30. výročie vzniku Slovenskej republiky a nadviazania vzájomných diplomatických vzťahov, otvorenie výstavy kresieb Aurela Fábriho a nedávny začiatok nového čínskeho roka rámcovali podujatie, ktoré sa uskutočnilo v rezidencii mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca ČĽR v SR SUN Lijie podvečer 6. februára t. r.
Čína uznala samostatnú Slovenskú republiku ihneď po jej vzniku roku 1993 a nadviazala s ňou diplomatické vzťahy. Prísne vzaté trvajú 30 rokov, v širšom slova zmysle slova však viac ako dvojnásobok tohto času: pestovali sme ich ešte v rámci bývalého Československa.
SUN Lijie vo svojom príhovore uviedol konkrétne prínosy vzájomnej spolupráce, napr., že „…s pomocou iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a platformy Spolupráce medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy sa úroveň spolupráce medzi oboma krajinami v oblasti hospodárstva, obchodu a investícií stále zlepšuje a objem obchodu sa zvýšil zo 40,9 miliónov amerických dolárov v roku 1993 na 12,5 miliárd amerických dolárov v roku 2022. Slovensko je dlhodobo štvrtým najväčším obchodným partnerom Číny a najväčším zdrojom dovozu v strednej a východnej Európe. Čína je zase najväčším obchodným partnerom Slovenska mimo krajín Európskej únie s investičným objemom na Slovensku vo výške viac ako 400 miliónov amerických dolárov, ktorý vytvára tisíce pracovných miest.“
Za spoluprácou v hospodárskej oblasti nezaostávajú kontakty v oblasti kultúry a vzdelávania, v uplynulých niekoľkých rokoch v oblasti boja proti pandémii koronavírusu a, čo zvlášť veľvyslanec ocenil: „Slovensko taktiež poskytlo neoceniteľnú pomoc pri evakuáciu čínskych občanov z Ukrajiny.“ To všetko (a mnohé iné) prispieva k udržaniu dobrých a nekonfliktných vzájomných vzťahov medzi oboma krajinami. Tie, ostatne, sú v súčasnosti potrebné na celom svete azda ešte väčšmi ako povestná rozprávková soľ.
Zmenil tvár Šanghaja
Je veľmi príjemné vedieť a vidieť, ako vážne a s úctou spomínajú čínski hostitelia udalosti a ľudí, ktorí nás spájajú. Jednou z takých osobností je architekt Ladislav Hudec (1893 – 1958), ktorý poznačil tvár Šanghaja: v roku 1934 tam postavil prvý mrakodrap v Ázii, 22-poschodovú budovu Park Hotela. Táto 84 metrov vysoká stavba hrala svojou výškou v meste prím až do roku 1983. Pomerne dlho, až do roku 1952, bol Park Hotel najvyššou budovou v celej Ázii. Ladislav Hudec, ináč v kreslení žiak významného slovenského maliara Dominika Skuteckého, zrejme aj vďaka manželstvu s Gizelou Mayerovou, dcérou zámožného nemeckého bankára, zúročil svoje vynikajúce schopnosti v stavbe niekoľkých desiatok budov v meste. Od roku 1925 mal v Šanghaji svoju vlastnú architektonickú kanceláriu. Často uvádza budova Grand theatre, čo bolo v čase vzniku s 2 400 miestami na sedenie najväčšie ázijské kino, budova County Hospital pre cudzích štátnych príslušníkov, či budova kresťanského literárneho spolku (Christian Literatury Society, založený v roku 1887; bolo to centrum na vydávanie a distribúciu kníh v čínštine, ktoré mali nielen náboženský charakter, ale venovali sa aj vede či tzv. západnej kultúre). Veľmi zaujímavý je bytový dom s pôvodným názvom Hubertus Court, kde architekt cca 10 rokov aj sám býval. Podľa odborníkov stavba dokazuje neúnavnú chuť autora skúšať nové veci a prístupy. Stelesňuje jedinečný šanghajský štýl, ale zachováva aj jeho osobitosť; už na prvý pohľad sa líši od ostatných diel L. Hudeca.
Výpočet stavieb v Šanghaji by bol dlhý, faktom ostáva: konštatovanie o tom, že Hudec zmenil tvár Šanghaja, je pravdivé. Od jeho pôsobenia v tomto jedinečnom meste nás delí storočie. Pri obrovskom a pre nás asi aj dosť ťažko predstaviteľnom rozvoji mesta čínski partneri nezabúdajú na míľniky jeho rozvoja, čo je od nich naozaj veľmi milé a ústretové. Ale aj úprimné – pretože tradícia má v Číne jednoducho vysokú hodnotu.
Vzájomné obohacovanie
Prejavom pretrvávajúcich vzťahov v oblasti kultúry a vzdelávania je výstava 20 kresieb architekta Aurela Fábriho. Rodák z mesta Vráble pôsobil 12 rokov ako vysokoškolský pedagóg (vedúci ateliéru) na dvoch čínskych univerzitách, v Pekingu a Ningbo a časť svojich prác teraz vystavuje v už spomínanej rezidencii v Bratislave. Ako to už v živote často býva, k výstave viedli náhody a osobné vzťahy; v tomto prípade s bývalým ministrom zahraničných vecí SR Pavlom Demešom.
Pobyt A. Fábriho v Číne poznačil jeho kresliarske umenie, postupne sa od tradícií európskej kresby posunul k štýlu, ktorý odkazuje na tradície čínskej krajinomaľby. Jeho kresby a kresliarske umenie sa isto nedá oddeliť od jeho architektonickej práce na nových projektoch, rekonštrukciách, interiéroch či dizajne nábytku (viedol prácu alebo sa podieľal na tvorbe architektonických diel vo viacerých krajinách).
To všetko mohol a chcel odovzdať mladým čínskym študentom, pričom nezabúda poznamenať, že vzdelanie (a práca na sebe) je v Číne obrovskou hodnotou z hľadiska spoločnosti i jednotlivca. Investície do vzdelávania nie sú považované za príťaž, naopak, za jednu z najdôležitejších oblastí, prinášajúcich osoh spoločnosti i jednotlivcovi. Kvalitné vzdelanie je bránou k osobnostnému rozvoju, ale aj k vyššiemu životnému štandardu.
Výstava je zároveň symbolom toho, že tak, ako sa môžu dopĺňať umelecké štýly, tak sa môžu dopĺňať aj krajiny bez ohľadu na svoju veľkosť, tradíciu, zriadenie či aktuálne politické smerovanie, vždy sa dá nájsť spôsob, ktorý je výhodný pre obe strany a ktorý od druhého čerpá tie najlepšie podnety.
Šťastný rok zajaca
Vzájomne výhodná spolupráca, nezávislá mierová zahraničná politika, otvorenosť a podpora globálnej komunity, solidarita a vzájomná pomoc ostávajú aj naďalej všeobecne v popredí záujmov ČĽR. Pokiaľ ide o nás, veľvyslanec SUN Lijie to hodnotí nasledovne: „Čína prikladá veľký význam rozvoju vzťahov medzi Čínou a Slovenskom a je ochotná spolupracovať na pokračovaní tradičného priateľstva, prehlbovaní praktickej spolupráce, posilňovaní medziľudských a kultúrnych výmen a v posúvaní vzájomných vzťahov na vyššiu úroveň, zodpovedajúcu novému historickému obdobiu.“
Nový čínsky rok, ktorý sa začal 22. januára, sa nesie v znamení vodného zajaca – vraj je to vôbec jedno z najšťastnejších znamení, pretože prináša mier a úspech. Dúfajme…
Snímky: Alexander Piekov, www.wikipedia.org, archív autorky
