Od Geopolitických križovatiek k Memorandu o zahraničnej politike

K článku Ladislava Hohoša Geopolitické križovatky (Slovo, 2. augusta 2024) sa vyjadril Vladimír Manda na svojej facebookovej stránke. Venoval sa najmä Hohošovej záverečnej pasáži: „V tejto konštelácii Memorandum o zahraničnej politike, podpísané troma najvyššími ústavnými činiteľmi SR, je krokom správnym smerom.“
Keďže nie všetci naši čitatelia sú na Facebooku, prinášame status V. Mandu a diskusné príspevky pod ním.
Redakcia

Ilustrácia: Ľubomír Kotrha

Vladimír Manda:

Lacko Hohoš uverejnil na stránkach Slova príspevok ku geopolitickej križovatke, na ktorej sa dnes Slovensko nachádza. Jeho názor, že podpísané Memorandum je správnou odpoveďou na súčasné geopolitické zmeny, sa však podľa môjho názoru neopiera o žiadny vecný argument. Opiera sa skôr o zbožné očakávanie. Vychádza z „náboženskej“ viery, že EÚ sa spamätá a stane sa jedným z globálnych hráčov. K tomu však môže prísť len ak štáty EÚ prestanú byť vojenskou palicou USA, t.j., prestanú byť členmi NATO.

Lenže Memorandum hovorí o našom pevnom zakotvení v NATO, t.j., vychádza z uznania dominantnej úlohy NATO vo svete, čo ale odporuje idei nezávislej EÚ. Memorandum v tomto zmysle nie je volaním po nezávislej EÚ ako novom globálnom hráčovi.

Okrem toho Memorandum prehliada, že to bolo práve dominantné postavenie USA vo svete, ktoré dnes priviedlo svet na pokraj vojny. Memorandum si rovnako vôbec nevšíma fakt zániku dominantného postavenia USA vo svete. Tento pilier našej zahraničnopolitickej orientácie je v Memorande doplnený vajataním o politike na štyri svetové strany, ktorá je, samozrejme, možná aj v rámci našej podriadenosti USA, pokiaľ s tými stranami bude súhlasiť aj USA alebo pokiaľ na ne USA neuvalia sankcie.

Súhlasím s Lackom, že Slovenské národné povstanie bolo nesporne výrazom rozhodnutia politických síl na Slovensku, ktoré podpísali Vianočnú dohodu, postaviť sa na stranu víťazov v boji proti fašizmu, na stranu víťazných mocností. Ak si politici majú aj dnes brať príklad z povstania, tak by sa mali postaviť na stranu víťazov v boji proti svetovej hegemónii USA, ktorá svet priviedla na pokraj jadrovej katastrofy, na stranu rodiaceho sa multipolárneho sveta.

Považujem za nesporné, že dominantná politická vláda USA vo svete, opierajúca sa o jeho ekonomickú silu je dnes už len minulosťou potopenou v nekonečných dlhoch a vojenských konfliktoch. Jadro nasledujúceho svetového ekonomického vývoja je jasne na Východe a tak by bolo aj v záujme našich kapitalistov orientovať sa na krajiny, ktoré sa stávajú ekonomickým lídrom sveta a ktoré namiesto politiky dominantnej vlády ponúkajú multipolárny svet.

Otázkou je, či vychádzajúc z existujúcich ekonomicko-politických a bezpečnostných reálií máme dnes vôbec nejakú možnosť sa rozhodovať o našom vývoji. Osobne si myslím, že na kapitalistickej platforme, ktorá je našim základom, nemáme dnes žiadnu možnosť sa rozhodovať. A to z veľmi jednoduchého dôvodu – pretože sme ekonomicko-politickou kolóniou EÚ a NATO.

Pokiaľ ide o EÚ, ktorú Smer považuje za náš „životný priestor“, tak pravda je taká, že tento priestor postupne vyciciava život z našej spoločnosti a dnes už fakticky žijeme len na európskych infúziách. Spoločnosť postupne starne, mladí odchádzajú do iných krajín a vo všetkých rozhodujúcich smeroch, či je to sociálna oblasť, zdravotníctvo, školstvo, kultúra a politika, jasne upadáme.

Európska únia vznikla výlučne s jedným rozhodujúcim ekonomickým cieľom, ktorým bolo premeniť bývalé východoeurópske krajiny na kolónie bohatých štátov EÚ. To sa aj v plnej miere, pokiaľ ide o Slovensko, realizovalo za aktívnej účasti našich politikov.

Našu bezmocnosť v otázke riadenia vývoja našej spoločnosti jasne dokladá Memorandum, ktoré zotročujúce okovy nášho vývoja EÚ a NATO nazýva pevnými piliermi našej politiky.

Lacko má plnú pravdu v tom, že my v danej situácii geopolitický vývoj nijako neovplyvníme a vládna koalícia musí nielen objektívne čakať, ako to celé dopadne, ale aj subjektívne je odhodlaná čakať, pretože žiadny iný koncept vývoja Slovenska nemá po ruke.

Ladislav Hohoš:

Môj článok je o geopolitike a politickom realizme. Preto pozitívne hodnotím Memorandum. Ohľadom budúcnosti sa zhodneme, že unipolárna anglosaská dominancia končí. Otázkou je, za akú cenu, resp., ako rýchlo. Použitie taktických jadrových zbraní, čím dnes hrozia obe strany, by takmer s istotou eskalovalo do odpálenia strategických arzenálov, víťazom by bola jadrová zima. Boj o nový svetový poriadok bude dlhý a riskantný.

Marián Moravčík

Článok Ladislava Hohoša je skvelý prehľadový materiál.

Pred ďalšou mojou poznámkou zdôrazňujem, že ja osobne som proti NATO, bol by som za jeho rozpustenie a podporujem čo najskoršie vystúpenie Slovenska z tohto paktu (aj s prijatím dôsledkov).

Ale čo sa týka textu Memoranda – tam definovaný vzťah vládnych strán k NATO je zreteľne odlišný od lokajského postoja PS a kolektívnej opozície. Prvý bod Memoranda chápem ako „povinnú jazdu“ na odvrátenie dezinterpretácií a možného diplomatického útoku celej aliancie. Hneď v druhom či treťom bode sa zdôrazňuje, že Slovensko chce „skvalitniť vzťahy medzi členskými štátmi“ s dôrazom na rovnosť a suverenitu (menovite Slovenska). Preto chápem postoj Ladislava Hohoša, že Memorandum je krok správnym smerom.

Pre ďalší vývoj v tejto veci je dôležité, ako sa signatári Memoranda postavia k prípadnému konfliktu záujmov medzi suverenitou Slovenska a jeho členstvom v NATO. Teraz si netrúfam hádať. (V tej istej veci pri PS a opozícii mám vcelku istotu, čo si vyberú.)

Miro Ščibrany:

Status mi v hlavných rysoch „sedí“, jednako sa mi žiada pripojiť zopár otázok a poznámok insitného pozorovateľa geo/politickej scény:

ad „EÚ sa stane jedným z globálnych hráčov len ak štáty EÚ prestanú byť vojenskou palicou USA.“
Zmení sa niečo, keď Briti, Francúzi a Nemci zaujmú v Európe pozíciu Američanov a nebezpečnou úlohou palíc proti Rusku poveria štáty na východe Európy?

ad „Memorandum hovorí o našom pevnom zakotvení v NATO“
Memorandum hovorí len to, na čom SMER a HLAS postavili volebnú kampaň 2023. keby túto líniu opustili, nebola by to voda na progresívny farebno-revolučný mlyn?

ad „Memorandum si nevšíma fakt zániku dominantného postavenia USA vo svete.“
Tento zánik má k faktu ešte ďaleko a nikto netuší, čo sú USA a jeho najvplyvnejší vazali ochotní urobiť, aby zánik odvrátili / oddialili.

ad „vajatanie o politike na štyri svetové strany“
Nie je toto vajatanie Slovenska, ekonomicko-politickej kolónie EÚ a NATO, predsa len viac než, povedzme, český pro-atlantický hujerizmus?

ad „vládna koalícia musí … a je odhodlaná čakať, pretože žiadny iný koncept vývoja Slovenska nemá po ruke.“
Tento záver myslím si presne vystihuje, prečo je Memorandum také neslané-nemastné.

Prípadný nový koncept vývoja SR môže vzniknúť a získať legitimitu len v širokej odbornej, politickej a verejnej debate.

Radka Brhlíková:

Ja by som možno ešte dodala, že vládna koalícia naozaj nie je v rovnakej pozícii ako Orbán, ktorý má väčšinu a zároveň podporu parlamentu ako aj občanov, preto môže aj robiť nezávislú zahraničnú politiku. Takúto silnú väčšinu slovenská koalícia ale nemá a aj podpora voličov je vrtkavá, pri najmenšom probléme utekajú k opozícii. Inak súhlasím s oboma pánmi, a hnevá ma tá vajatavosť našej politickej reprezentácie.