Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Rudolf Vrba (1924 – 2006)
Profesor Rudolf Vrba, pôvodným menom Walter Rosenberg, narodený v Topoľčanoch, bol slovensko-židovský biochemik, ktorému sa úspešne podarilo utiecť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Po úteku poskytol spojencom informácie o masových vraždách, ktoré sa tam vykonávali počas holokaustu. Celkom 32 strán informácií, ktoré spolu s Alfrédom Wetzlerom nadiktoval v apríli 1944 židovským predstaviteľom v Žiline, sa stalo známymi ako Vrbova a Wetzlerova správa. Je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia, pretože bola prvou detailnou informáciou o tábore, ktorá sa dostala k spojencom a bola označená za vierohodnú. W. Rosenberg sa zapojil do SNP, kde prijal meno Vrba, ktoré potom používal po celý zvyšok života.
Po vojne študoval chémiu a biochémiu v Prahe, v roku 1949 získal inžiniersky titul, v roku 1951 doktorát a nakoniec v roku 1956 titul kandidát vied (CSc.)
Pracoval v Československej akadémii vied a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1958 využil pobyt v Izraeli, kde bol ako člen vedeckej delegácie, aby opustil socialistické Československo. Najprv pôsobil na ministerstve poľnohospodárstva v Izraeli. Vrba sa od roku 1960 presťahoval do Británie, kde najprv pracoval dva roky v Surrey (Neuropsychiatric Research Unit in Carshalton) a potom sedem rokov v Medical Research Council v Londýne. Britským naturalizovaným občanom sa stal 4. augusta 1966. Neskôr pracoval v Medical Research Council v Kanade a nakoniec na Harvard Medical School v USA. V roku 1976 sa stal docentom na University of British Columbia, Vancouver, kde vyučoval farmakológiu. Získal medzinárodnú prestíž ako autor 50 vedeckých článkov o chémii mozgu a za výskum v oblasti cukrovky a rakoviny.
Vrba napísal v spolupráci s Alanom Besticom po anglicky knihu o svojich osobných spomienkach na Osvienčim s názvom „I cannot forgive“ (Londýn 1963, New York 1964). Do češtiny bola preložená až v roku 1998. V roku 2007 vyšiel český preklad jeho rozsiahlej knihy „44070 – The Conspiracy of the Twentieth Century“, ktorá pôvodne vyšla v roku 1989, pod názvom „Utekl jsem z Osvětimi“.
Zomrel vo Vancouveri.
Petr Weiss (1954)
Profesor Petr Weiss z Levoče je sexuálny psychológ, klinický psychológ a psychoterapeut, žijúci a pôsobiaci v Prahe. Zaoberá sa sexuálnymi dysfunkciami, deviáciami, transsexualitou, partnerskými vzťahmi a psychoterapiou. Hlási sa k svojmu židovskému pôvodu.
V roku 1978 vyštudoval psychológiu na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe, kde získal v roku 1980 aj doktorát. Na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci získal v roku 1999 titul PhD. a neskôr sa stal aj docentom (roku 2000) a profesorom klinickej psychológie (roku 2003).
K sexuológii sa podľa vlastných slov dostal náhodou. Pracoval na sexuologických oddeleniach psychiatrických liečební v Horných Beřkoviciach a v Praze-Bohniciach. Pracuje ako klinický psychológ v Sexuologickom ústave Všeobecnej fakultnej nemocnice a 1. lekárskej fakulty UK a od roku 2001 prednáša sexuálnu psychológiu na Filozofickej fakulte UK. Je tiež vedeckým sekretárom Českej sexuologickej spoločnosti Českej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně.
Pôsobí ako súdny znalec v odvetví psychiatrie, špecializácia klinická psychológia a sexuológia. Sám alebo so spoluautormi od roku 1981 publikoval viac ako 240 odborných článkov, zameraných predovšetkým na problematiku sexuálnych deviácií a sexuálnych dysfunkcií, v domácich i zahraničných odborných časopisoch (Československá psychiatria, Československá psychológia, Psychiatria, Demografie, Moderná gynekológia, Praktický lekár a pod.). V zahraničí publikoval v medzinárodných časopisoch Archives of Sexual Behavior, Journal of Interpersonal Violence, Journal of Psychology and Human Sexuality, Acta Sexologica, Review of Sexology, Medicine and Law a ďalších.
Je spoluautorom viacerých monografií (napr. „Sexuálni delikventi z pohľadu psychiatrickej sexuológie“, „Sexuálne správanie obyvateľov Českej republiky“, „Mravnosť, pornografia a mravnostná kriminalita“, „Sexuologie“) a spolueditorom viacerých zborníkov. Je autorom zdravotno-výchovnej publikácie, spoluautorom populárno-náučných kníh a aktérom osvetových aktivít, publikoval niekoľko sto článkov v českých denníkoch a týždenníkoch.
Ivan Mizera (1960)
Prof. RNDr. Ivan Mizera, CSc. z Bratislavy je vzorom „uleteného“ profesora, ktorý po vzore Einsteina dokáže raz za čas vyplaziť na ľudstvo jazyk.
Sám sa opisuje takto: „Možno nie mimoriadny, ale určite jedinečný, a skôr už bol, v centre tohto obrazu sa stále občas podarí dosiahnuť nové miesta v živote – naposledy napríklad rola Einsteinovho vnuka.Kedysi prezývaný „posledný polymatik Slovenska“ (nie istý „poly“, ale istý „posledný“), matematik nečistej orientácie, neochotný štatistik, skladateľ skôr úžitkovej hudby, herec,režisér a z núdze javiskový umelec, dobre maskovaný spisovateľ a alternatívny lingvista a predovšetkým samozvaný najvýznamnejší patafyzik Podkarpatska, ktorý teraz uviazol na univerzite v Alberte na svojej celoživotnej ceste na západ…“ Áno, tým všetkým bol po roku 1989 ako spoluzakladateľ kultového divadielka GUNAGU, kde hral na klavír, aj na javisku.
Veľkú dávku humoru potvrdil vydaním útlej knižočky „Najkratší slovník slovenských slov“ v porevolučnom vydavateľstve Archa. Pod pseudonymom „Prof. Anton Zelený a kolektív“ sa skrýval osamelý recesista Ivan Mizera, ktorý ale svojou vnímavosťou jazyka a konštruktívnym nápadom vydá za celý kolektív jazykovedcov. Rozhodol sa totiž spísať všetky naše pejoratíva, kliatby, obscénnosti, vulgárnosti, hrubé výrazy a nadávky. Nazbieral tak dokopy až 234 hesiel, hoci sa obmedzil naozaj len na tie základné a ich variácie.
Ale podľa známej slovenskej hymnickej piesne „Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí po tom šírom sveta poli na chlebovej postati; každý svojou pošiel stranou hnaný žitia nevoľou…“ aj Ivan Mizera pošiel „svojou sveta stranou“, až došiel na Univerzitu v Alberte (Kanada), kde sa stal kmeňovým pedagógom. Je to iný svet, a preto študenti pri jeho hodnotení nemajú veľký zmysel pre humor. Možno aj preto je zároveň pedagógom na Matematicko-fyzikální fakulte Univerzity Karlovy v Prahe.
Snímky: www.britannica.com, www.cs.wikipedie.org, www.ca.linkedin.com
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
