V predvečer volieb prezidenta USA
Už niekoľko mesiacov patria k popredným témam západného politicko-mediálneho prúdu voľby prezidenta USA, ktoré sa uskutočnia 5. novembra. Zdá sa, že tento rok sa im venuje ešte väčšia pozornosť ako v minulosti. Sú za tým ako domáce (vnútorné), tak aj vonkajšie (medzinárodné) problémy, ktoré sa navzájom prelínajú. Na ich základe však vznikla aj situácia, že výsledok volieb je nepredvídateľný.
K zvratu vo vývoji kampane pred prezidentskými voľbami došlo, keď sa pod tlakom viacerých faktorov Joe Biden v júli rozhodol nekandidovať v nich. Nahradila ho viceprezidentka Kamala Harrisová. Táto zmena donútila aj Donalda Trumpa uskutočniť úpravy v jeho kampani, i keď jej hlavná línia zostala. Predvolebnú atmosféru zhoršili aj pokusy o atentát na D. Trumpa.
Rozdiely vo voličských preferenciách K. Harrisovej a D. Trumpa sú veľmi malé. Neraz sa pohybujú len v rámci štatistickej chyby. Aktuálne sa pozornosť prieskumov zamerala na 7 „nerozhodných“ (tzv. swing) štátov: Arizona (7 voliteľov), Georgia (16), Michigan (15), Nevada (6), Severná Karolína (16), Pensylvánia (19) a Wisconsin (10). Spolu ide teda o 93 z 538 voliteľov (teda o niečo viac ako 17 %). V prieskume z 3. novembra, ktorý uskutočnili The New York Times a inštitút pri univerzite Siena College, K. Harrisová viedla s minimálnym náskokom v Nevade, Severnej Karolíne a Wisconsine a D. Trump iba v Arizone. V Michigane, Georgii a Pensylvánii boli výsledky vyrovnané. Vo všetkých štátoch sa výsledky aj v tomto prípade pohybovali v rámci štatistickej chyby. Na tieto štáty sa vo svojich posledných vystúpeniach zamerali aj obaja kandidáti.
Hlavné témy kampane
Médiá sa snažili vymedziť hlavné témy kampane. Išlo však o značne široké i subjektívne pohľady. Témy (problémy), ktorých je pomerne veľa, sa navzájom prelínajú. Najčastejšie (uvádzané v abecednom poriadku) sú: dane, demokracia v USA, držanie zbraní, ekonomika, klimatická kríza, kriminalita, LBGT+, migrácia (a bezpečnosť hraníc), obchod, potraty, prisťahovalectvo, vzdelávanie, výber sudcov Najvyššieho súdu, zdravotná starostlivosť. Výrazne prevažujú „domáce“ problémy. Zo zahraničnopolitických tém dominuje vojna na Ukrajine a situácia na Blízkom východe s viacerými ozbrojenými konfliktmi. Menej sa objavuje téma transatlantických vzťahov a NATO. V súvislosti s pozíciou USA a jej budúcnosťou vo svete sa straší čínskou a ruskou hrozbou. Na ilustráciu uvedieme, že CBC News 2. novembra zúžili hlavné témy na potraty a migráciu.
Iný pohľad podávajú výskumy. V článku Oskara Krejčího USA: Volby a Ukrajina (21. októbra) boli uvedené najdôležitejšie témy u registrovaných voličov podľa výskumu Gallupovho ústavu, ktorý sa uskutočnil 16. – 28. septembra. Zopakujeme, že na prvých šiestich miestach boli: ekonomika, demokracia v USA, terorizmus a národná bezpečnosť, kandidát na miesto sudcu Najvyššieho súdu, imigrácia a školstvo.
Doplníme o niečo starší prieskum Pew Research Center, ktorý sa uskutočnil od 26. augusta do 2. septembra. Až 81 % voličov v ňom považovalo za najväčší problém (top issue) ekonomiku. Nasledovali zdravotná starostlivosť (65 %), menovanie sudcov Najvyššieho súdu (63 %), zahraničná politika (62 %), násilná kriminalita (61 %), imigrácia (61 %), politika v oblasti zbraní (56 %) a potraty (51%).
O niektorých ekonomických problémoch USA
Vzhľadom na to, že široko koncipovanú tému ekonomiky považujú voliči v prieskumoch za najvýznamnejšiu a preferujú ju aj médiá, sa zastavíme pri niektorých vybraných údajoch z tejto oblasti. Stav hospodárstva USA nerobí slávu ani všeobecne, ani súčasnej moci v nich. Ukážeme na príklad vývoja „symbolu ekonomickej sily“ USA – dolára. Podľa stránky CPI Inflation Calculator 1 dolár z roku 1970 má dnes kúpnu silu približne 8,13 dolára. Priemerná miera inflácie dolára od roku 1970 je 3,96 % ročne, čo spôsobilo kumulatívny nárast cien o 712,63 %. Sprevádza to, samozrejme, rast životných nákladov, ktorý obyvatelia USA pociťujú tiež veľmi silne.
Vývoj inflácie v USA podľa CPI Inflation Calculator v rokoch 2017 – 2024 počas mandátov Donalda Trumpa a Joea Bidena
| prezident | rok | inflácia v % | prezident | rok | inflácia v % |
| Donald Trump | 2017 | 2,13 | Joe Biden | 2021 | 4,70 |
| 2018 | 2,49 | 2022 | 8,00 | ||
| 2019 | 1,76 | 2023 | 4,12 | ||
| 2020 | 1,23 | 2024 | 3,48 |
Varovný je aj štátny dlh USA, ktorý sa už blíži k 36 000 miliardám dolárov. Na priblíženie jeho rozsahu poslúži príklad rastu jeho úrokových nákladov. Ak v roku 2014 vláda USA platila za dlh 431 000 miliárd dolárov ročne, v roku 2024 to predstavuje už vyše 1 000 000 miliárd USD. Tieto peniaze, samozrejme, chýbajú inde.
Za vlády D. Trumpa vzrástol dlh USA z necelých 20 000 na 27 800 miliárd dolárov, k čomu prispeli aj výdavky na podporu obyvateľstva počas pandémie. Za prezidenta J. Bidena dlh ďalej rástol k spomenutej hranici. Tiež k nemu prispeli náklady na zvládnutie pandémie, ale aj zákon o znižovaní inflácie z roku 2022, ktorý mal posilniť ekonomiku. Tento vývoj sprevádza aj rastúca výška deficitu štátneho rozpočtu. Ťažkosti v ňom prináša starnutie populácie, ktoré zvyšuje náklady na sociálne a zdravotné poistenie.
Pohľad na problém zakončíme zjednodušeným záverom, že dlh je len jedna z „ekonomických“ tém v kampani, ktorá je v tieni väčších. D. Trump navrhuje zníženie daní, ktoré by malo podnietiť ekonomický rast a vyrovnať štátne hospodárenie. K. Harrisová presadzuje zvýšenie daní pre najbohatších Američanov a korporácie. Štátny dlh USA však bude ďalej rásť. Výbor pre zodpovedný federálny rozpočet odhaduje, že návrhy D. Trumpa by zvýšili dlh viac ako v prípade K. Harrisovej. Nie sú však nijaké predstavy o tom, ako astronomický dlh USA začať znižovať, a teda pre voličov tu nieto čo vyberať.
Kľúčové ekonomické kampaňové sľuby oboch kandidátov, najmä v oblasti znižovania životných nákladov, majú spoločnú črtu. Ich priaznivci sa im tešia, ale ekonómovia sú k nim skeptickí až odmietaví. V súvislosti s týmto problémom vznikla aj uštipačná otázka, či rozhodne o výsledku volieb v dome chladnička – „živiteľka“ alebo televízia, ktorá manipuluje verejnú mienku. Podľa prieskumov to vyzerá tak, že viac nespokojní s ekonomickou situáciou sú Trumpovi potenciálni voliči.
Kritické miesta prezidentských volieb v USA, ktoré môžu pri tesných výsledkoch spôsobiť ťažkosti
Očakávaný tesný výsledok volieb vyvoláva obavy, čo všetko môže nastať po ukončení hlasovania. Dôkazom závislosti, do ktorej súčasné vedenie dostalo EÚ, je aj to, že aj v Bruseli i viacerých členských štátoch sú obavy z možnej výhry D. Trumpa. Politicky nekorektne uvedieme, že politiku EÚ doslova vykastrovali podľa modelu LBGT+. Vrcholom politickej hlúposti sa stal poľský návrh, aby sa EÚ zapojila do prezidentskej kampane v USA, ktorý bol predložený na zasadnutí ministrov zahraničia EÚ v júli 2024.
Možno poukázať na niektoré pochybnosti, ktoré z hľadiska demokracie vyvoláva systém prezidentských volieb v USA. Existuje síce zoznam registrovaných voličov, ale je nezvyklé, že až 14 štátov a federálny okruh (Washington D. C.) nevyžaduje predloženie nijakého dokumentu, ktorý overuje identitu voliča. V ďalších 15 štátoch sa nevyžaduje predloženie dokumentu s fotografiou. Ani dokument s fotografiou však nie je spoľahlivou zárukou. Médiá uvádzajú príklad čínskeho študenta, ktorý sa v Michigane zaregistroval na svoju študentskú kartu a podpísal čestné vyhlásenie, že je občan USA. Čin vyšiel najavo len tak, že študent sa k nemu sám priznal.
Zvláštnou inováciou sa stali hlasovacie boxy na ulici, ktoré nie sú zvlášť zabezpečené. Slúžia ako zberné miesta pre poštové hlasovanie, ktoré je beztak pochybné z hľadiska zachovania tajnosti volieb. Stali sa dokonca už prípady, že tieto boxy boli podpálené.
Vylúčené nie sú ani volebné podvody pri rôznych „dierach“ v spôsoboch hlasovania. Republikáni poukazujú na to, že demokrati blokujú zavedenie reforiem, napr. potrebu legitimovať sa vo volebnej miestnosti. Demokrati za to označujú republikánov za rasistov, lebo bez dokumentov sú častejšie černosi.
Diery vo volebnom systéme USA sú známe už dávno. Stúpenci demokracie à la USA však tvrdia, že hoci sa problémy vyskytli, nikdy neovplyvnili celkové výsledky volieb. Obavy z nich však rastú v súvislosti s očakávaným tesným výsledkom volieb.
Špecifickým problémom, na ktorý sa poukazuje asi prvý raz, je fakt, čo sa stane, ak bude výsledok volieb nerozhodný, čo pri 538 voliteľoch môže, aj keď veľmi hypoteticky, nastať. K obmedzeniam demokracie v USA patrí aj to, že ani vtedy sa nebude prihliadať k počtu hlasov, ktorí získali kandidáti. Odvoláva sa na to, že existuje ústavný postup, ako túto otázku riešiť. Pri rovnosti počtu voliteľov prezidenta vyberá Snemovňa reprezentantov, ale tak, že každý štát má len jeden hlas. Tým, že je 50 spolkových štátov, sa pat môže zopakovať. Situáciu by mal vyriešiť Senát, v ktorom je predsedom viceprezident, ktorý v ňom bežne nehlasuje, ale v prípade rovnosti má hlas, ktorý rozhodne. Nepoznáme detaily tohto postupu, ale zaujímavé je, čo by sa dialo, ak je kandidátka K. Harrisová z titulu súčasnej viceprezidentky predsedníčkou Senátu… Zopakujeme, že táto situácia je veľmi málo pravdepodobná, ale pre „Ameriku“ by bola osudová. Došlo by k spochybňovaniu výsledkov, prepočítavaniu hlasov, dlhým právnym bitkám a pod. Kritici stavu americkej spoločnosti a politiky sa pýtajú, načo je vlastne zložitý – v mnohom zastaraný – volebný systém, v ktorom je takéto kritické miesto.
Sem možno pridať aj to, že volitelia síce majú hlasovať podľa zásady „Víťaz berie všetko!“, ale môžu „prebehnúť“. Stáva sa to len individuálne. Avšak iba 38 štátov im zakazuje voliť ináč ako dopadli voľby. A z nich len 14 v takomto prípade hlas nepočíta a nahradí ho novým voliteľom. Hoci sa tieto „prebehnutia“ dejú skoro po každých voľbách, nikdy ich počet nebol taký, aby ovplyvnil konečné výsledky volieb. V prípade tesného výsledku volieb ich však môžu ovplyvniť viac (dokonca i zmeniť).
Vážnym problémom sa môže stať neprijatie výsledkov volieb. Strana, ktorá prehrala, ich z rôznych dôvodov neuzná. To je však vážne spochybnenie volebného systému i „božstva“ demokracie. Ukazuje, že spoločnosť je v zlom stave a môže to viesť k násiliu. USA bežne podporujú po svete v štátoch, kde nevyhrali nimi ovládané sily, neuznanie výsledkov volieb. Môže sa však naplniť výstražný bonmot „Kto s čím zachádza, s tým zo sveta schádza“.
Viac o možnosti neuznania volieb hovorí D. Trump, ktorý to urobil už v roku 2020. Podobný záver sa objavuje aj v tábore K. Harrisovej, kde uvažujú, ako by postupovali, keby sa D. Trump predčasne vyhlásil za víťaza volieb.
No a najhoršou predstavou je vypuknutie násilných nepokojov po voľbách. Uskutočnilo sa viacero prieskumov na túto tému. V niektorých z nich má takmer 40 % respondentov obavy z takéhoto vývoja. Najhoršie výsledky ukázal prieskum denníka USA Today a výskumného centra univerzity Suffolk, v ktorom až 51 % pravdepodobných voličov malo obavy (asi 20 % veľké) z násilia po voľbách. Názor, že zmena moci bude pokojná, malo 40 % respondentov.
Záverom – skeptici tvrdia, že ani Trump ani Harrisová vo svete nie sú schopní nič zásadne zmeniť
Svet sa každé štyri roky ocitá vo zvláštnom politicko-mediálnom zajatí voľbami prezidenta USA, ktoré začína byť už otravné. Zopakujeme, že v tomto roku tento proces sprevádza zvýšené napätie i viac obáv.
Po voľbách bude rozhodujúce, k čomu dôjde v USA. V duchu súčasného politicko-mediálneho hlavného prúdu na Západe sa tam straší kdečím. No a politicky a ekonomicky neschopné vedenie EÚ a jeho stúpenci v členských štátoch sa trasú, aké následky pre nich bude mať, ak sa víťazom stane D. Trump. Paradoxné je, že vedúci predstavitelia ČĽR a RF sa viackrát vyjadrili, že výsledky volieb, nech v nich zvíťazí ktokoľvek, prijmú, pričom k obom kandidátom majú výhrady.
Predstavy oboch kandidátov o riešení problémov doma v USA i vo svete sú rozdielne. Rozšírená je skepsa, že napriek ich silným rečiam vo svete nedokážu takmer nič vyriešiť. Horšie však je, že šíriť chaos a nestabilitu sú nadmieru schopní. Ak D. Trump v rokoch 2017 – 2020 nedokázal vo svete nič zlepšiť, J. Biden po nástupe v roku 2021 prispel len k narastaniu chaosu a nestability.
Skutočne nastal čas zmeniť situáciu, keď si USA nárokujú na vedenie sveta a nútia ho, aby sa správal podľa medzinárodného poriadku na základe nimi stanovených pravidiel. BRICS+ zatiaľ nie je taký silný, aby to urobil, ale jeho vplyv rastieá. USA sa čoraz viac boja posilňovania pozície ČĽR najmä na globálnom Juhu a toho, že ich vplyv vo svete upadá. Strach nie je dobrým radcom ani pre jedinú superveľmoc v súčasnom svete, ale rozvojového, prínosného je v kampani pred voľbami málo.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
