Azda si všetci pamätáme na predvolebné kortešačky v minulom roku, keď sa najskôr „veľmi chcela“ spájať pravica, aby z toho ako vždy nič nebolo a strany ako PS, SaS, OĽaNO, či KDH išli do volieb samostatne a dokonca proti sebe. Doplatili na to Demokrati a Sme rodina, ale poškodené boli všetky konzervatívne strany, okrem PS.
Do predčasných parlamentných volieb išli suverénne a samostatne len dve sociálno-demokratické strany – Smer SSD a Hlas SD.
Danko sa zachránil vďaka spojencom a teraz tvrdí muziku
Iný postup zvolila Dankova SNS; tá, vidiac svoju vlastnú nemohúcnosť, sa rozhodla spojiť s kýmkoľvek, len aby sa pretlačila do parlamentu. Tak oslovila Tarabovu stranu Život – Národná strana a Huliakovu Národnú koalíciu, vďaka ktorým vo voľbách s odretými ušami uspela. Andrej Danko išiel až tak ďaleko, že ponúkol jednotnú kandidátku aj KSS, ktorá síce súhlasila, no Taraba ju zablokoval. Ponuku dostali aj Socialisti.sk, ktorí ju hneď v zárodku celkom prirodzene odmietli. Do parlamentu sa tak dostala konzervatívna, kresťanská a nacionalistická SNS aj s jej dvoma spojencami, pričom samotné SNS tam malo najmenej poslancov. Treba jednoznačne konštatovať, že nebyť tohto spojenia, žiadna zo strán – SNS, Život – Národná strana a Národná koalícia – by sa nielenže do Národnej rady SR nedostala, ale celkom iste by ani jedna z nich nezískala ani len tri percentá.
Táto pravicová všehochuť sa snažila o získanie čo najväčšieho kusa z politického koláča. Bol to podpriemerný spolok, v ktorom odborne a politicky vyčnieval len Tomáš Taraba.
SNS je najmenšou vládnou stranou, prepadla v eurovoľbách a dnes sa v preferenciách pohybuje len niečo nad troma percentami, no napriek tomu jej predseda Andrej Danko chce za každú cenu byť predsedom Národnej rady SR. On kašle na nejakú koaličnú zmluvu, on – ako piate koleso na voze – chce parlamentu šéfovať, pričom nielen pred, ale i po v prezidentských voľbách neprimerane a bezhlavo útočil na Hlas SD a jeho ministrov, ako sú Erik Tomáš, Zuzana Dolinková, Tomáš Drucker i ďalších. Jeho štýlom práce je len pochlebovanie a nadbiehanie Robertovi Ficovi a vydieranie koalície. Žiadnym voličským zmenám na politickej mape nedošlo, ak teda nerátame stále evidentnejší prepad preferencií samotnej SNS.
Pravda, k rozpadu vlády Danko iste neprispeje, uvedomujúc si, že do parlamentu a už vôbec nie do vlády by sa tak skoro nedostal. Preto len konšpiruje, dranká, prosí a snaží sa byť dôležitý.
K čomu tento politický cirkus vedie, vidíme v týchto dňoch, keď Národná rada SR nemá viac ako pol roka predsedu, keď je chaos v parlamente pri predkladaní zákonov, keď sa opakovane menia predkladané zákony a morálka prerazila pomyselné dno. Pokiaľ vo vulgarizmoch a organizovanom cirkuse vynikal Matovič a jeho poslanci, tak teraz „vedúcu úlohu“ prevzala SNS na čele s Dankom a Huliakom.
Kontroverzný, hulvátsky sa správajúci líder mimoparlamentnej strany, poslanec Rudolf Huliak, prišiel dokonca s rozhodnutím, v ktorom žiada, aby sa názov poslaneckého klubu SNS rozšíril a znel by SNS – Národná koalícia. Čakám, kedy sa aj Tomáš Taraba rozhodne ďalej rozšíriť názov klubu o jeho stranu Život – Národná strana.
Rudolf Huliak chce takýmto podvodom na voličoch dostať svoju stranu do parlamentu, bez toho, aby prešla voľbami. Národnú koalíciu chce tým zviditeľniť a Andreja Danka ponechať jeho osudu. Huliak, ako sám hovorí, miluje viac ako ľudí zvieratá, a tak mu treba pripomenúť, že sa nepatrí chovať ako v prísloví Podaj psovi kosť a on ti uhryzne ruku.
Huliak síce vyhlasuje, že chce zmierenie v koalícii, podporuje vládu Roberta Fica a bude hlasovať spolu s koalíciou i poslaneckým klubom SNS. Myslím si však, že sa bude správať podľa príslovia Reči sa hovoria a chlieb sa je. Zároveň chce bojovať proti progresivizmu, liberalizmu a ochrane života. Inak je program Národnej koalície príliš zúžený na poľnohospodárstvo a akúsi ochranu prírody v ich ponímaní.
Zásadným počinom Huliaka je to, že sa postavil proti Dankovi v najcitlivejšej otázke, keď sa rozhodol podporiť Hlas SD v jeho návrhu na obsadenie postu predsedu NR SR. To Andreja Danka kruto zasiahlo, a tak je otázne, čo je za tým.
Chaos v parlamente trvá už príliš dlho
Tri a pol roka sme boli svedkami totálneho chaosu v Národnej rade SR, predkladania Matovičových atómoviek, ktoré sa mu v noci prisnili a ráno boli v parlamente. Žiaľ, ani po voľbách sa toho veľa nezmenilo. Opakujú sa skrátené legislatívne prerokúvania zákonov, množia sa poslanecké, často nepremyslené pozmeňujúce návrhy, program schôdzí sa často mení, hlasovania sa presúvajú a odkladajú podľa potreby.
Problémom sú narýchlo a bez odbornej oponentúry predkladané zákony. Posledným príkladom je i konsolidačný balíček, o ktorom som písal v príspevku pre Slovo Rub a líce konsolidácie verejných financií. Kritizoval som tam okrem iného vysoké DPH na knihy, gastro sektor a ubytovanie i ďalšie návrhy spojené so zvyšovaním daní a DPH. Dnes je všetko inak a už sú pripravené pozmeňovacie návrhy poslancov, ktoré naprávajú či korigujú vládne návrhy. DPH klesne z 23 najskôr na 10 a teraz u vybraných tovarov, potravín a služieb až na päť percent. To, samozrejme, všetci vítame.
Čo sa však vo vládnom návrhu vôbec nezmenilo, je minimálne šetrenie na strane štátu, nulové šetrenie na vojenských výdavkoch a nízke progresívne zdanenie vysokopríjmových skupín, oligarchov, ziskov finančníkov, bánk a spravidla nadnárodných firiem. Preto budú napriek „snahám“ sociálnodemokratickej vlády niesť najväčšiu ťarchu bežní občania. Okrem uvedených problémov irituje občanov uťahujúcich si opasky predchádzajúce výrazné zvýšenie platov premiéra a ministrov, a to dokonca nezdanené. Nuž a to stojí za zamyslenie.
V dnešnej politickej situácii a pri súčasnom zložení parlamentu, pri obštrukciách a protislovenských postojoch opozície nevedno, čo čakať. Modlitby nepomôžu, a tak zostáva len dúfať, že zvíťazí zdravý rozum. Ale kedy?
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
