Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Viera Scheibnerová (1935)
Dr. Viera Scheibnerová z Bratislavy začala svoje vysokoškolské štúdium na Prírodovedeckej fakulte na Masarykovej univerzite v Brne, v roku 1954 prestúpila na Univerzitu Komenského v Bratislave, kde v roku 1958 promovala. V rokoch 1958 až 1961 prednášala na Katedre geológie a paleontológie Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1964 získala doktorát prírodných vied (RNDr.), neskôr bola docentkou na Katedre geológie a paleontológie.
V roku 1968 Scheibnerová spolu s manželomErvinom Scheibnerom (1934 – 2020) emigrovala do Austrálie. Prijala miesto mikropaleontologičky v Geological Survey of New South Wales, Department of Mines, neskôr na ministerstve nerastných surovín. Primárnym dôrazom Scheibnerovej práce v Austrálii bolo štúdium kriedových a permských foraminifer vo Veľkej austrálskej panve v Novom Južnom Walese. Študovala tiež juhoaustrálsku a carnarvonskú panvu v západnej Austrálii, Južnej Afrike a na Indickom polostrove a permské foraminifera v povodí Sydney. V rokoch 1972 až 1976 Scheibnerovú pozvali k účasti na projekte Deep Sea Drilling Project (DSDP), vedenom pod záštitou Scrippsovho oceánografického inštitútu v Atlantickom a Indickom oceáne. Výsledky týchto štúdií boli uverejnené v Počiatočných správach projektu hĺbkových vrtov (DSDP).
Na dôchodku sa ako jedna z mála statočných osobností vedy postavila proti nezodpovedným politickým nátlakom na očkovanie nepreverenými experimentálnymi vakcínami, pričom austrálska vláda bola známa drastickým obmedzovaním ľudských a občianskych práv vlastných občanov. Knihy a prednášky dr. Scheibnerovej na túto tému dosiahli svetový ohlas.
Pavol Bauer (1962)
Profesor Pavol Bauer z Košíc je v súčasnosti riadnym profesorom na Katedre elektrickej udržateľnej energie Technickej univerzity v Delfte a vedúcim skupiny DC Systems, Energy Conversion and Storage. V roku 1985 vyštudoval elektrotechniku na Technickej univerzite v Košiciach, titul PhD. získal o desať rokov neskôr na Delft University of Technology. Titul profesora získal od prezidenta ČR na VUT v Brne (2008) a na Technickej univerzite v Delfte (2016). Je tiež čestným profesorom na Univerzite Politehnica Timisioira v Rumunsku.
Od roku 2002 do roku 2003 čiastočne pracoval v KEMA (DNV GL, Arnhem) na rôznych projektoch týkajúcich sa aplikácií výkonovej elektroniky v energetických systémoch. Vo svojom odbore publikoval viac ako 110 časopiseckých a 450 konferenčných príspevkov (s H faktorom Google scholar 37, Web of Science 24), je autorom alebo spoluautorom 8 kníh, je držiteľom 5 medzinárodných patentov a zorganizoval niekoľko tutoriálov na medzinárodných konferenciách.
Pracoval na mnohých projektoch pre priemysel v oblasti veternej a vlnovej energie, aplikácií výkonovej elektroniky pre energetické systémy ako Smarttrafo; HVDC systémy, projekty pre inteligentné mestá, ako je nabíjanie PV elektromobilov, integrácia PV a skladovania, bezkontaktné nabíjanie; a zúčastnil sa na niekoľkých projektoch Leonardo da Vinci, H2020 a Electric Mobility Europe EU ako projektový partner (ELINA, INETELE, E-Pragmatic, Micact, Trolly 2.0, OSCD) a koordinátor (PEMCWebLab.com-Edipe, SustEner, Eranet DCMICRO). Je starším členom IEEE (’97), bývalým predsedom Beneluxu IEEE Joint Industry Applications Society, kapitoly Power Electronics and Power Engineering Society, predsedom rady pre výkonovú elektroniku a riadenie pohybu (PEMC), členom výkonného výboru European Power Electronics Association (EPE) a tiež členom medzinárodného riadiaceho výboru na mnohých konferenciách.
Profesor Bauer je jedným z prednášajúcich spoločnosti EdX, ktorú založili Harvard a MIT. Spoločnosť je domovom viac ako 20 miliónov študentov, väčšiny špičkových univerzít vo svete a popredných spoločností v tomto odbore. Ako globálna nezisková organizácia edX transformuje tradičné vzdelávanie a odstraňuje bariéry nákladov, umiestnenia a prístupu.
Stano Pekár (1970)
Profesor Mgr. Stano Pekár, PhD. z Bojníc je nadšeným vedcom v oblasti prírodných vied, zvlášť zoológie. O predmete svojho výskumu vraví: „Vyučil“ som sa za taxonóma a v roku 1993 som absolvoval zoológiu na Karlovej univerzite v Prahe, kde som sa špecializoval na komunitnú ekológiu pavúkov. Na doktorandskom štúdiu som sa zameral na ekológiu pavúkov v agroekosystémoch a behaviorálnu ekológiu pavúkov Zodarion, doktorát som získal v roku 1999.
V rokoch 1994 až 2005 som pracoval vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Prahe, potom som sa stal odborným asistentom.Profesúru som dosiahol na Masarykovej univerzite. Fascinujú ma rôzne aspekty prírodnej histórie pavúkovcov.Zameriavam sa najmä na interakcie medzi pavúkmi a ich korisťou.Môj výskum zahŕňa viac tém, napr. adaptáciu pavúkov v špecializácii na korisť (morfologická, behaviorálna, fyziologická, jedovatá); použitie mimikry (batesovská, agresívna, mullerovská) ako obrana proti predátorom; sexuálny konflikt u pavúkovcov (sexuálny kanibalizmus, nútená kopulácia, párenie) či úlohu pavúkov v biologickej kontrole (podpora ich úlohy prirodzeného nepriateľa počas zimy).“
Na Masarykovej univerzite v Brne sa zaoberá predovšetkým predačným a defenzívnym správaním pavúkovcov. Je vedúcim pracoviska Výzkum terestrických bezobratlých a je členom Českej arachnologickej spoločnosti.
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
Snímky: www.tudelft.nl, www.sci.muni.cz
