Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó si včera na sociálnej sieti položil otázku: „Sú len dve možnosti. Buď je Európska komisia taká slabá, že nedokáže brániť základné záujmy dvoch členských štátov proti kandidátskej krajine alebo sa to celé nevymyslelo v Kyjeve, ale v Bruseli, a nie je to ukrajinská vláda, ale Európska komisia, kto chce vydierať dve mierové krajiny za odmietanie dodávok zbraní.“
Dnes dostal odpoveď. Ukrajinský premiér Denis Šmyhaľ vyhlásil, že Kyjev má od Európskej únie pre svoje rozhodnutie „plné pochopenie“. Ak je to tak, ide o nepriateľský krok nielen od ukrajinskej vlády, ale aj od Európskej komisie. Toto je škandál, aký v dejinách EÚ nemá obdobu. Pripomeňme si, že slovenský premiér Fico ešte pred atentátom podporil obrovský balík pomoci pre Ukrajinu, vláda v zastúpení prezidenta podporila Ursulu von der Leyenovú za predsedníčku Európskej komisie, Peter Pellegrini podporil vo Washingtone záverečnú deklaráciu summitu Severoatlantickej aliancie, že „členstvo Ukrajiny v NATO je nezvratné“, naďalej dodávame Ukrajine muníciu na komerčnej báze, a posielame jej aj 10 percent nafty a elektrickej energie… Tomuto hovoríte protieurópska a protiukrajinská politika? A toto má byť prejav vďačnosti za ňu?
V ten istý deň, keď sa Európska komisia odmietla zaoberať sťažnosťou Slovenska a Maďarska, odsúhlasila ďalších 1,5 miliardy eur vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Šialené priority, po ktorých môžu prísť legitímne otázky, aký zmysel má za takýchto okolností členstvo v EÚ. Po tejto sabotáži našich záujmov nemajú význam žiadne pozičné hry, malo by prísť z našej strany rázne a okamžité blokovanie financií. Takto vzťahy vo vnútri EÚ nemôžu fungovať. Tieto sankcie nepoškodia Rusko, ktoré si rýchlo nájde nových klientov, ale Slovnaft, ktorý sa nestačí transformovať na nových zákazníkov. Tvrdenia Kyjeva, že zákaz tranzitu ruskej ropy neohrozuje energetickú bezpečnosť Slovenska, sú brutálne zavádzajúce. Možno neohrozí energetickú bezpečnosť, ale celkom určite ohrozí ceny.
Preto je v tejto súvislosti až nechutné, ako sa na celej dramatickej situácii priživuje opozícia. Práve toto sú momenty, keď by malo celé Slovensko držať spolu a stáť za našimi predstaviteľmi pri ochrane základných záujmov štátu. Namiesto toho politici Progresívneho Slovenska otvorene klamú a zavádzajú, absurdne obviňujú zo vzniknutej situácie Rusko a ešte si aj vymýšľajú, že odberom ruskej ropy pomáhame Rusku financovať vojnu! Tomáš Valášek a Martin Hojsík nehanebne klamú. Musia totiž vedieť, že platby za odber ruskej ropy končia na účtoch Ruskej centrálnej banky vedenej v Európskej clearingovej banke. Tieto účty sú však zmrazené, takže my síce za ropu zaplatíme, ale Rusko nič nedostane. Navyše, podľa rozhodnutia Bruselu z minulého týždňa všetky dane odvedené z operácií na tomto účte sa posielajú ako finančná pomoc v Ukrajine. Čo zároveň znamená, že zastavením dodávok ropy z Lukoilu si vlastne Ukrajinci odrezali zdroj príjmov z Lukoilu – toto v Kyjeve naozaj nemohli vymyslieť.
Európska únia na čele so skorumpovanou Ursulou vyšetrovanou z trestnej činnosti nás zradila. Každý, kto má naozaj rád Slovensko, by v tejto chvíli mal ťahať za jeden povraz. Účelové reči o vlastenectve sú neúprimné až trápne, ak opozícia v takejto principiálnej veci podporí Kyjev a Brusel. A my ostatní by sme zoči-voči realite týchto nepriateľských akcií mali začať seriózne rozmýšľať o tom, načo nám je za týchto okolností Európska únia. Vláda by mala vypracovať plán B. Keď ho má aj Nemecko, o to viac by ho malo mať Slovensko. Plán B by nemal byť bezhlavým útekom z EÚ, ako to nepremyslene navrhujú extrémistické sily, neopisuje žiadnu želateľnú situáciu. Je len prípravou na akokoľvek nechcenú možnosť, že toto spoločenstvo sa rozpadne. Len naivný človek sa nepripravuje na negatívne scenáre. A po dnešku sme k nemu zasa o krok bližšie. Vystupovať z EÚ by bola nezmyselná partizánčina a civilizačná hlúposť. Ale brániť sa voči jej diskriminačným až nepriateľským krokom je najvyšší čas.
(Status na FB 31. júla 2024)
