Veľa politikov volá po zvyšovaní výdavkov na obranu. Najčastejším argumentom na podporu tejto požiadavky je vojna na Ukrajine a zaistenie dostatočného odstrašenia agresívneho Ruska. Podľa niektorých názorov sa Rusko pripravuje na útok na západné krajiny, obnovenie sovietskej ríše a podobne. Tieto názory ale nebývajú dostatočne faktograficky podložené. Pre každú vojnu je totiž zásadná jej materiálna základňa, ako aj celkový potenciál krajiny. Ide o zložitý komplex merateľných aj nemerateľných faktorov, pričom jedným z tých základných sú výdavky na obranu, ktoré sú zhmotnené vo vojenskej sile štátu. Preto je pri posudzovaní veľkosti akejkoľvek vojenskej hrozby potrebné klasifikovať túto hrozbu aj s pomocou týchto merateľných údajov.
Výdavky na obranu európskych členských krajín NATO dosiahli v tomto roku výšku 380 miliárd USD. V roku 2014 to bol 235 miliárd USD a od tej doby priebežne stúpajú.[1] Vojenské výdavky Ruska majú tento rok výšku 115 miliárd USD[2] a v budúcom roku sa plánuje ich navýšenie na 142 miliárd USD[3]. Celkové výdavky všetkých členských krajín NATO (vrátane USA a Kanady) sú v tomto roku odhadované na 1 159 miliárd USD, čo je približne 8-krát viac ako výdavky Ruska.
Podľa švédskeho SIPRI mali v roku 2023 vojenské výdavky Ruska výšku 109,5 miliárd USD a Spojených štátov 916 miliárd USD.[4] Za posledných 10 rokov boli americké výdavky každoročne približne 9 až10-krát vyššie ako výdavky Ruska. Rusko v porovnaní s USA vydáva na zbrojenie väčšie percento HDP, čo vyplýva z jeho výrazne slabšej ekonomickej výkonnosti. Opäť podľa SIPRI to bolo v roku 2023 v USA 3,4 % z HDP a v Rusku 5,9 % HDP. V prepočte na obyvateľa mali americké výdavky v roku 2023 výšku 2 694 USD a ruské 757 USD.
Portál „Global Fire Power“[5] vo svojej projekcii porovnania síl uvádza, že NATO má k dispozícií 1,5 milióna vojakov, vyše 5 000 leteckých prostriedkov (lietadlá, vrtuľníky apod.), 252 000 bojových vozidiel. Rusko má 800 000 vojakov, 3 100 leteckých prostriedkov, 114 000 bojových vozidiel. Aj vo väčšine ďalších prostriedkov, okrem delostrelectva, je NATO silnejšie.
Bolo by preto potrebné dôsledne analyzovať, prečo ani tento zásadný rozdiel vo vojenskej sile a výdavkov na obranu štátov NATO a Ruska údajne nepostačuje na dostatočné odstrašenie Ruska a je potrebné tieto výdavky naďalej zvyšovať. Alebo z inej strany: Ako je možné, že Rusko za oveľa menej peňazí dokáže byť Západu vyrovnaným súperom? A je mu skutočne? Predseda vojenského výboru NATO generál Rob Bauer 20. novembra t.r. v Berlíne povedal: „Spojenci v NATO predstavujú 50 percent svetovej ekonomickej sily. A 50 percent svetovej vojenskej sily…“[6] A Rusko to nevie? Prečo sa stále tvárime, že sme v defenzíve? Jedna vec je ruský jadrový potenciál, ktorý má schopnosti vyvolať globálnu katastrofu. Iná vec je ale konvenčný vojenský potenciál, ktorý by z hľadiska pomeru síl nemal predstavovať naliehavú hrozbu. Platí to aj pri pohľade do budúcnosti, pretože Rusko z hľadiska svojho ekonomického potenciálu nedokáže generovať výdavky na zbrojenie v takej výške, ako Západ. Pri ich efektívnom vynakladaní by Rusko nemalo dosiahnuť schopnosti, ktoré by predstavovali významnú vojenskú hrozbu pre krajiny NATO.
Veľmi málo sa totiž hovorí o efektivite týchto výdavkov – či za vynaložené finančné prostriedky získavame adekvátnu hodnotu. Pred krátkym časom bol v americkej tlači medializovaný prípad nadhodnotenia vojenských dodávok zo strany firmy Boeing. Kontrola poukázala na nezrovnalosti v obstarávacích nákladoch na rôzne náhradné diely na lietadlo Boeing Globemaster C-17. Z celkového počtu kontrolovaných náhradných dielov v hodnote 4,3 milióna dolárov audit odhadol, že vzdušné sily ich „preplatili“ takmer o 1 milión dolárov. Približne 26 % skontrolovaných náhradných komponentov nebolo dodaných za „spravodlivé a rozumné“ ceny a ďalších 54 % dielov nebolo možné presne posúdiť. Vrcholom tohto predraženia sa ukázal nákup náhradných toaletných dávkovačov mydla, za ktoré USAF zaplatili viac ako 80-násobok bežnej komerčne ceny, respektíve ich nakúpili s prirážkou 7 943 %.[7]
Ministerstvo obrany USA tiež nedávno oznámilo, že už po siedmykrát po sebe sa nepodarilo plnohodnotne uskutočniť finančný audit, pretože ministerstvo nebolo schopné plne vyúčtovať svoj rozpočet vo výške 824 miliárd dolárov. Ministerstvo tvrdí, že celý proces je na dobrej ceste a že sa podarí naplniť rozhodnutie Kongresu uskutočniť plnohodnotný audit do roku 2028.[8]
Aj tieto informácie ukazujú, že výdavky na obranu musia ísť súbežne s vyhodnocovaním ich efektivity. Nie je správne hovoriť len o nutnosti zvyšovania výdavkov bez toho, aby sa riešil aj aspekt ich hospodárnosti. O tomto aspekte problému sa hovorí veľmi málo a tento prístup je potrebné zmeniť.
[1] http://mepoforum.sk/medzinarodne-organizacie/nato/vydavky-na-obranu-europskych-krajin-nato/
[2] https://standard.sk/488011/rusko-ma-na-rok-2024-takmer-trojnasobne-vacsi-rozpocet-na-vojnu-ako-ukrajina
[3] https://dennikn.sk/minuta/4242333/
[4] https://milex.sipri.org/sipri
[5] https://www.globalfirepower.com/nato-projected-firepower.php
[6] https://www.nato.int/cps/en/natohq/opinions_230693.htm?selectedLocale=en
[7] https://aerospaceglobalnews.com/news/boeing-accused-of-7943-markup-on-c-17-soap-dispenser/?fbclid=IwY2xjawGxn4RleHRuA2FlbQIxMQABHdwTbDf7EBpBAluXYLAepENU5QwA6MRZdbFtDRoAbXxMhUX7O8bTB-UeUw_aem_cY6W1LlvAqFGUxa7LyWdTg
[8] https://breakingdefense.com/2024/11/pentagon-fails-7th-audit-in-a-row-eyes-passing-grade-by-2028/
Jedna odpoveď
Západná ekonomika došla na koniec útesu: už nemá čo drancovať. A pritom výdavky na zbrojenie, to je super kšeft, pretože nevyžaduje prepočty návratnosti kapitálu, ani nevyžaduje prepočty efektívnosti tovaru a služby. Schváliš, nakúpiš, predáš, máš zisk a nik sa nepýta, za akú cenu…“za akú cenu“?! na to už nebude mať kto odpovedať v konečnom odpočte po atómovej vojne…