(Spieval Miro Žbirka a jeho starý hit je práve hitom v kaviarni)
„Knihy sú doménou väčšinou bohatších vrstiev obyvateľstva,“ povedal minister financií Kamenický a neskutočne nahneval bohatšie vrstvy obyvateľstva. Dávajú mu to vyžrať, buranovi. Veď kniha, ktorá teraz stojí povedzme 20 eur, bude po zdanení o 13 percent vyššom stáť 22 eur a nejaké centy, to je škandál! Minister si nabehol na vidly, to je fakt. A ak by bolo po našom, knihy by mali byť zadarmo – aspoň tie školské – a mala by ich nakupovať každá knižnica. Ako za socializmu. Utópia, viem, no ale Inštitút finančnej politiky, ktorý pripravoval ministrovi podklady, mu mal prerátať, koľko štát stratil na nezákonne darovaných MIG-och a zakúpení „starých“ stíhačiek. A niekto by mal za to niesť zodpovednosť. A tie bohatšie vrstvy by mohli priznať, že učebnice budú mať sadzbu zníženú o päť percent, ale viem, to by už tak pekne nevyznelo.
Jasné, že si minister nabehol, a pritom on nie je žiaden hlupák. Tie prepočty Inštitútu mohol podať inak, aj s grafom, ktorý mu zanechal ten s rýchlokurzom geniality – Ódor. Minister Kamenický ho ukázal na tlačovke, ale až ex post, keď už hit Kúp mi knihu hučal v kaviarni. A on ten génius Ódor a jeho vtedajší šéf Inštitútu Kišš (teraz obaja PS) nachystali celé šetriace lego, súčasná vláda vybrala z neho len pár kociek – a hľa, aká odozva!
Upratovanie vo verejných financiách je vždy téma, pamätám si konsolidačný balíček, ktorý predkladala ministerka Schmögnerová a súčasťou bola aj výška DPH na klokanie mäso… To bolo srandy, že sociálna ministerka! Prišla z akademického prostredia, spolu s Miklošom podpísali Washingtonský konsenzus (t. j. dostali noty – pozri Kniha o vládnutí), tie určili mantinely a treba jej uznať, že na rozdiel od Mikloša to nahlas, dokonca pred kamerami priznala a robila, ako najlepšie vedela.
Televízny redaktor Miro Frindt mi na FB stenu k hitu Kúp mi knihu napísal: „Knihy sú už dnes veľmi drahé. Ono je to tak: keď sa znížila DPH na knihy, máte pocit, že zlacneli? Ja nie. Naopak, zdraželi, pretože išli hore energie, papier a atď. Máme trhovú ekonomiku. Kto donúti obchodníkov, aby znížili ceny? Nikto. Keďže radšej čítam český preklad ako slovenský, kupujem knihy v Brne. Bonus: kniha je lacnejšia o 4 eurá. A keby sa mi už vôbec nechcelo ísť na kávu do Brna, tak cez portál megaknihy kúpite čokoľvek BEZ DPH a teda výrazne lacnejšie. Príklad Jo Nesbo – Kráľovstvo, kniha za 18,91 eur, stojí v megaknihách 13,20 – to som teraz narýchlo vygooglil.“
Prečo potom tá hystéria „bohatších vrstiev obyvateľstva“? Dobre, štát zvýši daň na beletriu, ale o tom, čo sa kúpi a za čo, aj tak rozhodne trh. Štát teda utrie ústa. Tí šťastnejší autori dostanú granty, nemenej talentovaní (ako žiarivý príklad uvediem Milku Zimkovú) píšu „za hubičku“, to jest bez honorára a dokonca musia nájsť pre vydavateľa sponzora na náklady, lebo z grantov sa im neušlo – žijúci príklad Jozef Banáš. Náklady na výrobu kníh rastú, to je fakt, lebo ceny za energie sa premietnu do všetkého. Odkedy sa USA a EÚ rozhodli, že budú vyzbrojovať NATO a štáty musia povinne do spoločnej kasy dávať tie 2 percentá, či na to majú alebo nie a odkedy sa dováža predražený skvapalnený bridlicový plyn a všelijakými podvodnými manévrami predražený ruský plyn a ropa, tak energie dražejú a budú dražieť. Lebo sa musíme chystať na vojnu s Ruskom. O tom to celé je.
Teraz sa všade objavujú tabuľky s porovnávaním, koľko kde stojí diaľničná známka a koľko je tam priemerný plat. Sme v EÚ a nie sme v EÚ – ale to odvtedy, ako sme „zvíťazili“ a nikto v slobodných voľbách neprisľúbil revolúciu. No a bez nej budeme stále v EÚ a nebudeme v EÚ. „Osloboditelia“ si vzali, čo im naše všetky vlády dali a ešte im aj tlieskali, ako dobre predali, lebo im zo štedrého stola padla omrvinka. Občanom nie, ale čo sa dá robiť, každý môže byť bohatý, ale bohatý nemôže byť každý, lebo to sme tu už mali, rovnostárstvo. To by bol socializmus.
Saša Uhlová, autorka kníh Hrdinové kapitalistické práce a filmu o gastarbeiteroch, ktorých život si vyskúšala na vlastnej koži, napísala na FB: „Není mi to moc příjemné, ale jsem trochu pod tlakem redakce, že si mám nasdílet, že mi dnes vyšly dva texty na Guardianu. Tak tak činím. Váže se k tomu vtipná historka. Když jsem kdysi dávno psala jeden z těch textů, který sérii uvádí, přišel Slávek ze školy a já jsem mu říkala, ať vydrží ještě hodinku, že pak půjdeme na procházku, ale že píšu text pro jedny západní noviny a že si pak z honoráře budeme moct trochu vyhodit z kopejtka (bylo to v době, kdy jsme ještě nebyli tak v mínusu jako teď, takže to byl takový příslib něčeho navíc). Slávek se zamyslel a pak se zeptal: A vědí oni, jak jsou tady nízký mzdy a že ti teda zas tak moc platit nemusej? Smála jsem se a říkala mu: No právě o tom píšu.“
V našom parlamente sa zatiaľ zapodievali odvolávaním predsedu najsilnejšieho opozičného hnutia. František Mikloško predniesol zanietený a obsažný prejav, v ktorom opäť raz zviedol zápas s komunistami. To oni takto špinili ľudí, to oni normalizovali, to oni sú vzorom pre súčasnú vládu. Je to také déjà vu. Viem, že toto je mocenský súboj…, ale čítam si Milana Šimečku a jeho Obnovenie poriadku a Kruhovú obranu už dávno a stále znova. Lebo až z toho poznania vidno, ako veľmi tárajú všetci, ktorí súčasnú situáciu prirovnávajú k minulému režimu. Oni sa nezmenia, v hlave majú vzorec boja dobra so zlom, dobre sa s tým pracuje, ale pravda to nie je.
„Totalitný štát drží v rukách mocnejší nástroj: všetci občania sú jeho zamestnanci a on ich môže bez problémov posúvať po stupniciach odmien, dobrých odmeňovať a nehodných trestať. Táto schopnosť je čisto súvekou zbraňou. V Československu potvrdila svoju účinnosť, pretože bola použitá v čase, keď sa reálny socializmus svojou vnútornou štruktúrou celkom pripodobnil konzumným spoločnostiam, teda keď je čím odmeňovať a čím trestať.“
Štruktúra súčasnej spoločnosti je diametrálne odlišná, demokratický štát – a tým sme – nemá takéto možnosti.
Milana Šimečku treba vydávať a čítať. Paradoxne, práve ním by sa dalo argumentovať. A jeho vnuka, ktorý je politicky činný, nebiť ním po hlave, lebo je to hlúposť. No kto a kde by o tom diskutoval, keď je v móde novoreč Orwella?
Ešte niečo odcitujem z Obnovenia poriadku Milana Šimečku: „Predbežná cenzúra je v podstate civilizovaná inštitúcia, je to síce obluda, ako hovorí Marx, ale obluda civilizovaná. Predbežná cenzúra má možnosť zabrániť, aby sa ,nenáležitá‘ veta alebo článok dostali na verejnosť, ale nemôže zamedziť, aby takáto veta a takýto článok boli napísané. Predbežná cenzúra pôsobí na autorov, alebo aspoň na daktorých z nich, ako výzva…“
Píšme nenáležite! Aj o knihách, ale najmä o vojnách a o tom, čo sa v ústredných orgánoch novosveta nikdy nenapíše.
