Podpredseda Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek spolu so svojím kolegom Jurajom Krúpom z SaS napísal ministrovi obrany veľmi zvláštny list. Žiadajú v ňom zverejnenie všetkých rečníkov na oficiálnych oslavách 80. výročia SNP, lebo vraj obsah vystúpení musí byť verný odkazu Povstania. „Nedovoľme prekrútiť históriu a odkaz SNP!“ plamenne vyzývajú obaja poslanci.
Odhliadnime teraz od toho, že túto nezvyčajnú požiadavku kádrovať zoznam rečníkov (ach, také typické pre mentálnu výbavu týchto ľudí) a obavu z toho, či sa dá dôverovať súčasným organizátorom osláv, vznášajú politici, za ktorých vlády boli oslavy zdegradované tým najnedôstojnejším spôsobom v histórii. Oveľa vážnejšie je, že títo opoziční predstavitelia varujúci pred prekrúcaním dejín ich sami prekrúcajú tak obludne, že na to musím zareagovať.
Valášek s Krúpom tvrdia, že Slovenské národné povstanie bolo vedené exilovou vládou v Londýne. Ale to je lož. SNP organizovala povstalecká Slovenská národná rada, ktorej delegácia na stretnutí s Eduardom Benešom v Londýne práveže kategoricky odmietla návrh prezidenta, aby Povstanie riadila exilová česko-slovenská vláda, resp. jej splnomocnenec. Jedno z najväčších protifašistických vystúpení v Európe sme si zorganizovali vlastnými silami a vlastnými prostriedkami a mali by sme byť na to patrične hrdí, nie skresľovať alebo dokonca bagatelizovať význam rýdzo slovenského vedenia Povstania.
Valášek s Krúpom ďalej tvrdia, že cieľom povstalcov bol návrat do komunity slobodných západoeurópskych krajín. Ďalšia nepravda. Už vo Vianočnej dohode z roku 1943, ale aj v neskorších vyhláseniach Slovenskej národnej rady sa všetky zložky SNP, vrátane liberálnych a pravicových, jednoznačne zhodli, že základným princípom zahraničnej politiky obnoveného Česko-Slovenska bude orientácia na Sovietsky zväz. Tento záväzok po vojne potvrdil Košický vládny program i samotný prezident Beneš. Orientácia na ZSSR nemá nič spoločné s februárom 1948, bola prítomná už pri samotnej myšlienke zorganizovať protifašistické povstanie.
Obaja opoziční politici sa odvolávajú na prítomnosť francúzskych partizánov, ale ignorujú tých slovenských a zabúdajú na to, že na SNP sa zúčastnili v menšom či väčšom počte dobrovoľníci z desiatok krajín a zďaleka nie len západných, ale aj Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Bulhari, Arméni, Azerbajdžanci, Turkméni, Kazachovia, Tadžici, Uzbeci, Gruzínci a ďalší. Všetci z nich boli rôzneho politického, ideologického a hodnotového presvedčenia a spájal ich spoločný boj za slobodu, takže je hrubým zavádzaním tvrdiť, že títo statoční ľudia bojovali a umierali za geopolitické smerovanie Slovenska na Západ.
Pravdupovediac, aj ja mám obavy, že v prejavoch rečníkov zaznie veľa propagandy, ako to už v príhovoroch politikov hrajúcich sa na insitných historikov býva. Ale tieto obavy neprekryjeme ďalšou propagandou, ktorá je o to nechutnejšia, že spochybňuje samostatné zorganizovanie najhrdinskejšieho skutku tohto národa.
(Status na FB 24. augusta 2024)
