Tento týždeň uvediem ešte jeden príklad síce jemnej, takmer neviditeľnej manipulácie, ktorá má ale v skutočnosti brutálny dopad. Niektoré naše médiá dnes prebrali agentúrnu správu, že „Putin pohrozil výrobou a rozmiestnením rakiet krátkeho a stredného doletu“. Správa ďalej pokračuje, že takéto rakety boli do roku 2019 zakázané Zmluvou o raketách stredného doletu, ale v danom roku vraj od zmluvy „obe krajiny odstúpili“.
Pekný príklad, ako hovoriť fakty a zároveň klamať. Alebo aspoň manipulovať tak efektívne, že je to prakticky rovnaké ako klamať. Celé zrušenie dohody je totiž dielom USA. Zhrnúť to do vety vyššie je niečo podobné, akoby sme chceli niekomu 2. svetovú vojnu vysvetliť ako konflikt, kde si navzájom vypovedali vojnu Nemecko na jednej strane a Spojenci na strane druhej.
USA zmluvu vypovedalo ako prvé. Nehľadiac na to, že ide o jednu z najdôležitejších zmlúv na kontrolu zbrojenia, aká vôbec v histórii existovala. Zabraňovala totiž rozmiestňovaniu zbraní, na ktorých úder bolo ťažké reagovať, doslova za pár minút by zasiahli protivníka. Krátky reakčný čas extrémne zvyšuje napätie a zároveň riziko vypuknutia jadrovej vojny.
Rusko reagovalo, pretože právne muselo. Tým pádom mohli zavrieť inšpekčné kanály, ktorými by sa inak teraz už jednostranne vystavovali sledovaniu protivníkom, ktorého sami sledovať nemohli. (Technicky presnejšie: USA, a po nich Rusko, najprv pozastavili platnosť zmluvy a po vypršaní 6-mesačnej lehoty ju aj plne vypovedali.)
Čiže Rusko reagovalo na USA; postaviť vetu tak, akoby išlo o vzájomný akt, je pekne zavádzajúce.
Ešte dôležitejšie je ale poznamenať, že USA zmluvu už dávno predtým hrubo porušili. A to vystavaním dvoch radarových a raketových základní v Poľsku a Rumunsku. Proti ostrým protestom Rusov.
Ak sa bavíme o vojne na Ukrajine, v žiadnom prípade nie je možné opomenúť tento príbeh. Pretože ten je základom argumentácie ruskej strany: ak boli USA ochotné hrubo porušiť dve bilaterálne dohody (druhou bola dohoda z roku 1999, že na území nových členských štátov NATO nevzniknú nové vojenské základne), potom Rusko muselo brať ako vysoko pravdepodobné, že USA sa budú s nebezpečnou radarovou technológiou a prípadne dokonca aj raketami tlačiť aj na Ukrajinu. A to už by bolo pre Rusko potenciálne smrtiace nebezpečie.
Mimochodom, USA pri umiestnení rakiet argumentovali, že ide vraj ide o štít proti prípadnému raketovému úderu z Iránu. Do komentárov dám link textu Theodora Postola, prominentného zbraňového experta, ktorý spochybnil, že by systém mal schopnosť neutralizovať iránske rakety.
Postol, profesor na MIT a bývalý vysokopostavený zbraňový expert amerických ozbrojených síl, je už dlhé roky kritikom americkej zahraničnej politiky týkajúcej sa zbraní. Mimochodom, zaujímavo spochybnil napríklad príbehy o údajnom použití chemických zbraní sýrskou vládou.
Inými slovami, človek, s ktorým SME či Denník N nikdy nebudú chcieť urobiť interview.
Pretože tie médiá potrebujú šíriť ten „správny“ obraz, v tomto konkrétnom prípade agresívneho Ruska, a na to šírenie potrebujú zamlčiavať obrovské množstvo „detailov“. Plus veci „správne“ naformulovať. Ako v texte, z ktorého som na začiatku citoval.
Iste, nehovorím, že Rusko nemožno kritizovať, aj veľmi tvrdo, ale je niečo iné kritizovať na základe nejakej úvahy odvodenej od faktov a niečo iné je za každých okolností formulácie skladať tak, aby bol obraz situácie taký, že vinník je jedna strana a hotovo, o ničom inom sa nebavme.
Pri tejto príležitosti: neviem, prečo sa toľko okúňame, či niektorých ľudí označovať ako zahraničných agentov. Pri vybraných „novinároch“ by som bol ešte tvrdší. Na čele by mali mať pripnuté „manipulatívny netvor“, „posol washingtonských manipulácií“. A to som ešte veľmi jemný.
(Status na FB 28. júna 2024)
