že nastane tá veľká víťazná vojna proti Rusku a už nielen ukrajinskí muži budú umierať na frontoch…) a ak nám dovezú mrazené hovädzie z Argentíny od prez.Millieho, tak to už len bude KVALITA!…a možno budú len koncentráty ako počas 1.svetovej vojny – tzv.Liebigove hovädzie koncentráty v tekutom stave, na ktorých odrastala celá povojnová generácia Európanov…a chilské bravčové…a brazílska kontaminovaná hydina… i salmonelózne vajcia – už sme si to tak zvykli po tej afére z roku 2017…