Krajinské voľby v Durínsku (oficiálne Durínsky slobodný štát, na konci roka 2023 v ňom žilo o niečo viac ako 2,1 mil. obyvateľov a teda patrí medzi menšie spolkové krajiny) mali v porovnaní s voľbami spred piatich rokov celkom iný charakter. Výsledky sú najmä pre neoliberálov priam desivé, ale nie sú prekvapením, lebo politická atmosféra v krajine sa menila už dlhšie a v prieskumoch sa zhruba takéto výsledky sa očakávali. Zlé jazyky tvrdili, že išlo aj o to, aká veľká bude facka stranám semaforovej koalície, ktorú stelesňuje najmä Olaf Scholz. A veru politická hanba to bola poriadna a viacrozmerná a týka sa aj doterajšej krajinskej červeno-červeno-zelenej koalície (Ľavica-SPD-Zelení).
Stručne o výsledkoch volieb v Durínsku po zjednotení Nemecka do roku 2019
Aj v Durínsku sa vo voľbách po „pohltení“ NDR západným Nemeckom dominantnou politickou silou stala CDU. Vyhrala všetky voľby do roku 2014, ale vtedy už nedokázala vytvoriť vládnu koalíciu. Zostala však veľmi silná.
Ľavicové sily si tiež udržiavali silné postavenie. Postupne v nich začali prevládať na úkor pokryteckej SPD (v rokoch 1994 – 1999 bola vo veľkej koalícii s CDU) strany označované za radikálne (Strana demokratického socializmu a neskôr Ľavica). Po voľbách v roku 1999 sa SPD prepadla na tretie miesto. Od roku 2014 sa SPD znovu dostala do už spomenutej krajinskej koalície.
Zelení a FDP dosahovali v Durínsku striedavé výsledky. Viackrát zostali mimo Landtagu a k rozhodujúcim politickým silám nepatrili.
Kandidovali aj strany radikálnej pravice. Išlo najmä o NPD (Národnodemokratickú stranu Nemecka), ktorá v roku 2009 získala 4,3 % hlasov. Kandidovala aj v roku 2014 (3,6 %), ale vtedy prišiel už nástup AfD, ktorá sa stala štvrtou najsilnejšou. Vo voľbách v roku 2019 postúpila na druhé miesto a predbehla aj CDU.
Voľby v roku 2019 znamenali historický moment, keď Ľavica dosiahla prvé krajinské volebné víťazstvo. Nasledujúci vývoj sa skomplikoval nielen v Durínsku, ale aj v celom Nemecku (a v širšom rámci aj v EÚ) a v tohtoročných krajinských voľbách viedol k ďalšiemu zvratu.
O niektorých aspektoch volebnej kampane
V popredí volebnej kampane bolo viacero problémov rôzneho druhu. Zvýrazníme z nich migráciu, vzdelávanie, odbúravanie byrokracie, bezpečnosť, demokraciu, veľa sociálno-ekonomických obáv voličov, najmä z toho, ako si dokážu udržať životnú úroveň, ktorá je nižšia a s vyššími nákladmi než v starých spolkových krajinách. Išlo však aj o postoj k riešeniu ukrajinsko-ruskej vojny a podporu Ukrajiny.
Najkritickejšie vystupovali predstavitelia AfD a BSW. Predstavitelia strán krajinskej i spolkovej koalície sa ocitali pri návrhoch na riešenie súčasnej situácie v ťažkostiach a neboli príliš presvedčiví. CDU ťažila z postavenia opozičnej sily.
Pôvodne kandidovalo 17 strán, ale k voľbám bolo pripustených len 15. Kvôli formálnym nedostatkom boli vylúčení aj 7 kandidáti z 5 strán.
Sedem z kandidujúcich strán sa považuje za veľké. Ide o AfD, BSW, CDU, FDP, Ľavicu, SPD a Zelených. Ďalších osem predstavovali malé strany. Išlo o Akčnú stranu na ochranu zvierat (Aktion Partei für Tierschutz), Alianciu Nemecka (Bündnis Deutschland), Ekologicko-demokratickú strana (Ökologisch-Demokratische Partei), Marxisticko-leninskú stranu Nemecka (Marxistisch-Leninistische Partei Deutschlands), Pirátsku stranu Nemecka (Piratenpartei Deutschland), Slobodných voličov v Durínsku (Freie Wähler in Thüringen), Stranu rodín Nemecka (Familien-Partei Deutschlands) a Úniu hodnôt (WerteUnion).
Vo všetkých 44 volebných obvodoch postavili priamych kandidátov len Ľavica a CDU. V 42 obvodoch mali kandidátov AfD a SPD. BSW postavila len 6 kandidátov na priamu voľbu a Marxisticko-leninská strana Nemecka troch. Tri strany vôbec nemali kandidátov na priamu voľbu.
Rozdielne počty boli aj na krajinských zoznamoch kandidátov. Najviac ich mali CDU 87, Ľavica 50 a SPD 47. BSW mala na zozname 32 kandidátov (viedla ju Katja Wolfová, v rokoch 2012 – 2024 starostka Eisenachu) a Marxisticko-leninská strana Nemecka 13.
V auguste uskutočnili v krajine renomované agentúry 8 prieskumov preferencií (posledný zverejnila Forsa 30. augusta). Podľa nich sa predpokladalo, že zvíťazí AfD, ktorá mala 29 – 30 % podporu. Na druhom mieste bola CDU s podporou v rozmedzí 21 – 23 %. Tretia sa umiestňovala BSW s podporou od 17 do 20 %. Ľavica bola štvrtá s podporou od 13 do 16 %. Až na piatom mieste sa nachádzala SPD s podporou 6 – 7 %. FDP a Zeleným prieskumy v auguste nedávali šancu dostať sa do Landtagu. Zelení sa do tohto pásma dostali v prieskumoch až od júna 2024.
Na webovej stránke davum.de v prehľade DAWUM-Wahltrend, kde sa uverejňujú volebné trendy na základe prieskumov, mali 31. augusta jednotlivé strany tieto hodnoty preferencií: AfD 30,0 %, CDU 22,3 %, BSW 17,9 %, Ľavica 13,6 % a SPD 6,1 %. Ďalšie strany boli pod kvórom. Trendy sa v čase krátko pred voľbami veľmi málo zlepšovali pre obe pravicové strany. Prieskumy boli blízke k realite. Štatistické odchýlky boli na koniec v prospech AfD a neprospech BSW.
Výsledky volieb
Voľby prebiehali od 8.00 do 18.00 a účasť na nich bola 73,6 %. Išlo o druhú najvyššia účasť vo voľbách od roku 1990. Viac, 74,8 %, to bolo len v roku 1994. Oproti roku 2019 (64,9 %) však účasť stúpla takmer o 10 %, čo v súčasnej situácii naznačilo rastúci záujem ľudí o riešenie problémov (nespokojnosť so súčasným stavom). Najnižšia účasť na voľbách bola v roku 2014 – 52,7 %.
Podľa úplných a neoficiálnych údajov na stránke volebnej komisie sme výsledky volieb do Landtagu podľa hlasovania za krajinský zoznam zhrnuli do tabuľky.
| Strana | Počet hlasov | Percento hlasov | Počet kresiel | Porovnanie s rokom 2019 |
| AfD | 396 704 | 32,8 | 32 | + 9,4 % |
| CDU | 285 141 | 23,6 | 23 | + 1,9 % |
| BSW | 190 448 | 15,8 | 15 | nekandidovala |
| Ľavica | 157 641 | 13,1 | 12 | 17,9 % |
| SPD | 73 088 | 6,1 | 6 | 2,1 % |
Pozn. 1 Za Marxisticko-leninskú stranu Nemecka hlasovalo 1 342 voličov, čo bolo 0,1 %.
Pozn. 2 Priame mandáty získali len tri strany: AfD 29, CDU 11 a Ľavica 4.
O hodnotení výsledkov volieb
Pod vplyvom „smršte“ rôznorodých komentárov nemeckých médií o výsledkoch volieb sa ťažko rozhoduje, kde začať s hodnotením. Na prvom mieste sa spravidla uvádza, že AfD v krajinských voľbách, jedenásť rokov po svojom vzniku, zvíťazila. Považuje sa to za historicky politický precedens v tejto krajine aj v Nemecku, najmä v časti bývalej NDR.
Na druhom mieste je ťažká porážka doterajšej krajinskej vládnej koalície, pričom Zelení sa do Landtagu ani nedostali. Zvýrazňuje sa pritom aj „súhrnná“ strata ľavicových síl, ktoré dnes majú už tri línie: starú SPD, silne upadajúcu Ľavicu a vzmáhajúcu sa BSW. Ak v roku 2019 získali Ľavica a SPD spolu 39,2 % tak v tomto roku to bolo len 18,2 %, teda ani polovica. Ak by sme k tomu mechanicky prirátali aj zisk BSW, spolu to je 34 %, ale aj tak to je menej ako mali ľavicové sily v roku 2019. Niektoré komentáre pripisujú neúspech Ľavice oslabeniu jej kritickej rétoriky i konania a posunu k „stredovým“ liberálnym hodnotám.
Po tretie sa poukazuje na veľký neúspech strán semaforovej koalície, z ktorých sa Zelení ani FDP nedostali do Landtagu. Ak tieto strany v roku 2019 získali 18,4 % hlasov, tohto roku to bolo aj s „prepadnutými“ hlasmi len 10,4 %. Mnohé komentáre to považujú za spomínanú očakávanú veľkú facku semaforovej vláde.
Menej sa poukazuje na úspech BSW, ktorá vznikla len na začiatku roka. Prejavilo sa to aj v počte kandidátov. Nešlo sa na masovosť, nehľadali sa kandidáti za každú cenu, ale sa pozeralo viac na zvyšovanie potenciálu strany v ďalších voľbách.
Na ilustráciu uvedieme z príspevku Fünf Erkenntnisse für die Bundespolitik (Päť postrehov pre spolkovú politiku) 2. septembra na Tageschau, kde sa na základe výsledkov volieb v Durínsku a Sasku (vzhľadom na špecifikum volieb v tejto spolkovej krajine im venujeme samostatný príspevok) zhrnulo:
- AfD už viac nemožno považovať len za stranu protestu (v oboch spolkových krajinách ju takmer tretina voličov považuje za stranu, ktorá je schopná riešiť problémy krajiny lepšie ako ostatné strany).
- BSW je nový mocenský faktor (ak CDU neuzavrie koalíciu s AfD, čo stále nepripúšťa, bez BSW sa v Durínsku koalícia nevytvorí a v Sasku s veľkými ťažkosťami).
- Predseda CDU Friedrich Merz sa po úspechoch CDU (v oboch krajinách by mohla vytvárať vládu) priblížil ku kancelárskej kandidatúre. Uvidí sa ešte, ako dopadnú voľby tento mesiac v Brandenbursku.
- Roztrieštenosť do stupňa neschopnosti zostaviť krajinské vlády. Výsledkom budú doteraz nevyskúšané spojenectvá, čo sa môže stať aj po spolkových voľbách. Zelení sú na ústupe, otázne je, či FDP dosiahne kvórum a Ľavica sa môže dostať do Bundestagu len cez priame mandáty. Bude sa pozorne sledovať, či vládnutie v nových koalíciách na východe funguje, alebo vedie k ďalším sporom.
- Zopakovanie semaforovej koalície je čoraz nepravdepodobnejšie.
Záver
Základným výsledkom volieb je kontroverzný historický fakt prvého víťazstva radikálnej pravicovej strany AfD v krajinských voľbách. Víťazstvo napriek silným útokom zo strany hlavného politicko-mediálneho prúdu zvýši popularitu strany medzi obyvateľmi Nemecka, ktorí sú nespokojní so svojou životnou situáciou a vyhliadkami na riešenie jej problémov. Vládna kampaň proti AfD mala pred eurovoľbami určitý úspech, ale v Durínsku nič nezmenila.
V širšom kontexte treba vidieť aj dôsledky neúspešnej politiky vlády semaforovej koalície, ktorá má viacero príčin i dôsledkov. Čoraz viac zaťažujúcim prvkom pôsobenia vlády sa stáva zideologizovaná politika Zelených. Dve nesystémové strany (AdF a BSW) získali 48,6 % hlasov, teda takmer ich polovicu.
Novým momentom sa v Durínsku stalo, že vyhliadky na zostavenie novej vlády sú veľmi hmlisté i vzdialené. Sú vlastne tri možnosti, ale v súčasnej situácii majú len abstraktný charakter. Prvou možnosťou je koalícia AfD a CDU (53 poslancov v 88 člennom Landtagu). CDU to zatiaľ odmieta. Druhou možnosťou je spojenie strán kritizujúcich pomery v Nemecku AfD a BSW (47 poslancov), čo však spolupredsedníčka BSW Sahra Wagenknechtová vylúčila. No a treťou možnosťou je nehomogénna koaličná vláda (priam typu „oheň a voda“) CDU, BSW, Ľavice a SPD (56 poslancov). AfD má nesmiernu túžbu viesť vládu v Durínsku a iste pri tom počíta aj s okrídlenou frázou „nikdy nehovor nikdy“.
Zostavovanie vlád sa však stáva aj širším problémom štátov EÚ. Aktuálne možno poukázať na slepú uličku, do ktorej sa sám vohnal francúzsky prezident Emmanuel Macron, V Belgicku po necelých 4 mesiacoch od volieb v júni 2024 nie je ešte zostavená vláda (štát drží „svetový rekord“ 541 dní zostavovania vlády po voľbách v júni 2010). V Bulharsku sa na október 2024 vypísali predčasné voľby po neschopnosti zostaviť vládu od volieb v júni 2024. Od apríla 2021 ide o šieste predčasné voľby. V Holandsku bola po voľbách v novembri 2023 zostavená vláda začiatkom júla 2024 na čele s bývalým civilným šéfom spravodajskej tajnej služby…
Voľby sú vraj sviatkom demokracie, ale veľa radosti, občas už ani víťazom neprinášajú. Niekedy sa nám však zdá, že vývoj po nich sa nápadne začína podobať boleniu hlavy niektorých ľudí po bujarých hodových zábavách na slovenských dedinách v minulosti.
