Bez ohľadu na to, čo si myslím o správaní časti kultúrnej obce, nový poverený generálny riaditeľ Slovenskej národnej galérie Anton Bittner nezačal dobre. Okamžité zrušenie bezplatného vstupu do vybraných prevádzok SNG ide proti samotnému zmyslu propagácie slovenskej národnej kultúry (a žiadnej inej, samozrejme). Ak sa pánovi riaditeľovi zdá takéto rozhodnutie predchádzajúceho vedenia absurdné, nech sa ide pozrieť napríklad do slávnej londýnskej National Gallery, kde je bezplatný vstup už celé desaťročia a funguje to. Rovnako je v Spojenom kráľovstve bezplatný vstup do knižníc. Táto demokratizácia kultúry, na ktorú si nedovolila siahnuť ani Margaret Thatcherová, sa nazýva „verejné služby“ a ak nie SNS, tak aspoň Smer a Hlas hlásiace sa k sociálnej demokracii by mali chápať, o čo ide.
Ale ak pán Bittner zahlási, že nerozumie umeniu, ale rozumie financiám, tak sa nemáme o čom baviť. Lebo kultúrne inštitúcie nemôžu byť riadené ako banky alebo hutnícke fabriky. Rozumieť umeniu na takej pozícii je nevyhnutné. Ak pán riaditeľ tvrdí, že pre neho má „každé dielo rovnakú hodnotu“, tak nevie, o čom hovorí. Ak nevie rozoznať Brunovského od Fullu a Benku od mazanice okresného formátu, ako chce napĺňať deklarované zámery ministerstva, aby boli v Slovenskej národnej galérii vystavované tie najkvalitnejšie a najreprezentatívnejšie diela našich výtvarníkov? Čo je toto za amaterizmus? Mrzí ma to, ale ak už robí ministerstvo kultúry personálne výmeny v rezorte, malo by to mať vopred premyslené, v opačnom prípade diskredituje samotný zmysel zmien.
Nič to však nemení na tom, že správanie aktivistických hercov považujem za nenáležité a politicky účelové. Hysterické reči o návrate gestapa, ŠtB a temnej totality, spochybňujú ich zdravý úsudok. Zaznamenal som dokonca výkrik nejakej učiteľky základnej školy, že takto sa vraj začala „normalizácia v 50. rokoch“. Ako môže učiť naše deti niekto, kto nevie, že normalizácia je výraz pre 70. roky a porovnávať neporovnateľné? Zrejme ďalšia osoba, ktorá sa rozumie len financiám.
Našťastie, niektorí umelci už nabrali odvahu a začali sa ozývať aj oni. Chcel by som dať do vašej pozornosti vyjadrenie 90-ročného Olda Hlaváčka, ktorý pre týždenník Plus 7 dní povedal o svojich kolegoch v Slovenskom národnom divadle okrem iného toto: „Hrdý názov ostal, no keď som tam bol naposledy, myslel som si, že som na predstavení nejakého ochotníckeho divadla. Takéto výkony na javisku našej prvej scény nemajú čo robiť… Ja som bol v SND, ktoré bolo vtedy skutočne národné, vyše polstoročnicu. Stál som na javisku s hercami, ktorí pre divadlo žili a tvorili naozajstné umenie a dejiny. A teraz žiadna úcta, vychovanie, nič… V takom divadle by mali pracovať vzoroví ľudkovia, naše zlato. Ale toto neviem, čo je. Či je to nevychovanosť alebo im stúpla seriálová sláva do hlavy… Veľká väčšina z nich si prenáša zlozvyky aj do divadla, zle artikulujú, nie je im rozumieť. Mali by sa sústrediť, vzdelávať, a nie hrať sa na veľké hviezdy… Zbavili sa ako psov Machatu, Kronera, Kvietika a iných. A to bol ozajstný výkvet. Keď si títo mladí myslia, že horekovaním niečo zmenia, tak by im mali postaviť detskú izbu.“
O tomto to presne je. Ďakujem, pán Hlaváček, že ste sa ozvali a želám ešte veľa zdravia, síl a chuti do života.
(Status na FB 9. augusta 2024)
Jedna odpoveď
Dosadzovať ľudí do pozícií, ktorým nerozumejú, je celosvetový trend. Bol to koniec danej organizácie. Potom stačilo vyhlásiť, že „štat je zlý vlastník“ a dvere k výpredaju boli otvorené. Že by aj tu???