Aby bolo jasné, počas celej histórie ťažby ropy a plynu v Kazachstane (týka sa to aj éry Sovietskeho zväzu) bol akcent vždy kladený na ropný segment a sféra plynu bola akosi na druhom mieste. Inak ťažobný segment (ropa, plyn) tvorí dnes cca 11,3 % z HDP krajiny.
No a z toho vychádza, že ak sa krajina veľmi bude snažiť urýchľovať celoplošnú plynofikáciu, bude musieť výrazne zvýšiť investičný objem do infraštruktúry, ale aj to, že zvýšenie spotreby ohrozia exportné možnosti. Stále totiž platí, že Kazachstan nie je vo svete[1] plynárenským titanom, a preto je citlivé využívanie vlastných zdrojov pre Astanu momentálne viac než bezhlavý export.
Priložená tabuľka (zdroj: Energy Institute Statistical Review of World, OPEC) definuje, kde vidia v objeme dokázaných zásob plynu Kazachstan na jednej strane BP (16. miesto vo svete) a na druhej OPEC (21. miesto).
Z nášho pohľadu je absolútne najdôležitejšie, že v oboch hodnoteniach je na prvom mieste Ruská federácia a v prípade analyzovanej témy, že stredoázijské Turkménsko je na štvrtom, resp. piatom mieste.
Táto poznámka je určená večne naivným, ktorí snívajú o náhrade plynu z prvého miesta za rovnakú cenu z iného (a nespoľahlivého) zdroja.
Začiatok deficitu?
Ďalej sa oprime o veľmi dôležitú analýzu HALYK research Bank Prehľad plynárenskeho priemyslu Kazachstanu – krajina ide do stavu deficitu plynu (Обзор газовой отрасли Казахстана – страна переходит в состояние дефицита газа)[2], kde sa o.i. uvádza: „…deficit bude zaznamenaný už v roku 2024. Teda export plynu sa preruší a budú potrebné doplnkové objemy importu plynu z prihraničných krajín (Rusko, Turkménsko, Uzbekistan). Maximálny rozmer deficitu budeme pozorovať v priebehu ďalších päť rokov…“
Podobne sa vyjadril aj predseda správnej rady QazaqGaz Sergej Žarkešov, ktorý na zasadnutí Mažilisu Parlamentu Kazachstanu vyhlásil, že export plynu treba prerušiť v roku 2024 a bude ešte potrebný doplnkový import plynu zo susedných krajín (Rusko, Uzbekistan a Turkménsko). Jeho vyjadrenie bolo opreté o fakt, že v rokoch 2022 – 2023 deficit zdrojového základu znamenal nedostatok exportného plynu smerom do Číny, čo Astana riešila dvomi spôsobmi: Prvým bola dohoda s Turkménskom o nových dodávkach plynu z Turkménska z kapacity ťažby TengizChevronOil-u. Druhýmzvýšenie kapacity ťažby z náleziska Tengiz, Kašagan a Karačaganak. Pritom stále platí, že ťažba plynu priamo závisí od objemu vyťažených tekutých energetických zdrojov – ropy.
Staré plány
V Kazachstane rastie ročná ťažba plynu. Plán na rok 2024 je cca 60,5 mld. m3, čiže plus 2,3 % k vyťaženému objemu v roku 2023, lenže za prvý polrok 2024 bol plán dosiahnutý len na 49,5 %, a aj to ide o ťažbu z najväčších nálezísk Karačaganak, Tengiz a Kašagan.[3]
Keď je reč o pláne, tak v Kazachstane sú platné dva dokumenty, ktoré prejudikujú plán ťažby. Jeden vychádza z Generálneho programu ratifikácie Kazachstanu (zelená krivka) a druhý z Komplexného plánu rozvoja plynárenskeho sektoru Kazachstanu (žltá krivka).
Graf (zdroj: Generálna schéma plynofikácie Kazachstanu na roky 2023 – 2030) naznačuje, najmä po roku 2024, rozdielnosť v odhadoch ťažby plynu v Kazachstane.
Napriek tomu platí, že vnútorný trh spotreboval v roku 2023 celkom 19,4 mld. m3 plynu a na rok 2024 Astana predpokladá nárast na 20,9 mld. m3.
Nové perspektívy
Rozvoj plynárenského segmentu predpokladá, že v rokoch 2026 – 2030 Kazachstan vybuduje a sfunkční štyri nové plynárenské komplexy, ktoré budú spracovávať surový plyn z Kašaganu v objeme od 1 do 2,5 mld. m3/rok a z Karačaganaku cca 4 mld. m3/rok.
Samozrejme, že Astana investuje aj do geológie a hľadania nových možných a najmä obsahovo perspektívnych nálezísk plynu.
Štátni operátori: KazMunajGaz a QazaqGaz plánujú do roku 2030 začať ťažiť cca 4,5 až 4,6 mld. m3 plynu v rámci nových nálezísk.
Podľa priloženej tabuľky (zdroj KMG, QazaqGaz) rozhodujúca časť zodpovednosti na KazMunajGaz – 8 nálezísk. Tri náleziská má v portfóliu QazaqGaz.
Perspektíva exportu – Čína
Ak sa pokúsime zhrnúť tému, Astana sa v období od roku 2017 riadi konceptom zvyšujúceho sa exportu, a teda aj ťažby svojho plynu do Číny.
V spomenutom roku 2017 došlo k dohode medzi Pekingom a Astanou o dodávkach plynu z Kazachstanu v objeme 5 mld. m3 ročne s perspektívou nárastu do 10 mld. m3 ročne.
Tento ambiciózny plán sa nepodarilo naplniť. V rokoch 2022 – 2023 z rôznych dôvodov dodávky plynu oscilovali na úrovni 5 – 5,85 m3/rok a hrozilo, že Astana – z dôvodu nárastu vnútornej spotreby – nebude schopná plniť svoj sľub.
Lenže v októbri 2023 došlo k podpisu novej plynovej dohody medzi Pekingom a Astanou. Dokument predpokladá o.i revitalizáciu plynovodu Bejneu-Bozoj-Šymkent[4] formou dobudovania druhého potrubia v rokoch 2026 – 2027, čo otvára priestor na export kazašského plynu na úrovni 15 mld. m3 ročne.
Od jesene 2022 (celkom náhodou si spojte tento časový údaj s rôznymi protiruskými sankciami, ktorými Brusel likviduje podstatu Európskej únie) dochádza k plynovej koordinácii Ruskej federácie, Uzbekistanu a Kazachstanu (plynový trumvirát). Hlavným cieľom bolo, je a bude zaistenie dodávok plynu do Číny a tiež z Ruska do Uzbekistanu.
A čo my?
To bude znamenať, že ruský plyn, na ktorý vlastnou krátkozrakosťou a podriadenosťou hocikomu, len nie vlastnej energetickej bezpečnosti nič nedosiahneme, bude prúdiť do Číny. Plus Moskva bude, ako doplnkový bonus, dodávať do severnej časti Kazachstanu cca 3 mld.m3 plynu ročne. No a tam žije rozhodujúca časť ruskojazyčného obyvateľstva Kazachstanu, ktorá zažíva, jemne povedané, nie najlepšie časy. Ale to už je zatiaľ iná téma.
V Kazachstane je cca 1,2 % svetových zásob plynu a plynárenský komplex patrí spolu ropnou oblasťou medzi najväčších spotrebiteľov zahraničných investícií. Napriek tomu sa Kazachstan bude snažiť o zvýšenie vnútornej ťažby pre vnútornú spotrebu.
A ešte niečo: prednedávnom bola podpísaná dohoda[5] medzi ruským Gazpromom a kazašským QazaqGaz-om o technickom zaistení tranzitu ruského plynu do Uzbekistanu, ale aj do Kirgizska do konca roku 2040, samozrejme, po ďalšej modernizácii sovietskeho plynovodu Stredná Ázia – Centrum IV. A ako všetci zainteresovaní v Strednej Ázii hovoria, toto bude „…podstatný vklad k upevneniu regionálnej energetickej bezpečnosti…“
Totiž, v Strednej Ázii si od postsovietskeho Kyjeva nenechajú „kafrať“ do toho, čo je, alebo nie je energetická bezpečnosť vlastnej krajiny.
Zdá sa, že len Bratislave môže Kyjev odkázať, že naša – ešte raz naša! – energetická bezpečnosť nie je dotknutá, pričom je zjavne v troskách. Ak nebude slovenská vláda reagovať na toto energetické poníženie (rok 2009 bola len príprava) adekvátne ani po tom, čo Banderovci vyrazili k plynárenskemu komplexu Sudža s letmým pohľadom na AE Kursk, tak potom nás čaká smutná doba!
Možno by bolo inteligentnou reakciou uskutočniť pripravované rokovanie vlády Slovenska a Ukrajiny v rázovitej obci Kolbasov. Aspoň by rezidentúry ukrajinskej GRU a SBU, ktoré tak beztrestne operujú na Slovensku, dostali priestor na zamyslenie, že čo robia a čomu a komu slúžia.
Ale sumarizujúc, veľký risk energetickej bezpečnosti Kazachstanu aktivizoval veľkú pozornosť Astany nasmerovanú na reformovanie plynárenského sektoru Kazachstanu. A to je pre Kazachstan dobre a má to perspektívu, samozrejme, pokiaľ tu nebude veľká vojna, po ktorej tak túži Kyjev a Európska únia!
Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ
Súvisiace:
Ašchabad – a plný plyn! – Noveslovo
Ašchabad pod tlakom plynu – Noveslovo
Plyn Strednej Ázie: Uzbekistan – Noveslovo
[1] Pozn.: Kazachstan je na 16-tom mieste zásob vo svete a na štvrtom mieste v rámci postsovietskeho priestoru (Rusko, Turkménsko a Azerbajdžan). In: Resources and data downloads | Statistical Review of World Energy (energyinst.org)
[2] AC_gas.pdf (halykfinance.kz)
[3] Podrobnejšie pozri: https://eadaily.com/ru/news/2024/04/26/kazahstan-rasschityvaet-na-sobstvennuyu-dobychu-gaza
[4] Bližšie k projektu plynovodu pozri: АО «НК «QazaqGaz» – Пресс-центр
[5] Pozri: «QazaqGaz» и «Газпром» заключили договоры на транзит природного газа через территорию Казахстана – Официальный информационный ресурс Премьер-Министра Республики Казахстан (primeminister.kz)
