Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Petra Hamerlik (1981)
MSc. Petra Hamerlik, PhD., narodená vo Zvolene, vyštudovala molekulárnu biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a vyše desať rokov vedie vlastné laboratórium. V súčasnosti pôsobí na dvojitej pozícii – ako vedúca výskumu v spoločnosti AstraZeneca a ako profesorka na Univerzite v Manchestri vo Veľkej Británii. Patrí k svetovej špičke onko-výskumu. Venuje sa výskumu nádorov mozgu, kde sa zameriava na ich skorú diagnostiku a vývoj nových liečiv. Je držiteľkou mnohých prestížnych grantov a ocenení a angažuje sa v nadáciách podporujúcich pacientov, ktorí sú postihnutí nádorovým ochorením mozgu.
Časopis Forbes o nej píše: V Petrinej rodine sa kládol dôraz na dosiahnutie vysokoškolského vzdelania. Práve to bol podľa názoru jej rodičov dôležitý faktor úspešnej budúcnosti každého človeka: „Mamka bola učiteľka matematiky, nemčiny a výtvarnej výchovy na základnej škole, tatík bol zase profesorom na technickej univerzite.“
Zásluhu na tom, že si Petra zamilovala prírodu a neskôr aj vedu, mali hlavne jej starí rodičia, ktorí s ňou trávili veľa času v prírode: „Starká bola zdravotná sestra s vášňou pre prírodnú medicínu, učila ma o liečivých bylinkách, robili sme herbáre a miešali doma bylinkové čaje.“ Aj vďaka tomu sa na základnej škole zúčastňovala na rôznych biologických či chemických olympiádach. „Na konci základnej a začiatkom strednej školy môj tatík ochorel na rakovinu mozgu. Po operácii sme si naivne mysleli, že je všetko v poriadku, pretože lekári vybrali celý nádor. Opak bol pravdou, nádor sa vrátil a o tatíka sme prišli. Vtedy som si povedala, že nechcem, aby niekto iný zažil to, čo sme zažili my. Rozhodla som sa, že zmyslom môjho života bude pomáhať iným prácou zameranou na liečbu rakoviny.“
V treťom ročníku na vysokej škole Petra vyhrala konkurz v rámci výmenného programu Erasmus do Holandska, ktorý jej zmenil život: „Sedem mesiacov strávených v Leidene prácou na vlastnom projekte v dobre financovanom laboratóriu a podpora skúsených kolegov zmenili moje vnímanie vedy a otvorili iný horizont toho, ako sa dá veda robiť.“ Obohacujúcu skúsenosť vystriedalo obdobie rozčarovania: Petre sa totiž nedarilo nájsť doktorandské štúdium v zahraničí, v rámci ktorého by sa mohla sústrediť na nádory v mozgu. Podala si približne 150 rôznych žiadostí, no zostala bez jedinej odpovede. „Na chodbách univerzity som vtedy našla plagát na doktorát zameraný na nádory v mozgu na Ústave patológie v Olomouci. Rozhodla som sa, že to vyskúšam.“ Ako sa neskôr ukázalo, tento krok jej otvoril dvere do sveta.
Petra získala grant elitného vedeckého pracovníka, ktorý ju dostal v rokoch 2012 a 2013 do USA. Pokračovala ako najmladšia vedúca výskumného tímu v Dánsku, v Danish Cancer Society Research Center, ale napriek veľkému úsiliu sa nedarilo preniesť výsledky z laboratória do klinickej praxe. Až prišla ponuka od firmy AstraZeneca, aby sa presídlila do Veľkej Británie, kde bude môcť robiť súbežne ako profesorka na Univerzite v Manchestri základný aj aplikovaný výskum.
Pre Slovenskú akreditačnú agentúru na Slovensku pomáha vyberať nádejné projekty; v roku 2021 získala ocenenie ministra zahraničných vecí SR, Miroslava Lajčáka „Vyslanec dobrej vôle“.
Miroslav Ovečka (1967)
Prof. Mgr. Miroslav Ovečka, PhD., rodák zo Skalice, absolvoval Prírodovedecká fakultu Univerzity Komenského Bratislava, kde v roku 1998 získal aj titul PhD. v odbore fyziológia rastlín. Docentom v odbore botanika a profesorom v odbore molekulárnej bunkovej biológie sa stal na Univerzite Palackého v Olomouci.
Začínal ako odborný asistent na Katedre farmakológie a toxikológie na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave, potom bol vedeckým pracovníkom Botanického ústavu SAV a vedeckým pracovníkom na Katedre fyziológie rastlín na Univerzite Komenského Bratislava
Od roku 2012 je vedúcim vedeckým pracovníkom na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci, kde je aj zástupcom vedúceho katedry biotechnológií.
Prof. Ovečka absolvoval viaceré študijné pobyty v zahraničí, napr. viackrát vo Viedni, v Bonne, v holandskom Nijmegene či španielskej Pamplone.
Je členom Slovenskej botanickej spoločnosti, Európskej organizácie pre vedu o rastlinách, či Európskej federácie biotechnológií.
O svojom výskume hovorí: „Od roku 2012, keď som sa pripojil ku skupine prof. Jozefa Šamaja na Katedre bunkovej biológie Centra regiónu Haná pre biotechnologický a poľnohospodársky výskum Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, som začal skúmať mechanizmy signalizácie rastlín, stres reakcie a vývinové adaptácie. Pracujem na polarite buniek a integrácii cytoskeletu s vezikulárnym transportom počas rastu a vývoja rastlín, ako aj pri interakciách medzi rastlinami a mikróbmi. V laboratóriu Šamaj som sa podieľal na zriadení špičkovej pokročilej mikroskopickej jednotky v ČR, využívajúcej technológie s vysokým rozlíšením pre vývojové zobrazovanie živých buniek rastlín, vrátane plodín, za fyziologických podmienok.“
Eva Benková (1969)
Profesorka Eva Benková, pochádza z východného Slovenska. Vyštudovala odbor Molekulárnej biológie a genetiky na Masarykovej univerzite v Brne. V roku 1998 obhájila doktorskú prácu na Biofyzikálnom ústave Českej akadémie vied. Pôsobila v Ústave Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom, ako aj v Centre rastlinnej molekulárnej biológie v Tübingene.
Od roku 2007 vedie samostatný výskum zameraný na hormonálnu reguláciu vývoja rastlín. Od roku 2013 je profesorkou Ústavu vedy a technológie (ISTA) v rakúskom Klosterneuburgu. Spolupracovala na vývoji mikroskopového systému na filmovanie rastu rastlinných orgánov. Video „Tancujúci koreň“, nasnímané týmto unikátnym zariadením, vyhralo súťaž 2017 Nikon Small World in Motion Photomicrography Competition.
Obdržala prestížny ERC grant a za vedeckú prácu na poli rastlinnej vývojovej biológie bola v roku 2017 zvolená za členku Európskej organizácie pre molekulárnu biológiu (EMBO).
Vzácne je, že sa venuje aj propagácii vedy.
O svojom výskume povedala: „Pamätám si, ako som sa s otcom, ktorý bol učiteľom biológie a veľmi vášnivým záhradníkom, dobre bavila pri objavovaní krásnych lesov v okolí môjho rodného mesta na východnom Slovensku. Na našich dlhých prechádzkach sa zastavoval a žiadal ma, aby som zavrela oči a spoznávala rastliny tak, že som ich ovoniavala alebo sa ich dotýkala. Často sme si domov priniesli kúsky rastlín, ktoré sa nám páčili, dali ich do pohára s vodou a trpezlivo (ja skôr netrpezlivo) čakali, či sa zakorenia. Tie, ktorým sa to podarilo, sme vysadili v našej záhrade. Spätne by bolo ťažké nestať sa biológom, konkrétne rastlinným biológom. (…) Neskôr som sa ako postgraduálna študentka stretla a inšpirovala mnohými vynikajúcimi vedcami. Mám obrovské šťastie, že počas doktorandského štúdia som mala možnosť navštíviť a pracovať na viacerých vedeckých ústavoch v Európe: Biofyzikálny ústav v Brne a Ústav experimentálnej botaniky v Prahe, oba v Českej republike; Inštitút Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom, Nemecko; a na univerzite v Antverpách v Belgicku. Na každom mieste som stretla nadšených vedcov, od ktorých som sa mohla učiť, a pozorovať ich pri práci, klásť otázky a diskutovať o svojom projekte. Veľa mien mi schádza na rozum… Veľkú inšpiráciu a motiváciu poskytli aj vedecké stretnutia.“
Snímky: www.manchester.ac.uk, www.plantae.org, www.ist.ac.at
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
