Na hodinách spevu…

Art Buchwald bol svojho času veľmi známym a uznávaným novinárom, spisovateľom a humoristom po celom svete. Ťažko by ste hľadali medzi ľuďmi, čo sa živia písaním,, lepšieho. Nepoznám lepšieho, kto by tak vtipne, výstižne, zrozumiteľne a v krátkosti dokázal tak okomentovať aj politické dianie okolo seba a v zahraničí. Preslávil sa hlavne svojimi stĺpčekmi, ktoré preberali noviny a časopisy v mnohých krajinách. Dokonca boli ozdobou aj nášho denníka Pravda, ktorý ich tiež preberal. Z tohto obdobia mi ostal v pamäti jeden príbeh, ktorý dokázal vtesnať do niekoľkých riadkov. V tom bol neprekonateľný. Aktuálne aj dnes.

Istý šéfredaktor prijímal do redakcie nového mladého novinára a školil ho. „Ak budeš chcieť medzi nami pracovať, budeš musieť napísať aj niečo tvrdého proti Rusom,“ vraví mu.

„Ale ja nič také o nich neviem a nemám nič proti Rusom,“ namietal mladý novinár.

„To nič, my ťa to naučíme, aby si to pochopil. Začneš písať tak, ako my budeme spievať. Dobre? Pre začiatok si teda spolu zaspievajme Strýčko Donald farmu mal, tú pozná každý, hija, hija, hou.“

Ako to dopadlo s tým mladým novinárom po hodine spevu sme sa už nedozvedeli, majster pera nám to neprezradil. Všímam si však, aký jednotný je redakčný kolektív, v Denníku N, Aktualitách a Smečku, Šimečku v názoroch na Fica, Ukrajinu, konsolidačný balíček… akoby ich jedna mater mala. To kto ich tak vyškolil na hodinách spevu? Mladí, starí a v takej jednote, to sa len tak nevidí. Niečo mi navráva, že Art Buchwald mal pravdu o. i aj v tom, že žurnalisti v týchto redakciách prechádzajú tiež cez nejakú hudobnú výchovu, keď tak jednotne spievajú tak, ako sa má. A niektorým sa dokonca už podarilo dotiahnuť to až na operné výkony

Poviem to otvorene, som volič Smeru a nepáči sa mi ten konsolidačný balíček už aj preto, že ešte pred ním si koaliční činitelia na čele s premiérom všetci jednotne odhlasovali, vlastne odspievali v tejto zlej dobe zvýšenie svojich platov. Iste, nešlo priamo o zvýšenie platov, ale o paušály, no ich príjmy sa takpovediac nehorázne zvýšili. Aj opozičníci to prijali bez námietok. To sa nerobí, takto si prilepšovať v zlých časoch. Je pravdou, že na základné potraviny sa nesiahlo, ale mám hrôzu z toho, ak sa mi práve v tomto období pokazí práčka, mikrovlnka, televízor, kúrenie, ako to bude s energiami…

Nepáčilo by sa mi ani to, ak by mi niekto siahol na 13, alebo rodičovský dôchodok od detí… ale nepôjdem kvôli tomu na nikoho strieľať alebo sa vešať na bránu pred Úradom vlády. Som totiž presvedčený o tom, že ak by sa išlo podľa Ódorových plánov na konsolidáciu, boli by sme na tom ešte horšie. A nemám ani v úmysle niekoho presviedčať, že lepšie je byť za Fica, ako bez neho. Jedno však viem naisto, že vždy je lepšie čoraz hlasnejšie hovoriť o mieri, ako o vojne. Preto som za, aby Fico išiel nielen na Ukrajinu, ale po Číne aj do Moskvy. Bolo by zbytočné ísť s takýmto názorom do Denníka N, tam sa spievajú iné pesničky.

Strýčko Donald farmu mal je stará americká odrhovačka, má chytľavú melódiu, na ktorú sa dá zaspievať všelijaký text. Jeden náš politik svojho času vyspevoval podľa nej aj o Ficovi. Na Belize konto mal, s podvodníkmi kšeftoval, hija, hija hou. Fico sa z toho vysekal, no a toho politika už opúšťajú aj tí najvernejší za istotami pod strechu, pod ktorú ešte nezateká. Hija, hija, hou. Ktovie, ako by toto dianie okomentoval Art Buchwald.

(Celkovo 220 pozretí, 220 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter